21.Srpen 2008
Fashioexie,chinaexie,frapoexie,sexexie:)
Dnes som mala v úmysle napísať, niečo o nakupovaní a ako sa tak cestou sem dostávam, zaujme ma obrázok so slečnou, ktorá má v ruke plno nákupných tašiek. Čítam: "Fashioexie". Áno, z časti s tým súhlasím. Už dlhší čas svojho života si myslím, že mám chorobu z nakupovania. Vedia o tom moji známi, niektorí sa tomu potešia ako ja, iní sa zase chytajú za hlavu a len jedna osoba z toho dostáva hysterické záchvaty - moja mamča:)
Ale nemyslite si, že som sebecká. Pravidelne kupujem oblečenie aj svojej rodine a to nie len na sviatky alebo Vianoce.
Asi jeden krát do roka si kúpim nejakú handričku v plnej cene, inak všetky moje kúsky kupujem vo výpredaji alebo v zľavách. Najhoršie na tom je, že čím mám viac oblečenia, tým menej si mám čo obliecť.
Zásadne žiadne oblečenie nevyhadzujem! Maximálne posuniem nejaké modely kamarátke alebo ich zúročím na koňoch.
Moj prípad asi nepredstavuje úplnú "Fashioexiu", pretože na jedlo miniem za mesiac rozhodne viac ako na oblečenie. Ale stále mám doma rifle z pred piatich rokov, ktoré oblečiem:)
A tak som po včerajšom opať nakupovaní zavolala Niki na kávu do mesta. Niki zobrala zo sebou Mišu a boli sme tri. Dievčatá boli moc hladné, tak sme zašli na čínu. Obsluhovala nás znudená a nemimická pani. Okrem ceny, ktorú sme jej mali zaplatiť, nepovedala ani slovo! Niki pokazila chuť...
Pozorovali sme ľudí. Schádzali sa tam podivné páry. Usúdili sme, že je to zašiváreň pre páry, ktoré sa nechcú moc ukazovať na verejnosti. O tomto práve bol aj jeden z dielov našeho obľúbeného seriálu "Sex v meste". Kde muži pozývali svoje partnerky, ktoré mali síce radi, ale z nejakého dovodu sa za ne hanbili a nechceli ich moc ukazovať,do zašivárenských reštaurácii na čínu...Chudák Miša. Pred týždňom tam bola s Honzom:)
Napapané a spokojné sme si zašli na najlepšie ovocné frapé, do našej obľúbenej kaviarne. Malá záhradka na príjemnom mieste nám zdvihla náladu a opustenou ulicou sa rozliehal náš smiech:)
Potvrdilo sa mi, že muž od "berušky" je berušák a že Niki a Miša sú stále puberťáčky.
Cestou na nádražie sme preberali veľmi zvláštnu tému s ktorými ženami by sme chceli sexovať. Ja som si vybrala Salmu Hayek, Niki by to robila s neznámou slečnou s časopisu Maxim a Miša básnila o nejakej pornoherečke:)
So spevákov sme sa s Niki pobili o Justina. A s Mišou sa zase bila o Lennyho:)
S hercov u mňa jednoznačne vyhral Antonio a Niki chcela ísť zase do trojky. Miša vymenovala snáď vštkých hercov čo hrali vo filme "Múmia" v rátane samotnej múmie:))
Len či by ten Hollywod a MTV mali záujem aj o nás!
Každopádne pekný deň sme mali za sebou a každá si išla svojím smerom. Na nejaké platonické milenky a milencov sme si už ani len nepomysleli
Autor: Laurita v 13:43 | Komentáře (0)
17.Srpen 2008
Nástrahy a očakávania
Starý dobrý Caribic. A s ním spojené nezabudnuteľné nádherné chvíle mladosti a lásky radosti a sklamania. Osláv a prehier, tanca a hudby...atď.
