23.Duben 2008
TÁ DRUHÁ
Každým novým rokom sa móda mení. Niekedy sa vracia a na niektorú radšej nech sa rýchlo zabudne. Nových kolekcií sú plné obchody. Toto leto budú letieť farby, všetky možné farby, ktoré dokonca musíte kombinovať. Ďalším výstrelkom leta budú mašle...na blúzkach, na šatách, na kabelkách, kde len chcete.
Je možné, že aj ženy sa môžu stať módnym doplnkom?
Je možné, že najviac in budú tie "druhé ženy"???
Viem, bolo to tu odjakživa. Vždy sa nosili milenky alebo len kamarátky na sex. Nazývajte si to ako chcete...vždy boli v kurze, či bola zima alebo leto. Ale v poslednom čase mám taký pocit, že prichádzajú stále viac a viac do módy.
Prečo majú vlastne muži potrebu mať dve ženy, je mi stále záhadou...Nestačí im jedna?!
Najkomickejšie na tom je, že keď vás chlap opustí alebo s vami proste nechce mať vážny vzťah, nie ste jeho typ alebo nie ste tá pravá. Ukončí to s vami.
Za pár týždňov (niektorí to stihnú aj za pár dní) im prekvapivo padne z neba tá pravá a sú s ňou šťastní. Chvália sa vám a rozplývajú sa nad tým, aká je ona úžasná a jedinečná a aký je on zamilovaný.
Uplynie nejaká doba a aj tak zavolajú. Navrhnú vám vzťah, sex, to čo ste mali pred tým.
Máte sa tomu tešiť? Nie. Pretože ste vždy len tá druhá...tú pravú majú totiž stále doma.
Ale vy už nikdy nepočujete tie krásne slová, ktoré boli kedysi vyslovené na jej osobu...
Ste tá druhá, ste to tajomstvo, ste ten vášnivý sex, ste najviac srandy a smiechu, ste to čo ho robí tým, kým v skutočnosti je! A jemu to nestačí...
Stále sa pýtam prečo? Prečo ju má stále doma, keď s ňou nie je tak štastný, keď ju až tak moc nemiluje, keď potrebuje vás-nás! Nikdy som odpoveď nenašla.
Veď láska a vzťah predsa nie je o tom, že potrebujete v posteli, na smiech a na dobrodružstvo ešte niekoho druhého! Sme my "tie druhé" naozaj len módnym doplnkom? Sme naozaj len módnym výstrelkom, ktorý stratí svoju cenu a čas a nebude sa nosiť večne?
Trocha úcty prosííííím!!!
Ani nie tak k nám, veď my vieme do čoho ideme a koho máte doma. A robíme to preto lebo vás máme radi a chceme s vami byť. A hlavne sme si vedomé, že nikomu tým neubližujeme. Ja myslím mať úctu prosím k tým "prvým", k tým hlavným, k tým, ktoré nikdy nevyjdu z módy.
Žena nie je mašla, ani pastelová či dúhová farba, žena nie je fialová kabelka.
Žena je žena a človek, ona nikdy nebude nemoderná!
Teraz hovorím k vám, muži, vy, čo navrhujete trendy. Nemyslite si, že som feminista, ktorá má zavreté oči pred ženami rovnakého typu ako ste vy. Ja len takú žiadnu nepoznám...Netvrdím, že neexistujú, ja ale takú žiadnu nepoznám. Neviem písať rozprávky a variť s vody. Tak ma prosím ušetrite poznámok typu: "ženy sú úplne rovnaké"!
Tak ma napadlo, čo keby sme si my "tie druhé" zahrali na chvíľku vaše role a rýchlo menili šatník?
Tak ma napadlo, čo keby sme vás nosili len ako módny doplnok, ako klobúk, ako lodičky, ako parfém, ako lak na nechty...
Potom sa nám teda nedivte, keď si dáme každý deň iné botičky, každý týždeň iný lak na nechty, obdeň iný klobúk a o mesiac zase iný parfém. Budete nás konečne brať vážne? Nebudete! Naopak...budeme pre vás už len "lahké ženy".
