27.Únor 2008
ROZCHOD
Nebudem písať o tom, aké to je keď sa s vami niekto rozíde, akým spôsobom a ako moc to bolí.
Chcem napísať o tom aké to je sa s niekým rozísť! Keď vy musíte dať niekomu zbohom a podať vierohodné vysvetlenie. Pretože keď ho nepodáte, v dotyčnom navždy zostane nádej.
Spomínam si aké to bolo pre mňa, keď som prvý krát v živote musela opustiť muža s ktorým som bola na moje pomery dlho a s ktorým som sa začala dokonca rodinkárčiť!
Možno to bol ten hlavný dôvod, i keď nemyslím si to.
Pamätám si len, že to hrozne bolelo a dovolím si tvrdiť, že ma to bolelo rovnako ako jeho, ak nie ešte viac!
Nemohla som spávať a keď mi posielal smsky, ako som mu hrozne moc ublížila , rozplakala som sa.
Už to nikdy nechcem zažiť...
Vždy som si myslela, že rozísť sa s niekým cez smsku alebo cez internet je veľká úbohosť a zbabelosť.
Ale asi tomu nie je úplne tak. Vyhnete sa smutným očiam, bolesti v srdci, ktorá je vidieť v tvári, slzám, výčitkám, zahanbujúcim scénam...
Tomáš sa po niekoľkých rokoch rozišiel s priateľkou ako chlap, z očí do očí. A teraz tvrdí, že to už nikdy v živote neurobí, že napíše radšej smsku. A ak to bude zase mladá a blbá baba, tak to už duplom!
Niki sa rozchádzala tri krát, z toho 2x cez sms a 1x cez icq. Keď som sa jej opýtala, čo by robila, keby neexistoval internet a mobil, odpovedala rozumne : "Napísala by som mu list!".
Moc chytrá holka, mám ťa rada Niki:)
Gaho-zajíček sa rozišiel s priateľkou kvôli nevere, na čo mal plné právo a urobil to tiež chlapsky z očí do očí.
Ondrej sa s dievčatami nerozchádza, pretože to nevie a radšej to nechá na ne...to je tiež spôsob.
A s thajkami sa zásadne rozchádza len po emailu, pretože to inak ani nejde.
No a niektorí moji kamaráti sa s dievčatami proste nerozchádzajú, oni sa s nimi len zoznamujú:)
Každý má svoj spôsob, pri ktorom sa cíti dobre. Nenazývala by som to zbabelosťou.
Sú ale však aj takí, ktorí vám na icq napíšu, že si chcú s vami vážne pohovoriť medzi štyrmi očami a vy, keďže ste žena, napadne vás len to najhoršie a na rovinu sa spýtate, či sa chce s vami rozísť. (Pretože by ste bola hlúpa, keby ste si na to mali ešte deň počkať a pripravovať sa na to).
A on vám odpovie "áno" a podá nejaké vysvetlenie, ktoré je už v tej chvíli aj tak zbytočné a hlúpe. A ešte k tomu nezabudne dodať, že to tak nechcel, že vám to chcel zdeliť osobne!
Neviem...podľa chlapov, ktorým som položila túto otázku týkajúcu sa rozchodu, je jasné, že si to naopak nechcú zľahčovať, chcú byť čestní a poctiví, chcú to povedať priamo z očí do očí....Nejak mi to nejde do hlavy. Nie je aj toto určitý typ zbabelosti?
To isté muži vyžadujú od nás aby sme boli čestné a mali odvahu. Asi som na to nikdy nebola. Skúsila som to raz a bola som z toho ešte dlho mimo a druhý krát som to tiež radšej riešila smskou. Podľa mňa záleží na tom s kým sa rozchádzate a prečo! Dôvody sú rôzne...nevera, neláska- že toho druhého nemilujete, nezáujem, stereotyp, alebo vás len prestane baviť.
Ak ste s niekým len krátko a prestane vás baviť, je úplne jednoduché napísať mu čo i len smsku.