Milujem Caribic a niekedy sa pristihnem pri myšlienke, že čo ak zostarnem a zakážu mi tam chodiť?:)))
Bola som tam nespočetne krát, vyhadzovači nás poznajú a nemusíme už ukazovať občianske preukazy:)))To sú ale privilégia, že?:) Poznám sa s barmanom, ale jak si furt si nevie zapamätať čo pijem. Po toľkých rokoch...
Ešte pred 7 rokmi, keď ma tam zaviedla moja prvá láska, som bola okúzlená a od vtedy to bola láska na prvý pohľad. Potom sa zmenil majiteľ a meno a ja som sa zamilovala druhý krát. Máte pocit, že rozprávam o chlapovi? Tentokrát nie:)
Ale nie o tom chcem písať...
Vo víre výbornej nálady sa objavil on! Ex-milenec, ex-kamarát, nazvyme ho akokoľvek. Sme stále v kontakte samozrejme, ale nevídame sa. Rešpektuje moj vzťah a dokonca mi aj fandí. Veľmi rada som ho v Caribicu stretla.
Slovo dalo slovo, jeho becherovka dala pravdepodobne tiež niečo a zrazu sa ma dotýkal, olizoval mi ucho a stále mi niečo šepkal. Tuším to bolo niečo v zmysle: "Chcem u teba prespať a chcem objaviť tvoj bod G" :))))
Strašná sranda nemyslíte? Neprestal ani po mojom prehlásení, že bod G nemám!
Fajčila som jednu od druhej, aby sa aspoň tak nepribližoval (on totiž neznášal, keď som fajčila), ale nepomohlo!
Chvíľu som ho prenechala na pospas Niki a dala si pauzu...
Jasné, že ma priťahoval. Veď preto som s ním spávala. Aj keď jeho vtipy ten večer, neboli dva krát láskyvyznávajúce, ale poznala som ho. Za iných okolností je to dobrý a veľmi inteligentný chlap. Veď má otca psychológa:)
Niki na mňa upierala vražedné pohľady, že mu nemám a nesmiem podľahnúť.
Prečo všetci odo mňa čakajú, že svoju novú lásku v žiadnom prípade nepodvediem?
Robila som to tak vždy, žila som úplne iný život, nikdy som nemala vážny vzťah a zrazu sa mám z jedného dňa na druhý zmeniť? Trochu pochopenia prosíííím.
Aj Evka. Nevideli sme sa celé leto a jej prvá otázka? "Dúfam, že si ho nepodviedla?"
Nonsens!
Moja odpoveď bola "Jasné, že nie", pretože to bola aj pravda.
Ale prečo to je odo mňa také samozrejmé???
Jasné, chápem, mám najlepšieho chlapa na svete. Jediného chlapa, ktorý ma miluje a ktorý chce so mnou bývať. Nikdy sa mi to nestalo a popravde to aj tak vypadalo, že sa to ani nikdy nestane. Ale zrazu je to tu, nikto ma neinformoval, žiadna hviezda mi nepadla pred očami, aby som to mohla nazvať zázrakom. Tak ako možete očakávať, že sa s tým ľahko vyrovnám?
Netvrdím, že nechcem, jasné, že chcem, ale nikto nevidí, ako ma ten vzťah aj trápi, nie len teší.
Som silná žena, nebudem sa sťažovať s niečím, s čím by ostatné skákali od šťastia 2 metre, ale prosím trochu pochopenia žiadam.
Zrazu kupujem darčeky na narodeniny, hľadám nám spoločné bývanie, a dovolenku pri mori, podávam každodenné hlásenie až na druhú stranu sveta, lebo moj "pán božský" sa nachádza na Aljaške!!! A nikto ma ani len nepoľutuje.
Možno sa Vám zdám smiešna, ale sú dni, keď ma to trápi. A ja sa potrebujem trápiť! Potrebujem!
Tak sa trápim aspoň preto, že moc bravúrne nezvládam to, čo sa odo mňa očakáva...
Milí zlatí...raz mi jeden výnimočný chlap povedal, že keby som prestala fajčiť, nebola by som to ja. Keby som nebola konfliktná egoistka, nebola by som to ja.