A pri tom si vôbec neuvedomíte, že sa len snažíme držať krok s dobou a módnymi trendmi, ktoré vlastne určujete len a len vy:)
Autor: Laurita v 23:02 | Komentáře (0)
20.Duben 2008
TVRDÁ REALITA
Pre mnohých z nás je život ťažký. Snažíme sa žiť v sne aspoň pár minút denne. Ale nakoniec sa predsa len objaví. Realita. Príde ako neohlásená návšteva a dá nám poriadne za ucho. Ak ho dostaneme už viac krát, snažíme sa poučiť z chýb a už ich neopakovať. Jednoducho...prestaneme snívať, prestaneme veriť, staneme sa 100% reálnymi.
Žiť v realite a byť realista je záruka úspechu, že nás už nič neprekvapí? Ani realita?
Nina je ešte veľmi mladá, hlavne je veľmi mladá na to, aby žila v realite. Keď o ňu raz prejavil záujem starší muž, ktorý vedel použiť tie správne slová a ako bonus bol výborný v posteli, neodolala mu. No a keď zase odišiel, nechal v nej len krásne spomienky. Ale hlavne nádej a sen o tom, že sa raz vráti a budú spolu šťastní. No dobre...takto ružovo to zas nevidela. Snívala aspoň o tom, že sa ozve, že zavolá, že ju bude chcieť znova vidieť, že prejaví akýkoľvek záujem o jej osobu. Stačila by jej jediná pusa...
Ono sa hovorí, že ak si niečo veľmi želáš, splní sa ti to...A splnilo. Zavolal.
Bola to rozprávková noc. Plná nie len vášne a sexu, ale aj romantiky a hlavne slov, na ktoré tak dlho čakala, o ktorých tak dlho snívala.
Prvý krát jej povedal, čo chcela počuť a ona tomu prvý krát neuverila. Neprijala to, netešila sa.
Mnohí sa asi pýtate prečo? Pretože žila v realite a v jej realite sa takéto veci nestávajú, to ju naučil život.
V tomto prípadne urobila dobre. On to totiž na druhý deň tým najhlúpejším spôsobom odvolal.
Ospravedlnil sa, že to bola chyba, že sa nemal ozvať, že sa to vôbec nemalo stať. Ale bolo to napriek tomu úžasné, žiaľ nemá to cenu a najlepším východiskom pre oboch bude, ak si vymaže jej telefónny kontakt.
A svoje slová odôvodnil tým najkomickejším spôsobom: "nechal som sa uniesť situáciou"
Niekedy, vlastne dosť často sa pozastavujem nad tým, ako sa dospelý a inteligentný chlap môže nechať uniesť situáciou natoľko, že svoje slová za pár hodín už nemyslí vážne a ešte si myslí, že to je úplne normálne!
Niekedy, vlastne dosť často, mám pocit, že môj-náš život je jeden veľký sci-fi film, kde muži hrajú kozmické postavy z vesmíru a kde sa musím neustále štípať do líc aby som sa presvedčila či sa mi to len nesníva.
Nina je ešte veľmi mladá. Ale má viac rozumu ako ten kozmický mutant!
Bibi už tak moc mladá nie je a má teda plné právo žiť v realite. Veľa vecí vidí pesimisticky a negatívne. Neverí ničomu, čo pochádza z vesmíru a tak ju nič nemôže prekvapiť. Raz jej niekto povedal..."možno preto sa ti vždy stávajú všetky tie zlé veci, pretože v ne veríš. Neveríš v tie dobré a tak sa ti ani nemôžu prihodiť! Nemyslíš, že je na čase byť raz pozitívny?"
A tak poslúchla. V momente keď prišla krásna vyhliadka obnovenia starej lásky a vypadalo to v skutku nádejne, jej srdce znova zaplesalo a snívala o tom aké to bude krásne.
Už sa neozval...a ak sa stretnú, on sa chová ako keby ju vôbec nepoznal. Bez jediného vysvetlenia!