Nemáte záujem ho už vidieť, tak prečo sa nútiť do sladkých rečí? Je to kruté? Nie je!
Samotný rozchod je krutý a nie spôsob. Spôsob na veci nič nezmení. Nemôžete niekoho nenávidieť viac, ako ho už nenávidíte...
To, že sa s vami niekto rozchádza nijak nezhoršuje fakt, že to urobí cez internet alebo cez telefón. To sú len predsudky.
No a rozísť sa s niekým, s kým ste zdieľali svoj život značnú dobu? Katastrofa!
Poznám ľudí, ktorí to riešia tak, že niečo vykonajú, aby sa s nimi radšej rozišla tá druhá strana. A verte mi, že aj to naozaj funguje. Ale toto už považujem za extrém, ktorý nie je vhodný žiadneho pekného slova.
Nikoho nebudem a nechcem odsudzovať. Každý má svoj spôsob, svoje svedomie, svoj názor a svoj život.
A nikto nemá právo niekoho vychovávať alebo poučovať.
Ku všetkému nás vedú dôvody a udalosti, ku všetkému a vždy je to iné, vždy sa zachováme inak.
Najľahšie rozchody sú asi tie, keď sa rozídete s niekým, koho ste nikdy v živote nevideli.
Je to vlastne rozchod so sympatiou, s nádejou, s predstavou, so snom, so slovkom "mať rád"...
Takýto rozchod sa nikdy nemôže považovať za definitívny, naopak, možno sa raz stane, že aj keď ste sa písmenkami a rozumom rozišli, v srdci spolu stále zostávate a je len otázka času, kedy sa raz náhodne stretnete. Prvý krát stretnete.
Veď nádej vždy umiera posledná...
Posledné slová do boja : "Nerozchádzajte sa! Radšej sa dávajte dohromady!"
Autor: Laurita v 22:13 | Komentáře (1)
25.Únor 2008
RÝCHLO ČI POMALY?(pre Niki)
Existuje návod na lásku? Návod na perfektný vzťah?
Alebo sa len nesnažíme?
Omyl!Neexistuje návod, ani norma, ani smernica, ani plán, ani stratégia...na lásku.
Láska buď je alebo nie je.
A postupom času na to všetci raz prídeme. Niektorí včas a niektorí neskôr. Ale taký je život :)
Bibi doslova skočila s oboma nohami do vzťahu. Priam rýchlosťou blesku. Prvé stretnutie pusa, druhé rande a veľká pusa, tretie návšteva u nej doma a postelové hrátky, kde bol ich vzťah oficiálne vyhlásený slovami :"chodíme spolu".
Nebránil sa, súhlasil, užíval si to, chcel to a páčilo sa mu to. Keď zistil, že je vo vzťahu, v naozajstnom vzťahu, v ktorom sa musí aj niečo obetovať a stretávať sa so slečnou viac ako len 1x do týždňa. Začal sa priečiť, vystrkoval rožky, identifikoval rýchlosť obrátok, jednoducho nepočítal s tým. A tak začal premýšľať...
Najhoršie je, keď chlapi začnú premýšľať. Keď sa časom stráveným myšlienkami, priblížia k nám ženám a dokonca sa im podarí dôjsť k záveru. Ženy si záver nechávajú až na koniec:)
Chlapi vyslovia to, čo ich prvé napadne a ešte dlhý čas potom si myslia, že to bolo to najsprávnejšie rozhodnutie.
"Chcem to ukončiť, pretože na to ideš rýchlo. Prepáč, dúfam, že budeme kamaráti"
A túto vetu vymysleli len za jeden deň. Klobúk dolu.
Nina išla na vzťah veľmi pomaly. Ale jej partner na to išiel ešte pomalšie.
Bolo príjemné počúvať, aké krásne rande to boli. Plné romantiky, nápadu, originality, slov a zábavy.
Dokonca sa konala len malá pusa a my sme si zase naivne mysleli, že dobrí a správni chlapi ešte nevymreli.