A keby som nebola "mrcha", nikto by ma nemal rád:)
Takže držte mi palce, nech sa napriek zázraku čo ma postretol nezmením, ale nech zároveň splním to, čo odo mňa všetci očakávate...
Autor: Laurita v 22:09 | Komentáře (0)
07.Srpen 2008
Ako išlo vajce na vandrovku - Slovenská rozprávka
Zunovalo sa vajcu na polici ležať. Urobilo: kotúľ! - a pustilo sa do sveta. Ide, ide - dáva pozor na skaly a jamy. O skalu by sa roztrepalo, z jamy by sa nedostalo. Ide, ide - stretne raka.
"Kdeže ideš?" rečie vajce.
"A ty že kde?" rečie rak.
"Idem na vandrovku!"
"A keď je tak, pôjdem s tebou!"
Boli teda dvaja. Hneď sa im šlo veselšie. Pustili sa aj do spevu.
Idú, idú - stretnú kačku.
"Kdeže ideš?" opýta sa vajce.
"A vy že kde?" opýta sa kačka.
"Ideme na vandrovku!"
"A keď je tak, pôjdem s vami!"
No, už boli traja. Do tretice všetko dobré.
Idú, idú - stretnú moriaka.
"Kdeže ideš?" rečie vajce.
"A vy že kde?" rečie moriak.
"Ideme na vandrovku. Hybaj aj ty s nami!"
"Dobre, pôjdem!" pristal moriak. A už boli štyria.
Idú, idú - stretnú koňa.
"Kdeže ideš?" rečie vajce.
"A vy že kde?" rečie koň.
"Ideme na vandrovku. Hybaj aj ty s nami!"
"Dobre, pôjdem!" pristal koň. Už boli piati. Piati dobrí kamaráti.
Idú, idú - stretnú vola.
"Kdeže ideš?" rečie vajce.
"A vy že kde?" rečie vôl.
"Ideme na vandrovku. Malá hŕba pýta viac: poď s nami aj ty!"
"Dobre, pôjdem!" pristal vôl.
Už boli šiesti.
Idú, stretnú kohúta.
"Kdeže ideš?" rečie vajce.
"Ba vy kde toľkí?" rečie kohút.
"Ideme na vandrovku. Poď, bude nás sedem!"
"Keď sedem, tak sedem!" povie kohút a pridal sa k nim.
Vandrovali siedmi tovariši, vandrovali, až ich omrklo - a oni v tmavej hore! Chodník sa stratil, nevedeli, čo si počať. Hore pusto - dolu pusto, kde sa tu uchýliť? A boli aj hrozne hladní! No keď nik nevedel rady, pohlo vajce rozumom.
"Vyleť na smrek," povie kohútovi. "Poobzeraj sa a povedz, čo uvidíš!"
Vyletel kohút na vysoký strom. Díva sa, obzerá - nič! No odrazu len radostne zatrepoce krídlami:
"Kikirikí! Svetlo vidím, svetlo!"
A naozaj. Ďaleko v tme žiari malý oblôčik.
"Leť v tú stranu, kde je svetlo," káže vajce. "My pôjdeme za tebou."
Kohút sa pustil v tú stranu, ukazuje cestu. Tovariši idú za ním ani na hotové. Na veľa putovania prišli na polianku. Na polianke stojí malá chyžka. Tu povie vajce koňovi:
"Zabúchajže na dvere!"
Kôň zabúcha, z chyžky vyjde stará tetka:
"Čo tu chcete?" okríkne ich. "Už aj choďte preč! Len čo sa moji chlapci vrátia, zomelú vás na kašu!"
"Ech, zomelú, nezomelú," vraví vajce, "čo ťa po tom! Len nám, siedmim tovarišom, daj jesť, daj piť, daj nocľah!"
