28.Březen 2008
MAŤ CIEĽ
Aj v tých najhorších chvíľach sa zablesknú, čo i len na okamih, svetlé myšlienky.
Keď vám je najhoršie a niekto vám povie niečo, čo ste vedeli, ale nikdy ste si neuvedomili...a zrazu sa vám už netlačia slzy do očí, pretože viete, že je ešte šanca. Šanca na lepší život.
Má každý nejaký cieľ? Nejaký životný cieľ?
Bohužiaľ zistila som, že je plno ľudí, ktorý cieľ nemajú a ani ho nikdy nemali. Z tohoto sa mi chce plakať.
Ale možno sú to len nesprávne slová...chcem tomu veriť...ciele sa predsa rodia a vyvíjajú celý život a to aj vtedy, keď už všetko máte. Len treba porozmýšľať...
Je toľko vecí na svete, ktoré by mohli byť naším cieľom!
Jeden dobrý kamarát tvrdí, že život bez cieľa, je strašne ťažký. Dá sa to prežiť, ale je to ťažké. A keď som sa z neho snažila dostať, aký má cieľ, veď nejaký predsa len musí mať, povedal len : "Žiť z dňa na deň, prežiť".
A napriek tomu, má ten človek, všetko o čom veľa ľudí sníva. Dobrú manželku, dobrú prácu, veľa kamarátov a známych, zdravie a vlastnú strechu nad hlavou.
Ja nemám nič, len tých kamarátov a známych a ešte ciele, veľa cieľov.
A tak si pokladám otázku : "Čo je lepšie? Mať všetko a nemať ciele, alebo nemať nič, ale mať aspoň tie ciele?"
Na túto otázku dostanem odpoveď až na smrteľnej posteli. Je to trochu morbidné, ale je to tak.
Na všetky otázky dostaneme odpovede až na konci našej cesty. A tá je ešte strašne dlhá, našťastie:)
Pýtala som sa pár ľudí, aké majú oni ciele. Väčšinou to boli odpovede do budúcna...mať ženu a deti, rodinu, zdravie, dom a dobrú prácu. Alebo ciele blízkej budúcnosti...dokončiť vysokú školu, splatiť dlhy, nájsť si lepšiu prácu byť dobrý vo futbale atď.
Keď sa každý zamyslíte, na niečo určite prídete. Aj keď nechcete. A ak si aj tie ciele už splníte, vymyslíte si zase ďalšie!
Tomu môjmu dobrému kamarátovi som nenápadne vtisla cieľ mať dieťa a súhlasil:) Už nie je bez cieľa...
Nikdy nemôžete tvrdiť, že sa vám cieľ nesplní...stále je možnosť a keď sa to nestane, vymyslíte si zase ďalší cieľ!
A čo chcem ja? O čom snívam ja? Čo je mojím cieľom?
Je toho moc...až mám pocit, že tu budem musieť byť strašne dlho, aby som to všetko docielila.
Chcem aby boli moji rodičia na mňa hrdý, aby mamina bola zdravá a mala kľudný spánok. Aby už nikdy pred spánkom nemyslela na to, ako sa mám, čo ma trápi a aby sa o mňa toľko nebála.
Chcem koníka, andalúzana, Marcella, aby mi nikdy neprestal snežiť. Aby bola na mne tá anjelská bytosť závislá a milovala ma z celého srdca tak, ako budem ja milovať jeho...A ešte Scarlettku a jej malé žriebätko.
Chcem vidieť Španielsko a Andalúziu a všetky tie koníky a plakať od radosti pri pohľade na nich.
Chcem prácu, ktorá ma bude baviť a ktorá bude pomáhať iným a všetkým. A robiť ľudí šťastnými.
Chcem napísať knihu.
Chcem mať veľký dom s ešte väčšou záhradou a psom. Kde budem chovať prasiatka a pestovať orgovány.
Chcem mať okolo seba svojích najbližších a smiať sa s nimi a plakať, keď bude treba.
Chcem svoju lásku krásku, ktorá bude len moja a nikoho iného. Muža ktorého urobím tak šťastného, že mi jedného dňa povie, že som jeho život.
To sú moje ciele, ktoré sa nemenia a ani nezmenia.
No a také meniace sa ciele, tých je plno...
Chcem aby bol Oto v Anglicku spokojný, aby som išla s Rasťom do školy prírody a potom si našla super prácu. Aby som sa naučila po anglicky a aby mi rýchlejšie rástli vlasy! (to chcem ale vlastne furt)
Mám toho ešte toľko docieliť...hurááááááá :)
Život bez cieľa, je ako chleba bez vody. Dá sa to prežiť, ale je to ťažké.
Autor: Laurita v 00:17 | Komentáře (0)
14.Březen 2008
LÁSKA VERZUS SEX!
Kam sme sa to dostali???Nebodaj starneme, alebo sa len stávame konečne dospelými?!
Kedy sa to stalo, že sme prestali mať chuť na sex? Nikto nás na to neupozornil, nikto nedal echo, ani v novinách to nepíšu!
Mám 25 a nebaví ma sex, preboha!Katastrofa?
Možno ani nie...:)nebude to tou dospelosťou a ani vekom. Možno v láske a v duševných potrebách.
Možno naozaj čím sme starší, vyžadujeme viac rešpektu a úcty. Netvrdím, že sex na jednu noc je zlý alebo mať milenca na mesiac je na nič. Ale kam sa podela teda tá túžba a chtíč?
