21.Leden 2008
SAMOTA UBÍJA?
Takmer všetci v mojom okolí sú s niekým.
Majú partnerov,majú manželov a manželky,majú niekoho.Zakladajú rodiny,plodia deti,majú niekoho.
A my slobodní sa stále trápime, že sme sami!Že sa k nikomu nevraciame domov,že na nás nikto nečaká,že sa na nás nikto neteší,že nás nikto nepotrebuje...
Že nám nemá kto pomôcť s veľkým nákupom, že vlastne ani nemáme pre koho nakupovať, nemáme pre koho variť a komu dávať darčeky.
Nemáme komu zavolať,nemáme na koho myslieť.
Nemá nám ani kto vyvŕtať diery do steny, keď sa sťahujeme do nového, aby sme si tam zavesili niečo, čo nám robí samotou plnšou a čo nám robí náš život naším životom.
Stále niekoho hľadáme.Aj keď si to vo veľa prípadoch neuvedomujeme.
Čakáme, že do autobusu nastúpi niekto kto sa na nás usmeje a dá nám najavo, že sa mu páčime. Čakáme, že nás niekto príde požiadať o tanec, keď na diskotéke stojíme v rohu. Čakáme,že nám niekto v kaviarni kúpi drink,bez toho aby sme sa poznali. Čakáme že proste niekde raz stretneme niekoho, kto nás urobí "nesamým"
Ako tak rozmýšľam, väčšinu života sa vlastne naháňame za mužmi.
Kupujeme si pekné oblečenie,aby sme sa im páčili.Malujeme sa a meníme účesy.Chudneme,aby sme mali peknú postavu.Usmievame sa aj keď nám je do plaču.Kupujeme si šaty na jednu jedinú príležitosť,ktorá možno ani nikdy nepríde.
Vymýšľame plány ako zapôsobiť na nový objav, ktorý práve máme. Chvíľu budeme hrať nedostupné, aby si náhodou ten dotyčný nevšimol, že máme o neho záujem. Trávime veľa minút z dňa tým, ako pôsobiť čo najlepšie a ako zapôsobiť.Ako im opantať telo i mysel....
Všetkého veľa obetujeme im, tým neexistujúcim, tým ktorých ani nepoznáme.
Kamarátka, ktorá má dosť veľkú smolu na mužov a celkovo na vzťahy, si zrazu, priam jednoducho našla chlapa. Dlho bola sama, tak mala z toho radosť a vlastne všetci jej blízky v jej okolí mali radosť. Že si už konečne niekoho našla,alebo konečne niekto našiel ju?
Chvíľu si písali cez internet,potom sa stretli a od prvého rande začali spolu plnohodnotne chodiť. Keď si zrazu uvedomila, že už nie je sama, že je tá zadaná, že zapadá konečne do komerčnej spoločnosti, zistila, že ju to vôbec neteší. Dokonca sa hnevala na kamarádky, ktoré mali poznámky typu, že keď je už zadaná, nebude mať na ne čas! Hlúposť! Práve naopak! Vodila ich stále so sebou, organizovala dvojrande a vždy myslela aj na tých druhých okolo seba. Nemilovala ho, bola s ním ale rada a v podstate jej nevadil. Raz sa mi zdôverila, že je s ním len preto, aby nebola sama a aby všetci okolo oslavovali jej vzťah a boli spokojní. Zase myslela na druhých...Bola moc rada, že oni boli šťastní. A to, že nebola šťastná ona, ako predpokladala, jej bolo jedno!
Bol na ňu milý, ale nehupol do toho tak vážne ako ona chcela. Nechával si ten odstup, nechával si slobodu a čas na seba.
Ona mala takmer celý život čas na seba. Chcela už s niekým byť so všetkým všudy.
Hovoril jej, že keď sa vídavajú menej často, sú si potom vzácnejší. Ona mu na to odpovedala, že sa nechce tešiť na to, kedy ho konečne uvidí a bude s ním, ale že sa chce tešiť na to, keď ho konečne neuvidí, keď nebude s ním a keď bude mať čas na seba. Obaja chceli niečo iné a on ju po dosť krátkom čase opustil.
Bola šokovaná len jednou vecou...že ju to už nebolí tak, ako ju to kedysi bolelo, keď ju niekto opustil. A že je vlastne šťastná, že je zase sama a má čas len na seba a svojích blízkych. Bola naspäť v živote ktorý žila a ktorý žije rada.
Za najväčšie fiasko ale pokladala to, ako tým všetkým blízkym povedať, že ju opustil a ako zase všetci budú smutní, že to opäť nevyšlo...
Je lepšie byť sama ako byť s niekým len preto aby ostatní boli spokojní, a aby matka videla vidinu vnúčat.
Je lepšie cítiť sa prirodzene a byť sám sebou, ako cítiť sa ako niekto iný.
Je lepšie snívať o tom aký bude, aký bude jeho hlas, aké bude mať ruky, čo bude mať oblečené, ako sa bozkáva..., ako vedieť čo nás čaká doma, že bude mať stále to žlté tričko ktoré mal ráno ,že nás na ňom len máločo prekvapí...
Pre všetkých...tí čo ste sami , naučte sa byť sami, naučte sa mať to radi a naučte sa mať radi samých seba. Pretože to čo je najdôležitejšie, ste vy!
Je jednoduché byť s niekým, ale oveľa ťažšie je byť sám!
PS: A tie diery do steny nám môže vyvŕtať aj kamoškin frajer :)))
Autor: Laurita v 22:04 |
Komentáře (2):
Ahojky, moc peknej clanek, a myslim ze je na tom dost pravdy, ja sem sam uz strasne dlouho a nejak sem si na to uz zvyk. I kdyz ted mam neco s jednou kolegyni z prace, tak proste me to uplne neuspokojuje a sem s ni jen proto ze by to tak melo byt, ale vlastne k ni nic extra necitim, tak ze bud asi byt opravdu sam a nebo potkat nekoho do koho je clovek blazen :) ja sem sice uz nekoho takovyho potkal ale je to moje nejlepsi kamaradka (viz. http://web.libimseti.cz/Lukass22/). Tak ze je to uplne spatne :) ale diky za clanek, pekne sem si pocet. Pa a krasnou noc
žiju sám, do jisté míry mi to vyhovuje... na vztah jsem až moc chladný