"Ba ešte čo!" povie tetka. "Ja takým skaderuka-skadenoha pozbieraným ošklbancom nič nedám!" Ale vajce rozkázalo volovi:
"Naber zlú tetku na rohy a zanes do hory!"
Vôl nabral zlú tetku na rohy, zaniesol do hory a zhodil do jamy. Potom sa vrátil do chyžky.
Zatiaľ šiesti tovariši vošli do izby. Našli tam stôl prestretý pre siedmich. Na stole variva a pečiva, koľko sa komu len ráčilo! Bývali tam siedmi zbojníci a práve ich tetka čakala s parádnou večerou. Ešte naši tovariši ani nezasadli k stolu, už bolo čuť taký huk a lom, až hora prašťala. To zbojníci prichádzali.
Čo tu robiť? Dobrá rada hodna groš. Vajce ju zas vedelo:
"Ty vyleť na žŕdku!" šeplo chytro kohútovi.
"Ty si staň v izbe za dvere!" šeplo chytro koňovi.
"Ty vyleť na pec!" šeplo chytro moriakovi.
"Ty sadni pod lavicu!" šeplo chytro kačke.
"Ty zalez do kanvy!" šeplo chytro rakovi.
"A ja?" samo si vajce povedalo, "ja sa vryjem do popola."
Tak sa všetci skryli, svetlo vyhasili - a čakali.
Dôjdu zbojníci ku chyžke, a svetla v nej nevidia.
"Čože sa porobilo?" vravia. "Veď vari nám tetka nezaspala?"
Najvačší z nich povie:
"Hneď ta nazriem, čo je! Len chvíľu počkajte, aby ste tie nazbíjané veci na hŕbu nestrepali!" A pobral sa dnu. Vojde do pitvora.
Tu ho vezme vôl na rohy a bác ho cez otvorené dvere do izby! Tam hneď spoza dverí buchne ho koň kopytom.
"Ej, káže je toto skaza! Počkaj, hneď ti posvietim do očí!" rečie zbojník a skočí k pahrebe, že svetlo roznieti. Rozhrnie pahrebu, začne fúkať. Tu žeravý uhlík pripečie vajce a ono: fúk! Puklo a nafúkalo zbojníkovi plnú tvár horúceho popola. Ako podstrelený skočí zbojník ku kanve umyť si oči i tvár. Ale ako načrie rukou, chmat mu rak prsty do štipcov! Mykne zbojník rukou, prevrhne kanvu, urobí veľký hurt. Na ten hurt zatrepe kačka krídlami a zatakoce:
Ták, ták, ták!"
Moriak zahrmoce na peci lopatami, kýva hlavou a zahudruje:
"Hudri-hudri!"
Koň ešte len teraz búšil chlapa zadnými nohami do chrbta, že ten hneď vyletel do pitvora. Tam ho zase vôl nabral na rohy a vyšmaril na dvor. K tomu kohút na žŕdke sa celým hrdlom ozýva:
"Kikirikí! Kokoré!"
Došliapaný, doráňaný zbojník doletí ako bez duše ku kamarátom.
"Ká skaza sa to tam robí?" opytujú sa ho. A on ledva dych popadá, čo tak sype zo seba:
"Ťáj, je tam zle-nedobre! Chcel som sa len na prstoch prikradnúť, a oni ma sami strčili medzi seba. Ako si chcem roznietiť, aby som aspoň videl - fúk! vybúšil mi spod komína puškár rovno do tváre. Siahnem rukou do kanvy, že si oči vymyjem, tam krajčír s nožnicami - a šmyk! Dobre mi prsty neodstrihol. Medzi lavicami tkáč rozohnal krosná, treskol ma člnkom po hlave a volal: "Tak, tak!" Na peci pekár chystal na mňa lopaty a dudral: "Udri, udri!" Spoza dverí vyskočil čižmár, vybúchal ma kopytom a vysotil do pitvora. Tu šelma sedliak vzal na mňa železné vidly a vyhodil ma na dvor. Šťastie moje, že som sa nedal vyhodiť na žŕdku. Tam už ako na hotovej šibenici čakal na mňa kat a volal: "Sem s ním! Sem hore!"
