« Domů | ZAUJÍMAVÉ ČÍTANIE BIBLIE SO ZAMYSLENIAMI » | AKO SA USPESNE ZAMESTNAT » | PEARLS OF OUR LOVE » | A memorable experience or How to be safely head over heels in love » | BREPTY :) » | FASHION STYLES BURBERY made by Zdenka » | Modliť sa? A za zosnulých? Taká kravina... Ozaj? (zo života) » | Don Richardson - Dieťa pokoja (recenzia) » | Roland H. Baiton - Martin Luther (životopis) » | C. S. Lewis - The Magician ´s Nephew - Word dictionary »

Roland H. Baiton - Martin Luther (životopis)

Kapitola 1

Táto paradoxná postava vzkriesila kresťanské povedomie Európy. Prenasledujúce poldruha storočie sa náboženstvo opäť stalo rozhodujúcim faktoromaj v politike. Ľuďom záležalo na náboženstve až do tej miery, že preňumierali a preň sa i zabíjali. Nemalú zásluhu na tom má práve tentomuž – Martin Luther. Najhlbšie ovplnyvnil svoj národ v domácej sfére,hlavne v náboženstve. Lutheránstvo zachvátilo Škandináviu a má veľaprívržencov v Spojených štátoch amerických. Okrem toho bolo Lutherovohnutie silným podnetom, ktorý niekedy priamo napomohol k vzniku ďalšíchodrôd protestantizmu a inokedy zohralo pomocnú úlohu pri ich vzniku.

Pohľad na Luthera vtedy a dnes

     Jeho prívrženci ho uvítali akoBožieho proroka a vysloboditeľa Nemecka. Jeho protivníci, patriaci dotábora katolíkov, ho nazývali synom pekiel a boriteľom kresťanského sveta.Roľnícki agitátori ho označovali za pätolízača kniežat a radikálni sektáriho prirovnávali k Mojžišovi, ktorý vyviedol deti Izraela z Egyptaa potom ich opustil a nechal hynúť v pustatine.

     Tí, ktorí ľutujú, že neskôrzavrhol svoju prísahu tvrdia, že ju nikdy nemal dať. Vykresľujú ho ako mnícha,ktorý na tento stav nebol povolaný, a jeho prísaha sa interpretuje nie akoskutočné vnútorné volanie, ale skôr ako riešenie vlastného vnútorného konfliktu– ako únik pred neschopnosťou prispôsobiť sa pomerom doma a v škole.

Život a duchovenstvoLutherovej doby

     Štúdium tej doby sa orientovalona náboženstvo. Hodnosť magistra práv, ktorú mal Luther získať, ho rovnako kvalifikovalana to, aby sa stal príslušníkom duchovenstva. Celá výchova v rodine,v škole a na univerzite mala do človeka vštepiť bohabojnosťa úctu k cirkvi.

     Cirkev hlásala, že rozumnýčlovek nemá čakať s aktom pokánia a prosbou o milosť do chvíle, keďsa ocitne na smrteľnom lôžku, ale treba sa chopiť každej pomoci, ktorú cirkevponúka: sviatostí, pútí, odpustkov, či prosiť svätých, aby sa prihovorili.Mníšsky život bol cestou do neba ´par excellence´. Všeobecne bola rozšírenámienka, že keď sa mních potom dopustí hriechu, má osobitú výsadu, lebo pokánieho prinavráti do stavu nevinnosti.

Lutherov svetský život naberásmer duchovný

     Luther sa stal mníchom abyspasil svoju dušu. Písal sa rok 1505. Luther mal 21 rokov a študovalna univerzite v Erfurte. V júli - pri návrate do školyz návštevy u rodičov - ho temer zasiahol blesk. Vtedy volal na svätúpatrónku baníkov: „Svätá Anna, pomôž mi! Stanem sa mníchom!“ Sám Luther nerazzdôrazňoval svoje presvedčenie, že bol povolaný výzvou z nebies.V rozpore s vlastnými túžbami, sa pod nátlakom sľubu, ktorý dal, stalmníchom.

Otázky

1)      Čím by sa pravdepodobne stal Luther, kebyposlúchol želania svojho otca?

2)      Prečo sa Luther rozhodol vstúpiť do kláštora?

3)      Ako vyzeral kresťanský život počas dobyLutherových študií na univerzite v Erfurte?

4)      Čo to znamenalo, že mníšský život bol cestou doneba ´par excellence´?

5)      Akými prostriedkami cirkev ponúkala pomocv súvislosti s pokáním?

Na zamyslenie

v  Myslíte si, že mal Luther dať na rady svojho otca?

Kapitola 2

Luther vstupuje do rádu/ Živots Kristom za bránami kláštora

     V prípravnom období - predvstupom do rehole - mal nariadené spytovať si svedomie a verejne ohlásiťvšetky pochybnosti týkajúce sa jeho spôsobilosti pre mníšske povolanie. Prijaliho a Luther zložil prísahu. Dni trávil v modlitbách, meditáciácha v tichej spoločnosti, v disciplinovanej a umiernenejprostote. Jeho nadriadení ho vybrali pre kňazstvo a svoju činnosť začalprvým celebrovaním.

     Luther chcel, aby sa na jehoprvej omši zúčastnil aj jeho otec. Ten s Lutherovým rozhodnutím pre vstupdo kláštora nesúhlasil. Teraz sa však zdalo, že už prekonal svoj odpor. Lutherprišiel od oltára k stolu, kde sedel jeho otec s rádovými bratmi.Zakrátko sa obaja v nepokoji rozišli: Otec sklamaný, že sa o nich synv starobe nepostará ako sa dlhé roky nádejali. Luther plný frustráciea rezavo – búrlivých emócií, vyvolaných otcovými slovami, ktorýmipochybovačne poukázal na jeho „povolanie hlasom z neba“: „Daj Boh, aby tonebolo zjavenie diabla.“

Luther a Rím

     V roku 1510 bol Luthervyslaný do svätého mesta – Ríma – aby spolu s ďalším bratom zastupovalikapitulu v Erfurte.

     Nezaujímal ho ani tak Rímrenesancie či Rím antiky, ako Rím svätých. Snažil sa získať pre sebaa svojich príbuzných všetky duchovné pôžitky, dostupné iba tu. Muselvykonávať denné pobožnosti v augustiánskom kláštore, v ktorom býval,no ostalo mu ešte dosť času, aby sa vyspovedal, odslúžil omše vo všetkýchhlavných kostoloch, navštívil katakomby a baziliky, uctil si kosti, hrobysvätcov a každú svätú relikviu.

