zdenka7

POCIT

 

Vidím, že sa to blíži.

To najlepšie len príde.

 

Začínam od seba.

 

S tým, že sa mi podarí

prekonať raz míle.

 

VEDOMIE NEVEDOMIE

 

Ťažký dych.

Telo stráca lesk a krásu.

Okrem čierno - čiernej tmy

je vedomie,

že nad všetkým si.

Prehrávam...

Prečo v tomto boji?

Myslím, že prežívam trápenie tých,

ktorí museli odísť z raja.

Prehovor jasne ku mne.

Nedá sa uspokojiť s odpoveďou,

ktorú si dám sama.

NÁLADOVOSŤ ALEBO VYŠŠIE CIELE?

Veľký gombík na jasnom podklade.

Ešte neviem z akého titulu,

ale vravím o poklade.

Niekedy sa pohybujem na tenkom ľade.

Toto nie je o vás.

Tvorba sú farby -

záleží na jej súlade.

Nemá čaro z omočeného jazyka v slade.

Už si sa viezol v starej lade?

Ja nie.

Poznám ale chuť po sladkej čokoláde.

Nepozná priateľ priateľa?

Potom vždy bude mať jednu pre neho na sklade.

Časom aj tá môže byť v rozklade.

Je ťažké sústrediť sa na človeka,

ktorý podlieha svojej nálade.

BUDUJEM KVALITU

Píšem..

Od buka do buka.

Zdá sa, že nejde o nejaký zmysel.

A výraz v mojej tvári?

Kysel...

Vieš čo cítim.

Tak čo si si myslel?

Sama čumím ako syseľ.

Azda cvičím.

Čo nasleduje potom?

Výstrel?

Zabili niekoho?

Kto sa to tam vystrel?

ÚNAVA ALEBO KOĽKO ČLOVEK MUSÍ ZO SEBA DAŤ

Aj paplón je bremenom na pleci.

Nielen chlad sveta a to,

že sa denne prebúdzaš.

Veľa kecí a od veci...

Nevmestí sa do kože,

no je súčasťou bytia.

Dám ti otázku -

ty si sám odpovedz.

Zvláštne teórie žitia...

Pozadie šedne,

ako unavená púšťam displej.

MALÉ UTRPENIA

Zádery do krvi.

Zachytávajú sa a bolia.

Snažím sa vytrhnúť kus stvrdnutého mäsa -

nech sa zahoja.

Z prachu a tmy podzemného skladu,

mala som podobné na parádu.

Prečo necht rastie širší ako chceme?

A prečo je tak mäkký,

že ho obhrýzť smieme?

TEN, KTO SA STARÁ

Plačeš...

Si malé dieťa čo cíti hlad.

Krásne, drobné so zalepenými očkami.

Obchádzajú ťa,

bo narúša ich vnútornú rovnováhu tvoj krik.

"Poď na moje ruky cukrík."

Rukou ti nežne prejdem po líci.

Tíchneš... snažiac sa otvoriť zrak.

Stačilo tak málo.

Neha vie priniesť do životov zázrak.

Máš takého niekoho -

no nevidíš.

Otvor sa čistým dotykom slnka.

Lebo ja viem, že potom

- keď precitneš -

moju lásku ucítiš.

ROZUMIEŠ?

Niet komu dušu vylievať.

Potupa, hanba, nenávisť.

A predsa viem aká

vo mne vnútri pravda.

Prečo mi vás vždy príde ľúto?

A to, že neviete krotiť

svoju závisť.

Neviem pomôcť -

hoc rada by som.

Ironické - ako tieto slová

dvíhajú vám tlak.

Slová človeka, ktorý obviazať

chcel krvavý otlak -

ale namiesto toho -

kopanec do oka schytal.

Pýtal sa niekto kde je pravda?

Veru, nepýtal.

Strnuli sme v poučkách

o múdrosti a otrepaných fráz.

Do vlastného prieskumu človek

neinvestoval svoj čas.

Aspoň že na chvíľku ošetria

naše krvavé rany.

Úprimne mi povedz -

si spokojný s tým,

kam sme sa to dostali?

Škoda, že skončilo to s niekým -

nie na slávu.

Možno raz konečne zmúdrieme.

Ešte predtým,

ako zaklopeme na nebeskú bránu.

O ČOM JE VERNOSŤ

"Som tu." Jemne bubnuješ.

Ticho pri mne - rozumieš.

Bez mudrovania a kritiky.

Nechávame si to, čo vieme.

Poznanie krásne spája.

Vidíš -

v slzách a smútku -

tak ako dnes nás dvoch.

Ver mi, dostaneme šancu.

Raz sa spolu krásne zasmejeme.

:))))))))))))))))))))))))))

Tvoju vôňu vánok hojdá.

Nie jednému popletie hlavu.

Tá predstava, ako sa v zlato premieňaš -

ako tak tančíš na horúcom parkete sambu.

Keď oblejú ťa, zasyčíš v šoku.

Prosím neber si to osobne,

hoc opakuje sa to toľko razy v roku.