Nečakali zbojníci, kým by sa to všetko na nich vyhrnulo z chalupy! Pobrali tí nohy na plecia a hybaj! Nechali tam všetko, aj čo kedy nazbíjali.
Ale naši tovariši a sedmorí majstri si potom zasadli k stolu.
Hostina bola hotová. Jedli, pili, hodovali - a pod strechou nocovali. Len vajce sa necítilo dobre. Nechcelo sa mu už ďalej, a tak na druhý deň bolo po vandrovke.
Autor: Laurita v 15:12 | Komentáře (0)
Vlk a baran - Lotyšská rozprávka
Bol raz jeden baranček, ktorý sa zatúlal v hustom lese a zablúdil. Pobieha, neborák, sem a ta, vyľakane bľačí, keď tu odrazu stretne vlka. Vlkovi sa od radosti rozžiarili oči, už otvára papuľu, že barančeka prehltne, ale ten začne prosiť:
- Vĺčik sivý kožuštek, nejdz ma ešte. Som maličký a slabý. Nože počkaj, kým vyrastiem, potom si na mne pochutíš.
- Dobre, - vraví vlk. - Máš pravdu. Teraz ťa pustím na slobodu, aby si ešte podrástol a zmocnel. Potom ťa zjem. Ale nezabudni na svoj sľub!
- Nezabudnem, - zvolal baranček a zmizol v hustom lese. Prešli týždne, prešli mesiace a z barančeka vyrástol veľký, mocný baran. Tu jedného dňa baran opäť stretol vlka.
- Heéj, baran, - volá vlk, - nezabudol si na svoj sľub?
- Nezabudol, - vraví baran, - ale čo zo mňa budeš mať, keď ma roztrháš? Som priveľký. Len si na mne zuby dolámeš. Vieš ty čo? Za lesom je vŕšok. Ja vyjdem na vŕšok a ty stoj dolu s otvorenou papuľou. Z vŕška sa spustím dolu a vletím ti cez papuľu rovno do brucha, Pre oboch to bude ľahšie.
Vlkovi sa baranova rada zapáčila a obaja sa pobrali k vŕšku. Keď bol baran na vŕšku, zvolal na vlka:
- Vĺčik, nože roztvor papuľu, nech ti do nej vbehnem!
Vlk rozďavil papuľu, ako len vládal. Baran sa z vŕška rozbehol, bodol vlka ostrými rohami do brucha, vlk sa zvalil polomŕtvy na zem a baran ako víchor uháňal preč.
Keď sa omráčený vlk napokon prebral, otriasol sa a šomre si popod nos:
- Ten baran mi chutil, iba bol trocha veľký.
:)
Autor: Laurita v 13:43 | Komentáře (0)
Jeleň a Jaguár - Brazílska rozprávka
Jedného dňa potuloval sa jeleň po brehu rieky a povedal: - Žilo sa mi veru ťažko, túlal som sa sem a tam a nikdy som nemal strechu nad hlavou. Rád by som mal vlastný dom. Kde nájdem lepšie miesto, ako je toto? Tu budem stavať. - A odišiel.
Toho dňa povedal si jaguár: - Celý život som sa iba trápil a umáral. Nájdem si nejaké vhodné miesto, postavím si dom a usalaším sa v ňom.
Hľadal, hľadal, až prišiel na to isté miesto, ktoré si vybral jeleň. Tu sa zastavil a zvolal: - Aký krásny pozemok! Nikde nenájdem lepší. Tu si postavím dom. - A odišiel.
Jeleň sa vrátil na druhý deň a začal stavať dom. Bola to velká lopota. Vysekal kríčie a stromčeky a zem pekne urovnal. Potom odišiel s tým, že sa vráti, keď bude môcť.