     Kňazi mohli byť frivolnía pápeži mohli smilniť. Niektorí talianskí duchovní boli prostorekía chýbala im viera. Toto všetko Luthera poburovalo.

Otázky

1)      Ako sa k Lutherovmu rozhodnutiu staval jehootec?

2)      Aký život viedol Luther za stenami kláštora?

3)      Ako dopadlo prvé celebrovanie omše, ktorú Lutherslúžil?

4)      Kto, kedy a prečo poslal Luthera do Ríma?

5)      Kde a čím trávil svoj pracovný aj svojvoľný čas v Ríme?

Na zamyslenie

v  Luther bol vybraný pre kňazstvo. Myslíte si, že bysa v katolíckej cirkvi bolo pre neho našlo vhodnejšie umiestnenie?

Kapitola 3

Luther vo Wittenbergu

Po návrate z Ríma bol Luther premiestnený z Erfurtu do Wittenbergu, kde mal ostať po celý zvyšok svojho života. Najväčšou pýchou obce bola univerzita Fridricha Múdreho, ktorý chcel touto novozaloženou akadémiou konkurovať storočnej univerzite v Lipsku. Nová ustanovizeň neprekvitala podľa očakávaní, ktoré sa do nej vkladali, preto sa kurfist usiloval získať kvalitnejších učiteľov. V roku 1511 vyzval augustiánov a františkánov, aby poskytli troch nových profesorov. Jedným z nich bol Luther.


Staupitz – najvernejší priateľ

Luther sa tu spoznal a zblížil s generálnym vikárom augustiánskeho rádu Johannom von Staupitzom. Bol to veľmi dobrý duchovný vodca. Poznal všetky lieky na duchovné neduhy, ktoré odporúčali učenci. Žil vrúcnym náboženským životom. Staupitz bol mystik. Luther si túto cestu vyskúšal. Občas mal takú povznesenú náladu, akoby sa dostal doprostred anjelského chóra, ale pocit odcudzenia sa vzápätí vrátil. Radili mu čakať, kým sa stav vytrženia nevráti. V Lutherovom prípade sa nevrátil. Striedavo prechádzal sériami kríz a obdobiami relatívnej rovnováhy. Nakoniec Luthera prepadla posledná a najpustošivejšia pochybnosť: Možno ani sám Boh nie je spravodlivý.

Liek pre Luthera

Jednoduché argumenty a slová útechy nepomáhali. Preto sa Staupitz obzeral po nejakom účinnom lieku. Nakoniec oznámil bratovi Martinovi, že pôjde študovať, aby získal doktorát z teológie, že prevezme kázanie a že s ním počíta ako so svojím nástupcom v profesúre pre výklad Biblie na teologickej fakulte Wittenberskej univerzity. Staupitzov návrh bol trúfalý, ak nie priam riskantný. Veril, že ak ho poveria liečbou duší, bude kvôli nim ochotný obrátiť sa od obáv k nádeji a niečo z milosrdenstva, ktorého sa bude pre nich dožadovať, by mohlo dopadnúť i na Luthera samého.

Otázky

1) Čím bolo charakteristické mestečko Wittenberg? Aká osoba tu mala značný vplyv?
2) Kto bol Staupitz?
3) Prečo Luther prechádzal striedavo obdobím depresií a odbobím stability a pokoja?
4) Aký liek pre Lutherovho ducha našiel Staupitz? Aké mal s ním plány?
5) Dokončil Luther svoje štúdia doktorátom?

Na zamyslenie

 Myslíte si, že Staupitzov „liek“ pomohol Lutherovi? Ako sa to prejavilo?

Kapitola 4

Fridrich Múdry a jeho zbierka relikvií

Fridrich Múdry celý svoj život zasvätil úsiliu spraviť z Wittenbergu nemecký Rím – miesto, kde sa uchovávajú posvätné relikvie. Cestoval po všetkých končinách Európy. Diplomatické rokovania často uľahčovala výmena relikvií. Do roku 1520 sa jeho zbierka rozrástla na 19 013 relikvií. Tí, ktorí tieto relikvie videli v stanovený deň a prispeli určenou čiastkou, mohli od pápeža dostať odpustky na skrátenie pobytu v očistci – buď pre seba, alebo pre niekoho iného.

Luther a odpustky

Luther sa vo svojich kázňach tri razy kriticky vyjadril o odpustkoch. Odpustky môžu zrušiť iba tie osobné podlžnosti, ktoré ukladá cirkev a ľahko môžu pôsobiť proti vnútornému pokániu, ktoré spočíva v úprimnej ľútosti, v úprimnom vyznaní a v úprimnom zadosťučinení v duchu. Spočiatku sa odpustky udeľovali tým, ktorí obetovali alebo riskovali svoj život v boji proti neveriacim, neskôr ich získavali aj tí, čo prispeli na tieto výpravy finančne. Tento nápad sa ukázal taký výnosný, že sa okamžite rozšíril aj na pokrytie výstavby kostolov, kláštorov a útulkov. Takto sa financovala aj výstavba gotických katedrál. Odpustky udeľované vo Wittenbergu slúžili na podporu zámockého kostola a univerzity.

Albrechtove odpustky a 95 Lutherových téz

Fridrich Múdry nedal povolenie predávať Albrechtove odpustky na svojom území, lebo si neželal, aby odpustky svätého Petra zasahovali do predaja odpustkov všetkých svätých vo Wittenbergu. Predavači sa dostali dosť blízko, aby Lutherovi farníci mohli prekračovať hranice a vracať sa s tými najohromujúcejšími úľavami. Nešlo už iba o bežné odpustky. Prispievatelia získajú všeobecné a úplné odpustenie všetkých hriechov. Prinavrátia sa do stavu nevinnosti. Luher sa opäť ozval – tentoraz písomne. Na dvere zámockého kostola vyvesil 95 téz na diskusiu. Išlo v nich o tri hlavné veci: o námietku voči zjavnému predmetu výdavkov, o popieranie toho, že pápež má moc nad očistcom a uvažovanie o tom, čo je prospešné hriešnikom. Dožadoval sa v nich zníženia poplatkov. Táto polemika vyvolala u Nemcov hlboký súhlas. Zakrátko sa tézy stali hlasom Nemecka.