Je to o potrebe a zdraví.

Myslíš si, že plačem len tak...

To ty vtisneš slzy.

Náhle zmäkneš pri pohľade na mňa -

to už mi z očí padá lejak.

Viem, že som ťa obrala o šaty -

v plnej nahote svetu odhalila.

Ver, že vážim si ťa a

nikdy o tebe zlé slovo

z úst som nepustila.

Veď predtým v tme si stála a chradla...

Dnes výšiny obývaš, vietor je tvoj koč.

Si blízko, keď ľudí obklopí tvoja vôňa -

nikdy jej nemajú dosť.

Domov zmámení a so slinami sa ženú,

aby v kuchyni - cibuľu -

našli krájať svoju ženu.

ČO O TOM JA VIEM

Čo možem priniesť do tohto dňa?

Azda paprsky slnka pretínajúc nad nami

tažké mraky.

Zakývať smajlíkom - Mám sa fajn -

Tvoj deň je aký?

Nesmúť pre vzdialenosť,

čo zdá sa delí nás.

Nie je to o tom...

Ale aké namiešaš farby dobra a

naplníš na zemi svoj čas.

Ak čakať chceš -

tak zvoľ si Boha.

On jediný pozná cestu do raja.

Či nemyslíš, že som ho hodná?

Tak prečo sa nechcú pokúsiť

čakať jeden - inde vo vzťahu obaja?

ČO TI ZLOŽÍM

Možno ti zložím rým -

kde vkĺzne cit srdca zlepený

z jazyka a slín.

Možno ti zložím básne...

Iba tí, čo hĺbku citov znajú,

môžu zložit niečo tak krásne.

A čo ak ti zložím ódu?

Ak pre teba -

tak iba pre radosť.

Nech ťa oblieva láska týchto slov

v dňoch chmáru viac,

než dosť.

Obklopiac ťa blaženým pokojom

namiesto sváru.

PRIATEĽKA BZ.BZ.

Stále prší---

Už skoro týždeň.

Toľko dní, koľko som ťa nevidela.

Asi by som cítiť k tebe mala viac...

Nebo to vie - azda preto

padajú jeho slzy.

Chýbaš mi.

Spomínam na teba:

Či si v bezpečí, teple a

pohodlí - oprávnene zaslúžiac.

Prvý deň - to si liezla

do mojej postele.

Práve som sa učila a ty si

skúšala moju trpezlivosť -

ako si sa hmýrila po mojom boku.

U iného by si už dávno vyvolala

paniku a hrôzu.

Častejšie si začala liezť na nervy

tvojím neustálym sebaupozorňovaním,

obšmietaním sa okolo mňa - bolo milšie ťa zabiť.

Keď som ťa vyštvala -

vrátila si sa späť.

Pokračovala si intenzívnejšie.

Až do dňa, kedy som ti porozumela.

Ako veľmi som sa v tebe zmýlila.

Čo roky hľadala som,

skrývala tvoja nemá tvár.

Prišlo ku mne šťastie -

dar z neba v podobe teba -

na chrbte krídel pár.

Bola si moja precíznosť a budič.

Priateľa ako si ty,

rada by som uchovala...

Ako inak mohla by som nazvať

puto medzi nami, tento cit?

Viem, akú naročnú a či skôr nesplniteľnú úlohu máš.

Pre tých, čo nerozumejú ti ani nechápu -

ako by potom rozlúskli oriešok -

že si priateľ, trápenia poznáš a

prišla si pomôcť?

Ako to robíš?

Tvoja odvaha...

sebamotivácia...

Fascinujú ma!

S faktom, že vždy ti ide o život.

A to prichádzaš na pomoc - zachrániť.

Myslíš niekedy aj na seba?

Je niekto, kto ťa za to všetko

odmení v podtóne zmyslu ľúbiť?

Ja som porozumela a

poznanie prijala.

Teším sa na lúče slnka,

čo privedú ťa ku mne späť.

Ak to hádam ešte doteraz nevieš.

Nezúfam, ale teším sa!

Potrebujem ťa!

Kvality, ktoré máš.

Prosím pouč ma, nauč ma veciam,

ktoré ty dávno znáš.

Pripravím ti dobrotu sladkú...

Si vždy vítaná...

Čakám ťa.

TEPLÉ FARBY

Hukot vlaku opodiaľ,

zvuk rámp padajúcich dolu -

ako sa prešvihne v blízkosti

nášho domu.

Zatiaľ čo ja hľadám teplé farby

zvýrazňovačov.

Otvoreným oknom plíži sa ranný chlad

so zmeskou spevu vtákov -

ako pocit šálky kávy.

Naladí na presvedčenie,

že prežiješ krásny deň.

Chceš dlho spomínať

aký bol - ako sen?

Kto by nechcel...

Ja viem, ja viem...

Odhalím sa ti postupne

vo veršoch básne.

Aby si ma mohol poznať.

Aj to, ako pestujem

svoje šťastie.

Autor zdenka7 08.Květen 2010 v 10:08 | Permalink