Prahnem po láske, nie po sexe a dúfam, že sa z toho rýchlo dostanem.
Človek by si myslel, že po 4 mesiacoch celibátu bude ešte vôbec rád, že niekto prejaví záujem o pomaly kysnúce telo a bude neopísateľne štastný a vzrušený a nebude chcieť prestať. Ale ubehne 6 dní potom a nič!
Nuda, únava, myšlienky na prácu, na to čo je vám v živote najmilšie (a chlap to neni).
Predstavy, že sa už za pár hodín ponoríte do víru veľkomesta a praskajúcich klubov a diskoték a budete královnou parketu, vám nedovolia myslieť na nahého chlapa, ktorý leží vedľa vás.
Nie sme trochu mimo? Nie! Keď váš milenec ani nevie, či ste dostali orgasmus a až po mesiaci známosti vôbec zistí, ako na to. Tak to je trochu mimo...Ale pozor! Nepovedala som, že chyba je v milencovi, to v žiadnom prípade.
Chyba je v tom slovíčku "milenec". Keby to slovo bolo "priateľ", bolo by všetko v najlepšom poriadku.
Ale nie všetko dostaneme, čo chceme. V mojom prípade takmer nikdy. Musím bojovať ešte aj o suchý rohlík:))
Túžim po láske, čo je na tom zlé? Mám 25, som slobodná a nikdy som nedostala od chlapa zásnubný prsteň.
Dobrá kamarátka mi nedávno zdelila, že keď sme boli ešte na škole, závidela mi, že sa okolo mňa točilo toľko chlapov. Ževraj všade kam sme prišli som bola číslo jedna a ona bola až to číslo dva. Obdivovala to, závidela mi. Panebože! Vôbec som to nebrala ako lichôtku...snažila som sa jej to vysvetliť.
A čo som mala z toho, že sa so mnou tí chlapi bavili, ale nechceli so mnou nič mať?!(okrem sexu samozrejme, ale v niektorých prípadoch ani to nie)
Na čo obdiv, keď nie ste milovaná? Na čo 10 chlapov, keby vám stačil len jeden, ktorý by vás mal rád.
Pozri sa na seba. Ako si na tom po rokoch ty. Od dvoch chlapov si dostala zásnubný prsteň, dvaja chlapi ťa milovali na toľko, že uvažovali nad tým, že s tebou strávia celý život. Dvaja chlapi ti dali takmer všetko, čo si chcela a vyžadovala. Nebola si tá čo prahla po láske, ty už si túžila po iných veciach.Po svadbe, po deťoch, po domčeku so záhradou, po psovi...
No a čo keď, že ťa obaja poslali k vode, ale aspoň si bola šťastná...
Nie som toho názoru, že to alebo ono je lepšie. Každý uprednostňuje iné priority.
Ale pravidlo ktoré platí neustále je, že aj tak túžime vždy po tom čo vlastne nemáme...
Ja po láske a prstienku, ona po obdive a po flirtu. Kiež by sme si to mohli len tak vymeniť:)
Nemám strach, že nepríde obdobie, keď budem šalieť po sexu a po milencovi. Nemám strach, že sa budem chcieť vrátiť k tej obletovanej sláve. Ale teraz mám obdobie, keď myslím len na lásku a som tak spokojná.
Niekedy je proste len potreba uvedomiť si, čo vlastne chceme a čo nám chýba. Možno nám to dopomôže k tomu zrealizovať to. A ak nie, svet sa nezrúti, nebude sa mi nikto smiať,nebude sa na mňa ukazovať prstom a koniec koncov, nakoniec sa aj tak vždy môžem vrátim k tomu, čo viem najlepšie:)
"Love forever"
Autor: Laurita v 19:59 | Komentáře (0)
02.Březen 2008
NEDEĽA
Keď sa vám vietor a dážď preženú oknom a pohľad z neho vás stále neomrzí, cítite, že sem patríte. Že sem momentálne patríte. Že práve tu a teraz žijete...
Sú dni, keď si myslím, že sa už nič dobré nemôže stať, že ma už nič a nikto nemôže prekvapiť. A že sa žiadny môj sen už nikdy nesplní...
Ale sú aj dni, keď sa pristihnete pri tom, že ste šťastní a že svoj život milujete. A na trpké dni sa rýchlo zabudne. V mysli si ponecháme len tie pekné.
Pre spokojný život je nevyhnutné mať istotu. Istotu v čokoľvek. Istotu v rodine, ktorá vás za žiadnych okolností neopustí, istotu v streche nad hlavou, v koníkoch v srdci, vo viere v samú seba vo viere v lásku. Istotu v priateľoch, v ľuďoch pre ktorých znamenáte veľa. Istotu v slnku, že vyjde vždy po daždi ako dnes.
Dnes je pochmúrny lenivý deň. Nikomu sa nikam nechce, všetci zostali v perinách. Je nedeľa a zajtra sa ide do práce...
Aj tak sa teším. Na prechádzku po daždi, kde vás svieži vzduch donúti myslieť na samé pekné veci. Teším sa, že idem spať ku kamarátke a zase prežijeme babský večer plný chlapov, cigariet a lakovania nechtov....
Boh stvoril svet za 7 dní, ale ten siedmy už len odpočíval.
Dnes je nedeľa. A v nedeľu sa odpočíva. Akýmkoľvek spôsobom...:)
Príjemnú nedeľu pre všetkých!
Autor: Laurita v 16:08 | Komentáře (0)