Otázky

1) Kto bol Fridrich Múdry?
2) Čo boli odpustky?
3) Aké bolo Lutherovo stanovisko k odpustkom?
4) Prečo nechcel Fridrich Múdry dovoliť predaj Albrechtových odpustkov na svojom území? Čím sa odlišovali od predošlých?
5) Ako prijal a ako na Albrechtove odpustky reagoval sám Luther?

Na zamyslenie

 Myslíte si, že Luther urobil dobre, keď verejne vystúpil proti odpustkom svojimi
95timi tézami? Nemal sa radšej s niekým o tom poradiť? Napríklad s priateľom
Staupitzom?

Kapitola 5

Reakcia na tézy

Luther poslal kópiu svojich téz Albrechtovi z Mohuča a ten ich poslal do Ríma. Pápež na to vymenoval nového generála rádu augustiánov. V máji vystúpil Luther na generálnom zhromaždení kapituly v Heidelbergu. Keď Tetzelovi vyšla tlačou jeho doktorská práca, študenti vo Wittenbergu zhromaždili, nakradli alebo kúpili osemsto výtlačkov a spálili ich na hranici. Čoskoro Luther dospel k popieraniu pápežovej moci vyslobodiť duše z očistca, ale aj jeho schopnosti poslať duše do očistca. Tieto jeho výroky vydali tlačou a na ríšskom sneme ich ukázali pápežským legátom. Pápež poveril Silvestra Prieriasa, z rádu dominikánov, úlohou vypracovania odpovede pre Luthera. K problematike cirkevnej kliatby a výsad pápeža sa vyjadril, že univerzálnou cirkvou je v skutočnosti rímska cirkev. Symbolicky ju reprezentujú kardináli, ale v skutočnosti spočíva v pápežovi. A každý, kto neprijíma doktrínu o rímskej cirkvi je kacír.

Predvolania k obhajobe

7. júla dostal Luther predvolanie do Ríma, aby čelil obvineniam z kacírstva a neposlušnosti. Luthera nakoniec vypočúvali na sneme vo Wormse. Význam tejto udalosti spočíva v tom, že zhromaždenie nemeckého národa začalo plniť funkciu koncilu katolíckej cirkvi. Čoskoro stál Luther na vypočúvaní v Augsburgu, na nemeckej pôde. Kajetán mal zviazané ruky pápežskými inštrukciami: buď uzmieriť Luthera s cirkvou v prípade, že odvolá, alebo ho odoslať v putách do Ríma v prípade, že neodvolá. Hlavným Lutherovým prešľapom bolo popieranie cirkevného pokladu zásluh, o ktorom sa jasne hovorí v bule Unigenitus pápeža Klementa VI. z roku 1343. Luther vyrukoval s odmietnutím dekretálu a autority pápeža, ktorý ho sformuloval. „Jeho svätosť zle nakladá s Písmom.“ Odsekol Luther. Kardinál sa nahneval a Luther odišiel.

Exkomunikovaný Luther

Vzápätí ho 3x exkomunikovali: prvý raz Staupitz, druhý pápež a tretí raz cisár. Poslal pápežovi odvolanie proti Kajetánovi. Kajetán ho prijal. Dostal príležitosť odvolať. Neodvolal. 28/11 Luther podal odvolanie proti pápežovi na všeobecný koncil. Výtlačky sa dostali na verejnosť. Luther sa dostal do ešte horšej pozície, lebo pápež Július II. vydal nariadenie, podľa ktorého je odvolanie na koncil bez pápežského súhlasu už samo o sebe kacírstvom.
Knieža Fridrich bol zmätený. Nedokázal posúdiť Lutherovo učenie. Obrátil sa na Teologickú fakultu vo Wittenbergu. Mnoho učencov v celom Nemecku bolo presvedčených, že má pravdu. Nepodnikol teda nič okrem toho, že 19/11 sa obrátil s prosbou na cisára, aby buď od tohto prípadu upustil, alebo umožnil vypočúvanie pred spoľahlivými sudcami v Nemecku. Lutherovi pred kongregáciou poslal odkaz, že si želá, aby ostal. Mal plán, ako ho ukryť.

Otázky

1) Ako na Lutherove tézy reagovalo pápežstvo?
2) Prečo vlastne Luther napádal katolícku cirkev - hlavne pápežov? Čo mu najviac vadilo?
3) Ako sa v Augsburgu k svojej obhajobe vyjadril Luther?
4) Ako sa k Lutherovmu učeniu stavala Teologická fakulta vo Wittenbergu? Kto a prečo ich požiadal o stanovisko?
5) Koľkokrát bol Luther exkomunikovaný a kto ho všetko exkomunikoval?

Na zamyslenie

 Čo by sa podľa vás stalo s Lutherom, keby sa za neho nebol postavil Fridrich Múdry a podal mu pomocnú ruku? Teda že by ho neukryl...

Kapitola 6

Bula Cum Postquam

Bula Cum Postquam z 9/11/1518 hlásala, že odpustky sa vzťahujú iba na trest, nie na vinu, ktorá musí byť najskôr odpustená prostredníctvom sviatosti pokánia. Skrátiť sa mohli len čiastočné tresty na zemi či v očistci, nie večné pekelné muky. V prípade trestov v očistci mohol pápež iba s pokornou prosbou ponúknuť Bohu poklad nadbytočných zásluh Krista a svätcov. Medzitým Luther vyhlásil, že pápež a koncily sa môžu mýliť. Spochybnil biblický text, ktorý sa používal na podporu sviatosti pokánia a odmietol časť kanonického cirkevného práva ako nezlučiteľnú s Písmom.

Hľadá sa nový cisár

Pápež začal podporovať Fridricha Múdreho. Odštartoval to prázdny cisársky stolec. Ten bol ponúknutý práve Fridrichovi. Hoci pozíciu neprijal, odporúčal Karola – španielskeho kráľa, ktorého 28/6/1519 zvolili za Karola V – cisára Svätej rímskej ríše.

Stretnutie Ecka a Luthera v Lipsku

Keď vyšli Lutherove tézy, Eck proti ním vystúpil s kritikou pod názvom Obelisci. Luther reagoval spisom Asterisci. Eck prehovoril univerzitu v Lipsku, aby vystúpila ako vyzývateľ Wittenberskej univerzity. Dišputa v Lipsku sa konala v júli. Jednomyseľne sa dohodli, že záznamy z dišputy nebudú zverejnené skôr, kým verdikt nevynesú rozhodcovia. Eck tvrdil, že nadradenosť rímskej stolice a rímskeho biskupstva - ako Petrovho nástupcu - siaha až do najranejších dní kresťanstva. Na dôkaz uviedol listy, pripisované rímskemu biskupovi z prvého storočia. Pokračovali diskusiou o Husových článkoch, o omylnosti koncilu a o očistci. Luther tri razy počas dišputy spochybnil relevantnosť písomností, o ktoré sa opierali pápežské nároky. Najskôr poprel pravosť pápežských dekretálov z 1. storočia. Potom spochybnil spisy z Kostnického koncilu a nakoniec odmietol uznať autoritu starozmluvných Apokryfov. Dišputa trvala osemnásť dní. Dohodu, že s uverejnením záznamov počkajú, nedodržali.