Keď sa konečne konala aj tá veľká pusa, zistilo sa, že sa dotyční pusinkovať moc nevedel (a možno aj preto to radšej odďaľoval). No a keď to zostávalo aj na 10 rande len pri tej veľkej puse, čaro jak si vypršalo. Stratilo sa, zabudlo sa.
Nina nemusela celý deň rozmýšľať ako ďalej, vedela to hneď a presne. Síce bola veta menej kvalitná, ale rovnako vystihujúca : "Teraz nemám na nikoho a na nič čas a zmenilo sa niečo, prepáč".
O kamarátstve sa jak si nezmienila. Veď ani nemusela!!!
Zvláštne, že chlapi chcú byť hneď kamoši, ako keby sa nič nestalo. A ženy nad tým ešte aspoň 2 týždne ani len nepremýšľajú.
A tu sa zase z našich mužov stávajú tie úžasné, príťažlivé, zaujímavé bytosti, ktoré tak milujeme.
Tí krásní jednoduchí muži, bez ktorých nevieme žiť. Nemyslím jednoduchí ako hlúpi, myslím jednoduchí ako nepremýšlajúci ale konajúci. Jednoduchí ako nekomplikovaní.
V jednoduchosti je predsa krása:)
Nebojím sa toho, že sa Nina a "pán pomalý" nebudú kamarátiť, nebojím sa ani toho, že Bibi a "pán premýšľajúci" sa nebudú priateliť.
Ale toto všetko mohlo dopadnúť inak, keby chlapi nerozmýšľali až tak moc alebo naopak až tak moc málo.
Je jedno, či sa budete riadiť pravidlami a obzerať sa za morálkou, používať osvedčené metódy alebo rady kamošiek. Je jedno, či na to pôjdete rýchlo alebo pomaly. Vždy to dopadne rovnako!
Buď láska príde alebo nepríde. Nič medzi tým už nie je...
Autor: Laurita v 23:26 | Komentáře (0)
15.Únor 2008
ĎAKUJEME, ŽE FAJČÍTE
Moja najväčšia láska, krásna a štíhla, biela cigareta.
Ešte na vysokej škole sa so mnou rozišiel chalan, s ktorým nám bolo spolu dobre. Ako dôvod rozchodu udal to, že fajčím. Vtedy som sa zaprisahala, že sa mi to už nikdy nemôže stať.
Vedel, že fajčím, tak si nemal so mnou začínať a ak dúfal, že prestanem fajčiť kvôli niekomu, kto ani nevie čo chce, tak sa veľmi mýlil.
Tí čo fajčia si moc neuvedomujú následky na zdraví. A prečo by si aj mali, že? Zabiť nás môže čokoľvek na svete. Robíme plno iných chýb a vecí, ktoré nás pomaly privádzajú do hrobu.
A preto zdržte sa prosím komentárov : "Si si vedomá, že si ničíš vlastné zdravie a pomaly ale isto sa zabíjaš? A okrem toho, ešte zabíjaš všetkých ľudí okolo?"
A ste si vy vedomí toho, že vás na ulici môže kedykoľvek zraziť auto, môžete dostať akúkoľvek chorobu, bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste fajčiar alebo alkoholik. Že vás rovnako zabíja to, že sa stravujete nezdravo, že nemáte pohyb, že máte nadváhu, že sa o seba nestaráte?
To, že sa fajčením my fajčiari zabíjame sami, vylučujem a nie som schopná to akceptovať.
A na otázku "prečo to vlastne robím", rada odpoviem.
Fajčenie predstavuje štýl môjho života.
Na koňoch sme fajčili všetci. Schovávali sme sa za stajňou aby nás dospelí nevideli a mali z toho obrovskú srandu. Bola to chvíľka len pre nás, chvíľka na pauzu na oddych.
V práci to znamená chvíľu nepracovať.
Len pri cigaretách si poviete veci, na ktoré inak nemáte čas.
Keď som smutná idem si zapáliť a rozmýšľam. Často prídem na to, že to nie až také zlé alebo na to, že mi to za ten smútok vôbec nestojí.