Možno je to na jednu stranu dobré. Na základe jeho nevyslovených slov, argumentov a výhovoriek ho nemožno považovať za kozmického mutanta číslo 2!
NINA: "Už to chcem hodiť za hlavu! Všetkých chlapov..."
BIBI: " Tak ich hoď...aspoň na dnes večer a ešte na zajtra môžeš, ale nepomôže to. Sú tu, sú živí, sú reálny! Nedajú sa "len tak" hodiť za hlavu!"
Vždy sa snažím na konci zlepšiť vám náladu nádejným tvrdením, ale dnes nemám slov, asi som na to dnes moc reálna. A tak použijem dva povzbudzujúce závery od 2 ľudí, na ktorých mi dosť záleží. Zvláštne je, že ani jeden z nich nie je pre mňa reálny, ale napriek tomu si ich vážim...A tak čítajte.
SJP : "Najdôležitejšie je veriť sám sebe, že veríte tomu, že naozaj príde niekto koho ste si vysnívali. A sen sa stane skutočnosťou".
V : "Život je plný sklamaní, prehrávania a omylov, nezostáva nič iné, než sa s tým naučiť žiť, naučiť sa tomu nepodliehať a neriešiť to, a užívať si len tie krásne chvíle".
Je na vás, ktorý záver si zoberiete viac k srdcu. Upozorním vás akurát na jednu maličkosť, prvé tvrdenie vyslovila žena a to druhé muž. Preto dobre zvážte či tomu druhému vôbec môžeme veriť!:)))
Autor: Laurita v 23:36 | Komentáře (2)
10.Duben 2008
STARÁ ČI NOVÁ?
Nedávno mi zavolal môj EX! Že príde do mesta a chce ma vidieť. Jasné,že som súhlasila. Takmer vo všetkých prípadoch udržiavam s bývalými kontakt. Nech je akýkoľvek...
A tak som sa tešila, nevideli sme sa takmer dva roky. Mali sme tak správne búrlivý vzťah, že sa na to nedá zabudnúť. A hlavne, bol to môj najdlhší vzťah a zabudnúť je priam nemožné...
Možno by som sa tešila aj ďalej, keby nezačal vypisovať smsky ako sa teší a pýtať sa na otázky, ktoré si mal nechať až na naše stretnutie. Keď prišiel súdny deň, moja radosť opadla a priala som si aby nemal čas!
Spomenula som si totiž na dôvody, kvôli ktorým som ho opustila a to bola teda jednoznačná vec.
Ale raz som to sľúbila a ja takmer vždy sľuby plním...
Nedalo sa nevšimnúť si tie pohľady. A už len spôsob privítania bil do očí.
Ktovie čo sa mu honilo hlavou, ale pravdou je, že som to ani vedieť nechcela.
A tak som si položila otázku...Dá sa znova zamilovať do starej lásky???
Verím, že dá. Ale tento prípad to z mojej strany rozhodne nebol.
Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie. Áno. Myslím, že je to tak. Ale musela to byť tá pravá veľká láska.
Len jeden krát v živote som niekoho naozaj milovala. Z celého srdca a duše, hovorievala som mu to očí a nie raz. Milovala som ho až tak moc, že počas našich krásnych spoločných čias, som sa do neho zamilovala opäť! Začať znova milovať niekoho, koho už vlastne milujete je nádherný pocit a nepozná ho každý.
Nikdy som sa s tým nikomu nezdôverila, bohužiaľ ani jemu...
Milovala som jeho ruky, jeho pohľad, jeho smiech a smútok. A najviac to, ako ma miloval on!
Skončilo sa to. Život je už raz taký...krátky a nespravodlivý. Všetci to vieme. Skončilo sa to a aj láska sa jak si plynúcim časom vytratila. Moja láska však pretrváva v srdci, drieme tam niekde v rohu a možno tam čaká na spásu a znovuzrodenie, to neviem presne. Napriek tomu som bola spokojná.