Otázky

1) Čo hlásala bula Cum Postquam z 9/11/1518?
2) Kto sa stal novým cisárom Svätej rímskej ríše v roku 1519? Čím bol známy?
3) Kto zorganizoval dišputu v Lipsku, kto sa na nej stretol a čo riešila?
4) Prečo Luther poprel pravosť pápežských dekretálov z 1. storočia?
5) Ako sa skončilo pojednanie dišputy v Lipsku v súvislosti s odpustkami?

Na zamyslenie

 Aké je vaše stanovisko k pápežským dekretálom z 1. storočia? Uznali by ste ich pravosť a súhlasili s Eckovým tvrdením, že nadradenosť rímskej stolice a biskupstva ako Petrovho nástupcu siaha až do najranejších dní kresťanstva?

Kapitola 7

Luther – národný hrdina a hlava reformácie

Luther sa stal národnou postavou až po lipskej dišpute. Dôležitým faktorom bolo šírenie Lutherových spisov. Tlačiar z Bazileja – John Froben – zhrnul do jedného zväzku 95 téz, Objasnenia, Odpoveď Prieriasovi, kázeň O kajúcnosti a kázeň O oltárnej sviatosti a ponúkol ich verejnosti. Výtlačky sa dostali aj von z Nemecka. Nadšené prijatie spravilo z Luthera hlavu hnutia, ktoré začalo byť známe ako reformácia. Prišli do styku s ďalšími dvoma hnutiami – s renesanciou a nacionalizmom.

Erazmus

Erazmovým ideálom bolo oživiť kresťanské povedomie Európy prostredníctvom šírenia náboženských spisov. Ako prvý sprístupnil Novú zmluvu v pôvodnej gréčtine. Počas celého života zdokonaľoval nástroje biblickej učenosti. Luther používal jeho knihu ako pracovnú pomôcku vo Wittenbergu. Obaja tvrdili, že cirkev ich čias znova upadla do židovského legalizmu, ktorý ostro kritizoval apoštol Pavol. Obaja boli v spore s pápežom. Erazmus formuloval učenie tak jednoducho, aby ho mohli pochopiť aj Aztékovia, pre ktorých sa prekladali jeho zbožné traktáty. Presadzoval právo človeka slobodne sa vyjadriť a byť vypočutý. Z presvedčenia zastával neutrálnu pozíciu voči Lutherovi v dobe, ktorá netolerovala neutralitu.

Hutten a nemecký nacionalizmus

Druhým významným hnutím spájajúcim sa s reformáciou bol nemecký nacionalizmus. Nemecko nemalo nijakú centralizovanú vládu. Bolo rozdelené na malé, navzájom sa prekrývajúce jurisdikcie kniežat a biskupov. Hutten sformoval koncept nemeckého nacionalizmu, vytvoril obraz ideálneho Nemca, ktorý vypudí nepriateľov z vlasti a vytvorí kultúru, schopnú zdatne súperiť s talianskou. Prvým nepriateľom bola cirkev. Hutten v traktáte Rímska trojica spravil súpis všetkých hriechov Ríma po trojiciach, od najmenších, po najzávažnejšie. Iba jediná spoločenská trieda v Nemecku vyslyšala Huttenove prosby – rytieri. Vynikal Franz von Sickingen, ktorý sa pričinil o uskutočnenie voľby cisára. Sickingen sa nadchol a rozhodol sa, že bude zástancom chudobných a tých, čo trpia pre evanjelium.

Otázky

1) Prečo sa stal Luther národným hrdinom až po dišpute v Lipsku?
2) S akými ďalšími hnutiami prišla reformácia do styku a aký to malo dopad?
3) Po čom túžil a čím prispel Erazmus v rámci náboženstva?
4) Čo bol nemecký nacionalizmus? Aké mal hlavné črty?
5) Kto bol Hutten a aký mal vplyv na reformáciu?

Na zamyslenie

 Prečo asi Hutten zastával neutrálnu pozíciu v čase, keď nebola akceptovateľná?

Kapitola 8
Lutherove diela

Počas leta v roku 1520 odovzdal Luther tlačiarovi zväzok spisov, ktoré sa doteraz uvádzajú ako jeho hlavné diela: v máji Reč o dobrých skutkoch, v júni Pápežstvo v Ríme, v auguste Kresťanskej šľachte nemeckého národa, v septembri O babylonskom zajatí cirkvi a v novembri O slobode kresťana. Luther znížil počet sviatostí zo siedmych na dve. Ostali jedine večera Pánova a krst. Odstránenie pokánia predstavovalo oveľa závažnejší krok. Z troch súčastí pokánia uznával potrebu kajúcnosti a spoveď pokladal za užitočnú pod podmienkou, že nie je inštitucionalizovaná.

Omša vo svetle transsubstanciácie

Omša má ústredné postavenie v celom rímskokatolíckom systéme, pretože podľa ich viery je omša opakovaním Kristovho vtelenia a ukrižovania. Luther zdôrazňoval, že omša musí byť mystická, nie magická a že účinnosť sviatosti závisí od viery jej príjemcu. Druhé Lutherovo tvrdenie: kňaz zo svojej pozície nemôže urobiť to, čo si pri celebrovaní omše nárokuje cirkev. Kristus nie je obetovaný, pretože jeho obeť bola vykonaná raz a navždy na kríži. Luther odmietol stanovisko transsubstanciácie (prepodstatnenie). Zdôrazňoval, že každý človek sa musí Bohu zodpovedať sám za seba. Viera nevyhnutná pre sviatosť, musí byť vierou osobnou.