Keď som šťastná idem si zapáliť a premýšľam.Čo všetko vlastne mám, za čo všetko som vďačná, z čoho všetkého mám radosť. Je to akési zpečatenie šťastia.
Keď nemám námet na článok, idem si zapáliť a uvažujem. O čom som ešte nepísala. Čo by tak ostatných zaujalo a na akú tému mám vlastne čo povedať. A verte alebo nie. Skoro vždy ma to napadlo, keď som v ruke držala cigaretu. Mohli by ste si myslieť, že s cigaretou tým pádom aj spím. Nie je to tak.
Po sexe si zapálim a spomínam aké to bolo. Buď to oľutujem, skúsim zabudnúť a idem ďalej. Alebo si to dookola opakujem a predstavujem si to.
S priateľmi a s ľuďmi ktorí pre mňa znamenajú najviac si dám cigaretu, dve, tri....
Nedokážem si predstaviť, že by sme si spolu pri stretnutí nezapálili. Je to niečo čo nás spája, spojuje, istým spôsobom upevňuje. Je to nevysvetliteľná pohoda.
Keď som robila prieskum vo svojom okolí, čo pre iných cigarety znamenajú, čo si o nich myslia a aké tri slová ich napadajú pri slove cigareta. Skoro všetci odpovedali rovnako.
Buď im to vadí a fajčiari by mali brať ohľad na tých, ktorí nefajčia. Alebo im to nevadí, je im to srdečne jedno, sem- tam si tiež zapália a myslia si, že je to každého vec.
Alebo niektorí fajčili, prestali a sú za to radi...
A na veci, ktoré mysleli boli : smrad, zápach, choroba, závislosť, smrť alebo naopak pohoda, relax, kamaráti, oddych, popolník, zábava, sranda...
Len Nikola odpovedala priam excelentne, pri otázke aké tri veci ťa napadnú pri slove cigareta?
"Ráno pred školou, poobede po škole a večer so psom"
A nebudem tajiť, že Niki je fajčiarka a moja moc dobrá kamarátka.
Toto všetko pre mňa cigarety znamenajú. Ale čo pre mňa znamená alkohol?
Alkohol mi nechutí, je mi po ňom zle a neznášam ľudí, ktorí sa opíjajú a nevedia sa baviť bez nejakého toho promile v tele.
Nemám rada opitých ľudí, nemám rada, keď sa niekto nevie baviť bez alkoholu a ten pach človeka po pití. A čo fakt odcudzujem je to,keď niekto niečo vyvedie a ospravedlňuje sa, že za to môže alkohol.
To je dosť veľká úbohosť, priznať si, že niečo čo dobrovoľne konzumujete, zapríčinilo vaše nevhodné a neprípustné správanie.
S alkoholom má problém 35 % ľudí v Čr a to ešte nespomínam tých, ktorí sú na alkohole závislí!
Alkohol spôsobuje otravu organizmu, spôsobuje stavy úzkosti,depresie, agresivity, neovládnutie vlastného ja, zúrivosť.
Alkohol zapríčiňuje až cca 9000 dopravných nehôd ročne, rozvody, domáce násilie a smrť. Za jeden večer sa môžete opiť tak, že zomriete.
Po alkohole rovnako smrdíte ako aj po cigaretách, rovnako prichádzate o peniaze, je to rovnaká droga, je vám rovnako špatne ak nie horšie.
Cigarety a alkohol majú svoje pre a proti. Nevidím ani v jednom menšie zlo alebo väčšie dobro. Každý má právo vybrať si. Ja si síce zapálim takmer každý deň, ale pijem max. 2x do mesiaca a to v množstve, ktoré zo mňa ani náhodou nerobí iného človeka.
Obvinenia typu : "Včera zomrel jeden človek v Amerike na pasívne fajčenie a za to v podstate môžeš aj ty, lebo fajčíš " nebudem v žiadnom prípade odplácať tvrdením : "Pred týždňom zomrelo v Španielsku 20 ľudí v autobuse, pretože vodič bol opitý a za to môžeš v podstate aj ty lebo piješ".