Aj keď viem, že je tam a že ak raz k tomu bude príležitosť, vyjde zase na povrch, obnoví sa, dozreje a možno bude ešte väčšia. A možno, aj keď dúfame, nová láska sa už nikdy neobnoví...
Ďalší prípad je ten, keď ste mali niečo, čo sa láske začínalo podobať a bolo to naozaj silné. Akurát udalosti nedovolili, aby bola láska naplnená a vy sa teraz snažíte zabudnúť. Nie ste však spokojný a kľudný, máta vás stále v myšlienkach a núti vás neustále myslieť. Niekedy málo, niekedy viac. No a keď príde ten moment, čo i len malý plamienok, že zase môže byť všetko ako pred tým, je to tu a vy si to plne uvedomujete a máte strach, či sa to opäť neskončí...Budí Vás to zo sna a vy si radšej prajete, aby ste mali jasno a boli zase len kľudný a spokojný.
A nakoniec, je tu nová láska. Úplne nová, neprebádaná láska, nepoznaná a ešte krehká, ľahko zraniteľná či neodolná. Poznávať nové veci je fajn, všetko je tu od začiatku a vy nechcete spraviť chybu. Dá sa to vôbec? Poučiť sa z vlastných chýb a veci neopakovať? Kiež by som to dokázala...Pretože niekedy stačí len jedno slovo a vy viete, že nová láska nebude dotiahnutá do konca!
Znova sa sama seba pýtam...je lepšia staro-nová láska alebo nová? Netuším...
Mali by sme byť radi za akúkoľvek lásku, starú či novú. Veľkú či malú. Šťastnú, či bolestnú.
Láska je len jedna a vo veľa okamihoch je tak moc krásna:)
Autor: Laurita v 23:08 | Komentáře (0)
04.Duben 2008
BEZ ŽENÍCHA
A je to tu!
Dočkala som sa toho aj ja. Mám 25 rokov a mám predstavu o svojej svadbe!
Nie, že by som nad tým už nepremýšľala...každá žena nad tým uvažuje dávno pred tým ako sa to stane.
A aj keď som sa nikdy nechcela vydávať, napriek tomu som sa vždy chcela prejsť uličkou a mať na sebe svoje svadobné šaty.
Pred niekoľkými dňami, rozjímaním v mhd, som si vytvorila predstavu svojho zásnubného prsteňa.
Keď sa ma kamarát spýtal ako by mal vypadať, opísala som mu ho do najmenšieho detailu.
Začala som uvažovať nad svadbou a vecami s tým súvisiace...
Najlepšie na tom však je, že mi prvý krát nevadí, že nemám ženícha. Neviem ako má vypadať, neviem aký má byť. Ako keby bol len módnym doplnkom mojích predstáv. Nie som smutná, že nemám nikoho, kto ma požiada o ruku a dá mi môj vysnívaný prsteň. Neviem ani ako majú vypadať moje šaty...
A pri tom sú to dve najhlavnejšie veci na svadbe. Ale pre mňa momentálne nie sú vôbec dôležité.
Dôležité je, že som sa toho dočkala. Síce až v čase, keď už v mojich rokoch majú ostatné ženy dávno po svadbe a vedú život v manželstve so sľubom vo vrecku:)
Viem presne ako to má vypadať. Pár detailov sa mi zrodilo a nechcem ich už nikdy zmeniť.
Prídem na koči, ktorý bude ťahať Marcello. A ja mu dám len pusu na čelo a poviem, že ho milujem ako nič iné na svete...Kyticu budem mať s lilových orgovánov, ktoré budú cítiť vo vzduchu, uviazané veľkou lilovou mašlou, ktorá bude siahať až k zemi...
Nevadí, že neviem ako bude vypadať pohľad muža, ktorému poviem svoje áno pred zrakom božím.
Kto všetko príde na moju svadbu, kde bude to významné miesto a čas.
Dôležité je, že mám prsteň a kyticu a to mi zatiaľ úplne stačí:)
Autor: Laurita v 02:55 | Komentáře (0)