Bula Exsurge

Bula odsudzovala Luthera za to, že odpustenie trestov udelených Božou spravodlivosťou sa vyhradzuje samotnému Bohu, hoci sám pápež nedávno vyhlásil, že v takýchto prípadoch možno poklad zásluh použiť iba ako formu intervencie, nie jurisdikcie. Padlo jasné obvinenie zo šírenia českého kacírstva, pretože ho odsúdili za to, že zavádza určité články učenia Jána Husa. Dva erazmovské názory – upaľovanie kacírov sa prieči vôli Ducha Svätého a že vojna proti Turkom je odporom proti Pánovmu navštíveniu. Nie všetkých 41 článkov vyhlásila katolícka cirkev za kacírske. Vyhotovenú bulu predložili pápežovi, aby doplnil úvodnú a záverečnú časť. Táto bula je známa podľa svojich úvodných slov – Exsurge Domine.

Otázky

1) Aké sú hlavné Lutherové diela?
2) Prečo skrátil Luther počet sviatostí zo siedmych na dve?
3) Aký význam má omša v rímskokatolíckom systéme?
4) Prečo Luther neuznával proces transsubstanciácie v omši?Čo to transsubstanciácia je?
5) Z čoho a prečo obvinila bula Exsurge Luthera?

Na zamyslenie

 Aké je vaše stanovisko k vyhláseniu, ktoré uvádza bula Exsurge?

Kapitola 9

Odvolanie k cisárovi

Luther sa odvolal bezvýsledne k pápežovi a bezvýsledne aj na koncil. V priebehu augusta sa Luther obracia na cisára Karola V. Okrem vypočutia tiež žiadal, aby sa ujal súdneho procesu. Luther uviedol tri body vo svojom odvolaní: Prvý bol ten, že svetský sudca je svetský sudca, ustanovený z Božej vôle. Luther od neho požadoval, aby z moci svojho úradu ochraňoval občanov pred vydieračstvom zo strany cirkvi a bránil uplatňovanie funkcií štátu pred zásahmi zo strany cirkvi. Druhý dôvod vysvetľuje, odkiaľ má právo podujať sa na túto reformu: „Svetské autority sú pokrstené rovnakým krstom ako my.“ Posledný dôvod - vykonávatelia svetskej moci sú ako kresťania rovnocenní s inými, lebo sa podieľajú na kňazstve všetkých veriacich.“ Kňazstvo všetkých veriacich sa chápalo tak, že spočíva na nižšom stupni viery, prítomnom už v pokrstenom dieťati.

Šírenie buly Exsurge Domine

Medzitým sa bula Exsurge Domine v Ríme uvádzala do platnosti. Bulu vytlačili, notársky overili a vybavili pečaťou, aby ju mohli rozšíriť. Úlohou zverejniť ju na severe poverili dvoch mužov: Jeroma Aleandera a Jána Ecka. Eck si mal vziať na starosť východ, Francko a Bavorsko. Aleander sa mal postarať o Holansko a Rýn. Aleander sa mal obrátiť na cisára a jeho dvor, na vyznamných veľmožov, laických i duchovných, zatiaľ čo Eck mal zájsť skôr za biskupmi a na univerzity. Obom prikázali, aby konali v dokonalej zhode. V Liptsku sa Eck z obavy o svoj život musel ukryť v kláštore. Aleandra zasypali spŕškou kameňov a keby nezasiahol opát, nevyviazol by odtiaľ živý.

Reakcia na bulu

Desiateho októbra sa bula dostala k Lutherovi. Ten napadol jej pravosť. Lutherova odpoveď mala názov – Proti ohavnej bule Antikrista. O dva týždne po zverejnení tohto traktátu vyšiel ďalší – O slobode kresťana – bol plodom rozhovoru Luthera s Miltitzom. Ten požiadal Luthera, aby pápežovi adresoval spis, v ktorom by odmietol jeho osobné znevažovanie a vyložil by vieru. V samotnom liste sa popierala nadradenosť pápeža nad koncilmi a v traktáte sa hlásalo kňazstvo všetkých veriacich. Pápež a Vatikán požadoval odvolanie. 29. novembra Luther zverejňuje svoje Tvrdenie všetkých článkov neprávom zatratených rímskou bulou. 10. decembra sa Melanchton, Luther, členovia profesorského zboru a študenti univerzity zhromaždili, aby pálili pápežské dekréty, kanonické právo a diela scholastickej teológie.

Otázky

1) Aké dôvody uviedol Luther pre cisára Karola V s požiadavkou, aby sa ujal jeho súdneho prípadu?
2) Kto šíril bulu Exsurge, kde a ako to pre zainteresované osoby dopadlo?
3) Ako reagoval Luther na bulu?
4) Ako na Lutherov spis Proti ohavnej bule Antikrista reagovala katolícka cirkev?
5) Kto vyzval 10. decembra študentov wittenberskej univerzity na pálenie istých dokumentov? O aké dokumenty išlo? Kto sa na tejto akcií zúčastnil a prečo k nej došlo?

Na zamyslenie

 Prečo asi na šírenie buly Exsurge Domine vybrali Ecka a Aleandera? Malo nejaký význam pridelenie určitej oblasti či už jednému alebo druhému?

Kapitola 10

Worms a náboženská vojna na obzore

Odpoveď si vyžiadala šesť mesiacov. Niektorí boli za Luthera, niektorí proti a niektorí niekde medzi. Mal vplyvných zástancov. Najvplyvnejším z nich bol Fridrich Múdry. Na opačnej strane stáli pápeženci ako Eck, ktorí sa riadili pokynmi z Ríma. Fridrich rokoval s cisárom a získal od neho sľub, že Luthera neodsúdia bez vypočutia. 28. novembra dostal Fridrich od cisára predvolanie Luthera na snem nemeckého národa do Wormsu. Ten sa dostavil až v apríli nasledujúceho roka. V medziobdobí pozvanie najskôr zrušili a neskôr obnovili. Vymenovali komisiu, ktorá mala prerokúvať tento prípad. Prieťahy napomáhali živiť náboženskú vojnu, ktorá bola na obzore. Otvorené násilie sa nepretržite vyvolávalo rozširovaním hanlivých pamfletov. Cisára to nahnevalo. Zvolal plenárne zasadanie snemu na 13. februára. Snem začal vyšetrovať prípad kacírstva.