A aby boli isté osoby v obraze. Radšej budem fajčiť a mať čisté svedomie, že sa vždy a všade chovám rovnako, ako sa jeden večer snažiť dostať niekomu do postele a o pár dní ho už ani len nechcieť vidieť.
Začínam si uvedomovať, že toho koho spoznáte niekde večer v klube, nie je ani zďaleka ten človek, ktorého stretávate v bežnom živote cez deň. A to ani nemusí byť alkoholik.
Preto prosím ľudia, ktorí máte radi alkohol a radi si vypijete, nekritizujte ľudí, ktorí si radi zapália cigaretu. Nie sme o nič horší než vy...
Fajčenie je o jedinej veci. A to o tom s kým a kde žijete a s kým sa stýkate. A je to o zvyku.
Nehovorím o návyku, ale o zvyku. A zvyk je zvyk. Netvrdím, že sa nedá zrušiť. Ale ak je vám v ňom dobre a máte ho rada, tak na čo?
Keď som chorá, nefajčím, keď nemám peniaze, obmedzujem to, keď nemám možnosť zapáliť si, nezapálim si. Nefajčím na toľko, aby som svoj zvyk považovala za negatívny!
V teste ktorý som si robila mi vyšlo, že nemám žiadnu alebo len veľmi nízku závislosť.
A vedeli ste, že pri 3 cigaretách denne, neboli preukázané výrazné zdravotné riziká?
A že 15 % fajčiarov nie je na cigaretách závislých. Že vodná dýmka je pri cca 50 minút fajčenia ešte nebezpečnejšia ako cigarety. Že cigareta podporuje pamäť a stres, zlepšuje stav schizofrénie a fajčiari menej priberajú?Nevedeli.
A preto nech si každý robí čo len chce, nech fajčí, nech pije, nech robí oboje za ráz. Ale nesúďte, keď nie ste bez viny. Neodcudzujem ani alkohol ani cigarety, a nikdy nikoho nepoučujem aby buď s jedným alebo druhým prestal, nemám na to právo a ani ho mať nechcem.
Takže na zdravie :)
Autor: Laurita v 13:09 | Komentáře (0)
13.Únor 2008
STROMY – DOMY
Snáď každý má svoju obľúbenú farbu, svoje obľúbené jedlo, či drink, svoj podnik, obchod, značku. Ako je však možné, že ľudia nemajú “svoje stromy“?
Je to predsa súčasť nášho života, ktorá je okolo nás!
Najprv som si myslela, že je to len zle položená otázka, ktorej nikto nerozumie: „Máš svoj strom“?
V tom to ale nakoniec nebolo.Na každú otázku existuje odpoveď a na každú vec existuje názor. A kto ešte názor nemá, urobí si ho teraz...!
Dá sa podľa obľúbeného stromu určiť povaha? Môžeme človeka podľa stromu, aký sa mu páči zaradiť?
Astrológovia ľudí analyzujú podľa znamení zverokruhu a hviezd, grafológ podľa písma, ľudia z módnych domov podľa vkusu. Tak prečo by to nešlo aj so stromami?
Milan (29) z počiatku moju otázku vôbec nepochopil, dokonca ju považoval za hlúpu. Je to ale dobrý kamarát, tak som do neho hustila a hustila. „Určite máš svoj strom!!!Popremýšľaj!“
Chudák, muselo sa mu riadne pariť z hlavy...Ale nakoniec to z neho vypadlo.
U nich na chalupe je strom, ktorý má krásne kvety. Je to nejaká záhadná odroda. Jeho babička priniesla semienko v peňaženke z ďalekej Ameriky. Nepozná jeho meno, ale je že vraj moc krásny. S jeho popisovaním som ho nemohla ani zastaviť. Sám bol prekvapený, že ho môže nejaký strom tak uchvátiť.
Vo veľa ľuďoch sa skrýva čosi ,o čom oni sami nevedia a čo je veľmi pekné. Sami si to možno nikdy neuvedomia. Dôležité ale je, že tí ostatní, čo ich majú radi to vidia a preto práve oni patria medzi ich dlhoročných a dobrých priateľov.