Na druhý deň prišiel jaguár, že začne stavať dom, a vidí - zem je už urovnaná. - Och! - riekol. - Boh Tupan mi pomáha! Aké šťastie! - Pokračoval teda v robote. Urobil dlážku, a keď sa zotmelo, odišiel.
Ráno prišiel jeleň, a tu vidí hotovú dlážku. Povedal: - Ach, aké šťastie, dozaista mi sám boh Tupan pomáha stavať dom! Aké šťastie! - Postavil steny a vrátil sa do lesa.
Na druhý deň prišiel znova jaguár a videl, že sú postavené steny.
- Ďakujem ti, Tupan! - poklonil sa a zhotovil strechu. Potom odišiel do lesa.
Keď sa jeleň vrátil, našiel hotovú strechu. Povedal: - Ďakujem ti, Tupan, za pomoc! - A z vďačnosti k bohu Tupanovi urobil v dome dve izby, jednu pre Tupana a druhú pre seba. Potom vošiel do svojej izby a ľahol si spať.
Tej noci znova prišiel jaguár. Keď uvidel dve izby, pomyslel si, že Tupan jednu vystaval pre neho a druhú pre seba. Vošiel do prázdnej izby a uložil sa spať.
Keď sa jeleň a jaguár ráno uvideli, dlho sa nezmohli na slovo. Až po hodnej chvíli sa jaguár začudovane opýtal: - To si mi ty pomáhal stavať?
Jeleň riekol: -Áno. A mne si pomáhal ty?
Jaguár povedal: - Áno. Keď sme už stavali tento dom spoločne, rozdeľme si ho.
Jeleň privolil a odvtedy bývali spoločne, jeden v jednej izbe, druhý v druhej.
Jedného dňa jaguár povedal: - Idem na poľovačku. Prinesiem čosi, teda prichystaj hrnce, vodu a drevo na oheň.
Odišiel do lesa a jeleň zatiaľ pripravil všetko na varenie.
Jaguár zabil v lese jeleňa a priniesol ho. Keď to videl jeleň, veľmi zosmutnel. Jaguár uvaril korisť, ale jeleň sa potravy ani nedotkol.
Keď sa jaguár navečeral, šli spať. Jeleň s hrôzou myslel na jaguárovu stravu a nemohol spať. Bál sa, že jaguár v noci príde a zje i jeho.
Ráno povedal jeleň jaguárovi: - Prichystaj hrnce, vodu a drevo. Idem na poľovačku.
Odišiel do lesa a zazrel tam iného jaguára, ako si brúsi pazúry na kôre stromu. Jeleň šiel ďalej, kým nenašiel mravčiara-tamanduu. Povedal tamanduovi: - Tamten jaguár ťa mrzko ohováral.
Keď to tamandu a počul, veľmi sa nazlostil. Šiel za jaguárom, ticho sa k nemu prikradol, chmatol ho a zabil. Potom odišiel.
Jeleň vzal zabitého jaguára a odniesol ho domov. Hrnce, voda i drevo boli prichystané. Ale keď jaguár videl, čo jeleň priniesol, stratil chuť do jedla. Hoci jeleň mäso uvaril, jaguár nechcel ani kúštik.
Tej noci ani jeleň, ani jaguár nemohli spať. Jaguár sa bál, že jeleň príde a zožerie ho; jeleň sa bál, že ho príde zožrať jaguár. Noc sa im míňala veľmi pomaly. Napokon ich predsa začali obchádzať driemoty. Odrazu jeleňovi klipli oči a hlava mu klesla. Vtedy parohami udrel do steny a narobil lomoz.
Keď jaguár začul hrmot, precitol. Myslel si, že jeleň ide po neho, a od strachu zareval. Jeleň začul jaguárov vresk, zľakol sa, lebo sa nazdal, že ho jaguár už ide zožrať. Obidve zvieratá v tej chvíli skočili na nohy a vybehli do lesa, jeden jednou stranou, druhý druhou.
Od tých čias jaguár a jeleň nikdy spolu nebývali :)
Autor: Laurita v 13:37 | Komentáře (0)