Stavy si vyžiadali čas. 19. februára odpovedali, že Lutherovo učenie sa už tak pevne zakorenilo medzi ľuďmi, že odsúdenie bez vypočutia by spôsobilo vážne nebezpečenstvo vzbury. Luthera mali priviesť pod ochranou glejtu na snem, aby ho tam vypočuli učení muži. Edikt podrobili dôkladnému preskúmaniu a upustilo sa od trestov za urážku majestátu. Ak by sa zriekol toho, čo povedal proti viere, dalo by sa diskutovať o ostatných veciach. Keby odmietol, snem by podporil edikt. Keby bol Luther ochotný zrieknuť sa útoku proti sviatostiam, mohol by sa zhromaždený nemecký národ jednotne postaviť za obmedzenie pápežskej moci a zdierania. 16. apríla prišiel do Wormsu. S otázkami sa na neho obrátil triersky oficiál Eck: „Pýtam sa ťa Martin – a odpovedz úprimne a bez vytáčok – zriekaš sa, či nezriekaš svojich kníh a bludov čo obsahujú?“ Luther odpovedal: „Nemôžem nič odvolať a neodvolám, lebo ísť proti svedomiu nie je správne a ohrozuje spásu.“ Cisár si dal zavolať kurfirstov a niektoré kniežatá, aby sa ich spýtal na názor. Vyžiadali si čas. 16. mája predložil cisár snemu konečný návrh wormského ediktu. Luthera obvinili z toho, že útočí na sedem sviatostí. Jeho prívrženci okamžite edikt odmietli. Naopak, podporili ho pápeženci.

Otázky

1) Prečo sa na obzore počas Lutherovho vypočúvania vo Wormse objavovali prejavy začínajúcej vojny?
2) Ako sa k tejto situácií postavil sám cisár?
3) Počas vypočúvania vo Wormse došlo k istým zmenám v edikte. O aké úpravy išlo?
4) Kto sa na tomto stretnutí postavil proti Lutherovi a hájil stanovisko katolíckej cirkvi?
5) Ako Luther reagoval na Eckovu výzvu odvolania jeho spochybnení pravosti katolíckej cirkvi ako Kristovej cirkvi a pápeža ako zástupcu Kristovej cirkvi na zemi, ktoré prezentoval vo svojich spisoch?

Na zamyslenie

 Myslíte si, že boli rozumné zmeny, ktoré sa urobili v edikte? Takže sa mohli obe strany urážať? Nevedie to iba k prikladaniu do ohňa?

Kapitola 11

Luther opäť v úkryte

Aleander sa vrátil do Holandska a pálenie kníh pokračovalo. Aby Erazmus unikol pred ustavičnými útrapami, ktorým bol vystavený v Louvain, presídlil sa do Bazileja. Fridrich Múdry sa rozhodol Luthera ukryť. Vydal príkazy dvorným úradníkom, aby to zariadili a nikomu nevyzradili podrobnosti – dokonca ani jemu. Spalatin to však vedieť mohol. Samota a nečinnosť zvyšovali Lutherove pocity úzkosti. Obliekal sa ako rytier a dal si narásť dlhú bradu. Trpel akútnymi záchvatmi zápchy. Trápila ho nespavosť. Našiel ale liek proti svojim depresiám – prácu. Nenapísal jednu – ale takmer tucet kníh. Preložil do nemčiny Novú zmluvu.

Novoty v cirkvi

Počas jeho neprítomnosti v roku 1521 a 1522 striedala vo Wittenbergu jedna novota druhú so závratnou rýchlosťou. Kňazi sa ženili, mnísi tiež a radové sestry sa vydávali. Tonzúrovaní si dávali narásť vlasy. Víno pri omši sa podávalo aj laickému stavu, ktorému sa dokonca dovoľovalo brať sviatosť do vlastných rúk. Kňazi vysluhovali sviatosť bez ornátu, iba v bežnom odeve. Časti omše sa odriekali v nemeckom jazyku. Prestali sa slúžiť omše za mŕtvych. Upustilo sa od vigílií, večerné pobožnosti sa zmenili, obrazy sa zničili. Cez pôstne dni sa jedlo mäso. Mecenáši prestali prispievať na cirkev, čím počet študentov na univerzitách klesol. Celibát nahradil povinný manželský zväzok s povinným otcovstvom.

Násilie a obavy o bezpečnosť

29. septembra podával Melanchton vo farskom kostole Večeru Pánovu niekoľkým študentom pod obojím. Zwilling sa obrátil na augustiánskych bratov, aby odmietli slúžiť omšu, kým sa nereformuje. Predstavený odpovedal, že radšej nebude mať nijaké omše, ako zmrzačené. V dôsledku toho sa v augustiánskom kláštore od 23. októbra prestali slúžiť omše. Vyskytli sa prvé prejavy všeobecného násilia. Študenti a mešťania zastrašovali starovercov, že tí sa obávali o svoju vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojho kláštora.

Otázky

1) Kto a kde ukryl Luthera? Ako trávil Luther svoju samotu a čas v spomínanom úkryte?
2) V rokoch 1521 a 1522 došlo k zásadným zmenám. O aké zmeny išlo?
3) Prečo klesal počet študentov na wittenberskej univerzite?
4) Prečo mal byť manželský zväzok s povinným otcovstvom?
5) Prečo sa od 23. októbra prestali slúžiť omše v augustiánskom kláštore?

Na zamyslenie

 Prečo mecenáši prestali prispievať na cirkev? Vidíte nejakú možnosť ako by mohli študenti, ktorí boli vo svojom štúdiu finančne podporovaní práve mecenášmi, získať teda financie od inakiaľ na dokončenie štúdia?

Kapitola 12

Luther si želá urýchlenie reformácie

4. decembra 1521 sa Luther objavil vo Wittenbergu. Zlostil sa, pretože jeho nedávno napísané traktáry nevyšli. Spalatin hneď na to dal pokyn na uverejnenie traktátov o rehoľných sľuboch a súkromných omšiach, ale stále zadržiaval výpad proti Albrechtovi, ktorý nikdy nevyšiel. Luther vo Wittenbergu oznámil, že uvažuje aj o výpade proti Fridrichovi, ak nezruší svoju zbierku relikvií. Luther si prial urýchlenie reformácie.

Násilie

Počas svojej cesty z Wartburgu a späť cítil, že medzi ľudom panuje revolučná nálada. Obyvateľstvo bolo vyburcované a Štedrý večer sa svätil výtržnosťami. Dav vtrhol do farského kostola, porozbíjal svietidlá, vyhrážal sa kňazom. Nakoniec sa presunul do zámockého kostola a keď kňaz udeľoval požehnanie, dav mu želal mor a pekelné plamene. 25. decembra sa v zámockom kostole zhromaždilo 2000 ľudí. Karlstadt slúžil bohoslužby bez ornátu v jednoduchom čiernom rúchu. Odriekal omšu v latinčine a v nemčine. Žobranie sa zakázalo. Chudobných mala vydržiavať na svoje útraty obec. Mala sa zakázať prostitúcia a z kostolov sa mali odstrániť obrazy.