Adam (20) bol rýchly a stručný. Jeho strom je palma. Je to preto, lebo miluje more a chcel by tam raz žiť. Dobrá odpoveď, ale je palma vôbec strom?:)
Michal (18) odpovedal rovnako. Zase palma! Proste sa mu páči palma. Čo sa tí zajaci zbláznili? Alebo len nemajú fantáziu a nepoznajú stromy, ktoré rastú u nás? Ale ich odpovede boli rýchle a exotické. Asi nadarmo sa hovorí, že zajaci nevedia čo chcú:) Tento krát to vedeli!
Radim (25) ma ako vždy neprekvapil a sklamal. Najprv mal prednášku o tom, že sa mu páči viac stromov a nie len jeden a potom ma zbombardoval všetkými možnými druhmi stromov, ktoré ani nepoznám. A aj keď som kričala, už dosť, Radim ma nepočúval!
Chápem, že sa narodil skoro v lese, v samotnom lone prírody medzi ovcami. Ale to, že ani nevie, ktorý strom sa mu najviac páči z tej hŕby ktorú vidí asi každý deň, ho robí chlapa bez názoru. Bodka!
Nechcem ho odsudzovať, ani súdiť. ale už dlhé roky na mňa pôsobí nevyrovnane a neisto. A pri tom je to rodinný typ...
Najviac moje otázky bavia Vladislava (25). Teší sa čo zase vymyslím a na čo bude môcť odpovedať. Na takúto otázku, ale určite nebol pripravený. A ku podivu, najväčší intelektuál a ďalší rodinný typ nemá svoj strom! Musela som si vybrať asi zo štyroch. Vladislav ma sklamal najviac a v celkovom súhrne, rodinné typy zlyhali na celej čiare.
Nikola (18) má svoj strom vlašský orech. A dôvodom je to, že je užitočný, má moc rada orechy a že si pamätá ako ich zbierala keď bola malá.
Lucia (19) má akurát svoj ker – jasmín. Ale ker nie je strom, tak si zvolila odpoveď „asi čerešňa“.
Tanya (24) má ako jediná svoj strom v pravom slova zmysle. Má svoj vlastný strom – jabloň. Ktorú jej rodičia zasadili, keď sa narodila.
Janka (29) má rada lipu. Lebo je užitočná a miluje lipový čaj.
Eva (22) sa stotožňuje s brezou. Pretože má dva druhy kôry a jednu skrýva pod tou druhou. Tak ako aj ona skrýva pred ľuďmi, ktorých dobre nepozná, svoje pravé ja.
Dievčatá mali dokonalé a vyčerpávajúce odpovede. Nič iné som ani nečakala. Keď beriem slovo strom ako metaforu, víde mi z toho to, že ženy viac rozmýšľajú nad vecami okolo seba.
Dokonca aj nad nepodstatnými vecami. O dosť rýchlejšie si vedia vytvoriť názor aj keď ho pred tým nemali. A dokážu ho perfektne odôvodniť. Ich odpovede majú zmysel a logiku.
Týmto vôbec neodsudzujem mužov, ani ich nestaviam na druhú koľaj. Muži sú len trochu jednoduchší. Avšak v jednoduchosti je ich krása:)
Keď to ale poberieme z praktickej stránky...
Väčšina mužov si stojí za známym starým porekadlom : POSTAV DOM, ZASAĎ STROM A SPLOĎ POTOMKA.
Moji muži sú žiaľ asi nevhodný materiál. Zajaci síce vedia, čo by zasadili. Ale rozhodne by tie palmy dlho neprežili. No a dospeláci vysokoškoláci by rozhodne zasadili niečo, čo by malo žiť pár rokov. Bohužiaľ by ale nevedeli, aký strom vlastne majú zasadiť.
Takže muži zase zlyhali. A aké ponaučenie z toho vyplýva?
Že zasadiť strom musia zase len ženy!
Muži ho budú akurát zalievať.
