Laurita

Nie každý má anjelov.Ja ich mám:)

07.Srpen 2008

Vlk a baran - Lotyšská rozprávka

Bol raz jeden baranček, ktorý sa zatúlal v hustom lese a zablúdil. Pobieha, neborák, sem a ta, vyľakane bľačí, keď tu odrazu stretne vlka. Vlkovi sa od radosti rozžiarili oči, už otvára papuľu, že barančeka prehltne, ale ten začne prosiť:

- Vĺčik sivý kožuštek, nejdz ma ešte. Som maličký a slabý. Nože počkaj, kým vyrastiem, potom si na mne pochutíš.

- Dobre, - vraví vlk. - Máš pravdu. Teraz ťa pustím na slobodu, aby si ešte podrástol a zmocnel. Potom ťa zjem. Ale nezabudni na svoj sľub!

- Nezabudnem, - zvolal baranček a zmizol v hustom lese. Prešli týždne, prešli mesiace a z barančeka vyrástol veľký, mocný baran. Tu jedného dňa baran opäť stretol vlka.

- Heéj, baran, - volá vlk, - nezabudol si na svoj sľub?

- Nezabudol, - vraví baran, - ale čo zo mňa budeš mať, keď ma roztrháš? Som priveľký. Len si na mne zuby dolámeš. Vieš ty čo? Za lesom je vŕšok. Ja vyjdem na vŕšok a ty stoj dolu s otvorenou papuľou. Z vŕška sa spustím dolu a vletím ti cez papuľu rovno do brucha, Pre oboch to bude ľahšie.

Vlkovi sa baranova rada zapáčila a obaja sa pobrali k vŕšku. Keď bol baran na vŕšku, zvolal na vlka:

- Vĺčik, nože roztvor papuľu, nech ti do nej vbehnem!

Vlk rozďavil papuľu, ako len vládal. Baran sa z vŕška rozbehol, bodol vlka ostrými rohami do brucha, vlk sa zvalil polomŕtvy na zem a baran ako víchor uháňal preč.

Keď sa omráčený vlk napokon prebral, otriasol sa a šomre si popod nos:

- Ten baran mi chutil, iba bol trocha veľký.
:)

Autor: Laurita v 13:43 |



Komentáře (0):

« Domů | Přidej komentář