Luther zasahuje

Povesti o tom, čo sa deje vo Wittenbergu, sa dostali k vojvodovi Jurajovi. Bol na sneme v Norimbergu a presvedčil stavy, aby poslali Fridrichovi Múdremu a biskupovi z Meissenu žiadosť o súhlas s vykonaním inšpekcie na jeho územiach. Fridrich súhlasil. 13. februára sám vydal pokyny: Ak sa mali reformy uskutočniť, tak sa tak má diať nie po jednotlivých mestách, ale po celých teritóriách. Karlstadt sa podriadil a pristúpil na to, že nebude kázať. Zwilling z Wittenbergu odišiel. Mestská rada Wittenbergu vyzvala Luthera, aby sa vrátil domov. Keď prišiel, kázal o trpezlivosti, kresťanskej láske a stálom zreteli na slabých. Luther odporučil Zwillinga na pastorát do Altenbergu. Karlstadt prevzal vedenie kongregácie v susednom Orlamunde. Wittenberg bol pevne v rukách.
Otázky

1) Aké Lutherové traktáty dal uverejniť Spalatin po príchode Luthera do Wittenbergu?
2) Čo si Luther všimol po svojej ceste z Wartburgu do Wittenbergu? Aká bola situácia medzi ľuďmi?
3) Akú zmenu zaviedol Fridrich Múdry na svojom území? Ako sa k jeho zmene postavili predstavitelia ako Karlstadt a Zwilling?
4) Za akým účelom zavolali Luthera späť do Wittenbergu?
5) Podarilo sa Lutherovi upokojiť celú situáciu? Ako?

Na zamyslenie

 Prečo asi sa Karlstadt podriadil a pristúpil na to, že nebude viac kázať?

Kapitola 13

Rozjímanie o Bohu

Pre Luthera rozhodujúca otázka sa netýkala štruktúry Boha, ale Božej povahy. Jeho štruktúra ostáva nerozriešiteľnou záhadou, do ktorej by bolo múdrejšie sa nepúšťať. Je Boh dobrý? Je spravodlivý? Je dobrý ku mne? Luther sa zaoberal týmito otázkami. Snaha nájsť odpoveď ho dohnala k telu Ježiša Krista. „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený.“ Viera v Krista však ani zďaleka nie je jednoduchá a ľahká, pretože on je ohromujúcim kráľom, ktorý namiesto toho, aby bránil svoj ľud, opúšťa ho. Toho, koho spasí, musí najskôr spraviť zúfalým hriešnikom. Z toho, koho obdarí múdrosťou, musí najprv urobiť blázna. Tomu, komu dá život, musí najprv zabiť, vziať mu ho. Toho, komu prinesie pocty, musí najprv priviesť do hanby. Je divným kráľom, ktorý je najbližší vtedy, keď je ďaleko a najvzdialenejší vtedy, keď je blízko. Jedine v Bohu môže raz človek nájsť pokoj. Objavuje sa otázka, ako človek získa túto vieru. Je to Boží dar. Nemôžeme ju v sebe navodiť nijakým aktom vôle. Slovo nie je Bibliou v zmysle napísanej knihy. Evanjelium je skôr ústne kázanie a živé slovo, ktoré treba počúvať. Nad týmto slovom treba hĺbať. Nikto sa však nestane učený tým, že veľa číta a premýšľa. Človek musí odísť na púšť.

Hriech ako prevencia hriechu

Luther občas zdôrazňoval, že jeden hriech je potrebný ako liečebný prostriedok na iný. Nepoškvrnená povesť plodí najhorší zo všetkých hriechov – pýchu. Občasné zlyhania teda vedú k pokore. Hriechy na poškvrnenie povesti boli: občas sa prejesť, občas nadmieru piť a občas dlho spať. Luther hovorí, že morálka musí vychádzať z iných základov než zo svojpomoci či hľadania odmeny. Najprv sa musíme vzdať všetkých nárokov na vlastnú dobrotu. V morálke treba vidieť plod Ducha, prebývajúceho v srdci kresťana. Viera odstraňuje všetky zábrany, dôsledky úzkostí a stavia človeka do takého vzťahu k Bohu a ku Kristovi, že všetko ostatné príde samo.

Otázky

1) Akou otázkou – týkajúcou sa Boha – sa zaoberal Luther? K čomu dospel?
2) Prečo je Boh podľa Luthera „divným kráľom“?
3) Ako môže podľa Luthera získať človek vieru hodnú a príjemnú Bohu, aby tak bol spasený?
4) Z čoho by podľa Luthera mala vychádzať morálka? A čo v nej treba vidieť?
5) Akú silu má viera v súvislosti vo vzťahu človek – Boh?

Na zamyslenie

 Čo si myslíte o Lutherovej teórií prevencie hriechu?

Kapitola 14

Lutherova etika pre obnovu spoločnosti

Luther aplikoval kresťanské princípy na obnovu spoločnosti. Prednostné postavenie náboženstva, kresťanstvo ako výhradné a postačujúce náboženstvo, povinnosť kresťana byť Kristom k svojim blížnym. Kázanie o dobrých skutkoch zostavil na základe Desiatich prikázaní. Jeho etika rodinných vzťahov bola svätopavlovská a patriarchálna, hospodárska etika bola tomistická a prevažne roľnícka, politická etika bola augustinovská a malomestská. Obhajoval tie povolania, ktoré sa z toho či onoho dôvodu znevažovali. Matku považovali za menej úctyhodnú než pannu. Luther tvrdil, že matka predstavuje vzor lásky k Bohu. Luther rozlišoval tri rozsiahle oblasti ľudských vzťahov, pričom všetky považoval za dobré, pretože ich ustanovil Boh pri stvorení sveta: cirkevná, politická a domáca oblasť, vrátane ekonomickej.

Obdobie renesancie

V období renesancie podnikavci upredňostňovali väčšie riziko a bankári istejší, aj keď nižší výnos. Cirkev sa snažila uspokojiť obe strany, pretože sa sama úzko angažovala v celom procese vzostupu kapitalizmu s jeho bankovníctvom, účtovníctvom, úvermi a pôžičkami. Luther prácu pokladal za jediný spôsob, ako získať peniaze. Proti duchu kapitalizmu sa staval nepriateľsky a nárast cien pripisoval chamtivosti kapitalistov. Zrušenie kláštorov a vyvlastnenie cirkevného majetku, označovanie chudoby za hriech alebo aspoň za nešťastie, ak nie hanbu a vyzdvihovanie práce ako napodobovania Boha výrazne povzbudzovali ducha ekonomickej podnikavosti. Teda nie pre seba, ale z lásky k blížnemu kresťan prijíma a podporuje mocenský úrad. Luther kládol rodinu na rovnakú stranu ako štát a otca dával na roveň sudcu, lebo je vraj rovnako povinný uplatňovať prísnosť, hoci celkom odlišnými metódami.