Autor: Laurita v 21:08 | Komentáře (0)
08.Únor 2008
BYŤ NIEKOMU ANJELOM
Chcem byť koníkom.
Chcem byť celá biela ako sú len anjeli na nebi.
Chcem mať dlhú hrivu, ktorá mi bude krásne viať vo vetre a zdobiť ma, ktorá ma zahreje, keď mi bude zima.
Chcem mať 4 nohy, ktoré ma udržia pevne na zemi a keď ma jedna nebude poslúchať, tri mi postačia.
Chcem mať najväčšiu radosť, keď ma vypustia na lúky a ja budem môcť bežať s vetrom o závody, pretože najväčšia radosť je jednoduchá a šťastie je jednoduché.
Chcem sa večne cítiť slobodná a vedieť, že tú slobodu mi nikto vziať nemôže, pretože slobodu nosím v srdci.
Chcem polovicu dňa myslieť na žrádlo, pretože to sú jedny z najpríjemnejších a spokojných chvíľ, ktoré v živote mám.
Chcem milovať len jedného koňa, ktorý sa narodil len pre mňa a z lásky k nemu chcem žiť celý život, aj keď nebude práve so mnou.
Chcem sa tešiť na môjho pána, keď príde každý deň za mnou, skontrolovať či som v poriadku, pohladkať ma, vyčistiť ma, oprieť si hlavu a celé telo práve o mňa, pretože vie, že ja, také jednoduché stvorenie som pre neho najväčšou oporou.
Chcem sa baviť s kamarátmi bez toho, aby ľudia vedeli o čom sa zhovárame.
Chcem pilne pracovať a niesť ťažké bremená, len aby som sa dočkala vďaky a budem radšej keď ma z tých bremien bude bolieť chrbát, ako keby ma malo bolieť srdiečko.
Chcem sa tešiť na noc, keď bude všade ticho, žiadny ľudia.
Len my, keď budeme môcť rozprestrieť krídla a zaletieť si kdekoľvek na svete a do neba, kde máme veľa anjelskej práce a kde vidíme všetkých tých nešťastných ľudí, ktorý sa trápia celé dni a noci, ktorí sa hádajú a hnevajú, ktorí po sebe kričia, ktorí sa bijú a zabíjajú, ktorí si ničia životy a príležitosti.
Vidíme ľudí, ktorí sa majú radi ale nikdy si to nepovedia do očí, ktorí si nedajú šancu, ktorí ukončia niečo skôr ako vôbec niečo začali a ľudí, ktorí sa za toto všetko trápia a trápiť budú bez toho, aby si uvedomili, že je práve v ich moci sa už viac netrápiť.
A na týchto ľudí my dávame pozor, stojíme pri nich, sme s nimi a je jedno či sú škaredí alebo chudobní. Šťuchneme ich do nosa aby vedeli, že sme tu a že sme ich anjeli.
Vydržíme kvôli nim aj bolesť, keď majú práve zlú náladu, len pre to aby si to potom uvedomili a vrátili sa aj na druhý deň.
Aj keď je naša práca ťažká a plná smútku, robíme ju radi, pretože my sme anjeli, slobodní anjeli, ktorí majú jednoduchý život bez zložitých myšlienok na zbytočné veci, ktoré ale nerobia život takým aký život má byť...
Chcem si v noci po namáhavej práci oddýchnuť, položiť hlavu do slamy a snívať o svojich anjeloch.
Veď aj anjeli majú anjelov. A každý môže mať svojho anjela alebo byť anjelom pre niekoho iného!
A preto ľudia, povedzte si, že sa máte radi a dajte si šancu.
PS : Ja svojich konských anjelov už mám.
Napriek tomu hľadám ešte pozemského anjela, ktorý mi dá šancu a pre ktorého sa "možno" raz jeho anjelom stanem ja.
A keď to "nevíde", budem aspoň jeho čertom.
Veď kto bude riadiť peklo, keď on tu nebude? :)))
Autor: Laurita v 03:12 | Komentáře (0)