Kódexy správania v závislosti od povolania

Existujú rôzne kódexy správania v závislosti od povolania. Luther čerpal z učenia svätého Augustina. Vo svojej etike vojny postuloval 4 kategórie ľudí: sudcovia, ktorí rozhodujú o spravodlivosti veci a vyhlasujú vojnový stav. Kategóriu súkromných občanov, ktorí vládnu mečom len na rozkaz úradníkov. Kategóriu duchovných, ktorí sa stránia meča pre svoju službu pri oltári a kategóriu mníchov, ktorí sa stránia preto, lebo zasvätili svoj život nedosiahnuteľnému ideálu. Luther tieto kategórie, s výnimkou kategórie mníchov, prijal. Zjednocujúcim činiteľom je podľa neho postoj kresťanskej lásky. Vojnu možno považovať za menšie zlo, ktoré má zabrániť väčšiemu. Božie správanie núti človeka k záveru, že je všemohúci a strašný. Zdá sa, že ide o skrytého Boha. Napokon sa jeho prísnosť ukáže byť milosťou.

Kráľovsvo Krista a Kráľovstvo sveta

Luther zaviedol dve ďalšie entity. Nazýval ich Kráľovstvo Krista a Kráľovsvo sveta. Kráľovstvo Krista je spôsob, akým sa ľudia správajú vtedy, keď ich k činu poháňa Kristov duch a v tom prípade nepotrebujú zákony a meč. Kráľovstvo sveta je zasa spôsob, akým sa správajú ľudia, keď ich nedržia na uzde zákony a vládna moc. Vymedzenie hraníc medzi sférami cirkvi a štátu zhruba zodpovedá dualizmu, ktorý prestupuje Božiu i ľudskú povahu. Boh je hnev i milosrdenstvo. Človek má vonkajšiu a vnútornú zložku. Zločin je vonkajší a patrí štátu. Hriech je vnútorný a patrí cirkvi. Schopnosti sú vonkajšie a spadajú pod štát, viera je vnútorná a spadá pod cirkev. Luther odmietol oddeliť cirkev od štátu, zavrhol teokraciu a ponechal tak otvorené dvere cézaropapizmu.

Otázky

1) Lutherová rodinná etika bola svätopavlovská a patriarchálna. Čo to znamená?
2) Aké bolo podnikanie v období renesancie? Ako do tejto oblasti vstupovala cirkev?
3) Do akých kategórii zaraďoval Luther ľudí podľa povolania? Aké kompetencie zahrňovala každá z nich?
4) Aký je rozdiel medzi Kráľovstvom Krista a Kráľovstvom sveta v Lutherovom pojatí?
5) Čo je to cézaropapizmus?

Na zamyslenie

 Ako vnímate Boha? Myslíte si, že je všemohúci a strašný?

Kapitola 15

Luther opäť útočí

Vo Wittenbergu sa stále na verejnosti ponúkali odpustky. Luther sa obrátil na kurfirsta so žiadosťou, aby sa s tým prestalo. Lutherov ďalší útok sa sústredil proti súkromným omšiam v zámockom kostole, kde sa 25 kňazov zamestnávalo slúžením omší za dušičky zosnulých členov saskej dynastie. Tieto súkromné obety sa stali v očiach Luthera modlárstvom, svätokrádežou a rúhaním. Fridrich ako ten, čo si omše objednával, mal nepochybne zaraziť túto vec. Omša sa musí zrušiť. Začiatkom roku 1525 sa tieto omše vo Wittenbergu skončili. Takéto zmeny vyvolali u pápežencov mohutný odpor a pápež Hadrián adresoval Fridrichovi Múdremu ozajstný manifest protireformácie.


Norimberg

Osud Luthera a jeho reformy však závisel od nemeckého snemu v Norimbergu. Katolícku stranu viedol pápežský legát. Na ich čele stál vojvoda Juraj. V súboji s Lutherom sa stretol aj Henrich VIII. Králi, kardináli a pápež Hadrián ustavične naliehali na Erazma, aby sa vyjadril. Vysvetlil teda, v ktorom bode sa odlišuje od Luthera. Bola to náuka o človeku. Erazmus vydal traktát s názvom O slobode vôle. Základná otázka, v ktorej sa Luther rozchádzal s katolíckou cirkvou, sa týkala povahy a osudu človeka, a pritom väčšmi osudu ako povahy. Luther si rozhneval Henricha VIII, rozzúril vojvodu Juraja, odcudzil sa mu Erazmus. Napísal list Staupitzovi. Krátko po obdržaní jeho odpovede dostal správu, že zomrel. Zrazu sa Lutherovci vynorili ako skupina uprostred - medzi pápežencami sprava a sektármi zľava.

Spor medzi Lutherom a Karlstadtom

Výtvarné umenie, hudbu a sviatosti chápal Luther ako primerané výrazy náboženstva. U Karlstadta sa najťažší radikalizmus vyvinul po jeho odchode na farnosť v Orlamunde. K svojim predchádzajúcim útokom proti obrazom a hudbe v kostole ešte pridal popieranie reálnej prítomnosti Krista pri oltárnej svätosti. Skutočným predmetom sporu medzi Lutherom a Karlstadtom bolo, či je telesné pre náboženstvo pomôckou alebo prekážkou. Ostatné body Karlstadtovho programu – napríklad prísne dodržiavanie predpisov o svätení nedele, povinný manželský stav pre kňazov a odmietanie obrazov – pripadali Lutherovi ako nový legalizmus. Karlstadtovo náboženstvo sa zameriavalo na svätosť a záujem o zrieknutie sa privilégií, ktoré boli do istej miery snahou o sociálnu rovnoprávnosť.

Muntzer a jeho obavy

Muntzera trápilo, či vôbec existuje nejaký Boh, s ktorým sa treba vyrovnať. Sväté písmo ho nenapĺňalo istotou. Ľudia, ktorí napísali Bibliu, nemali nijakú Bibliu v čase, keď ju písali. Istotu mohli mať iba tak, že sa im Boh prihováral priamo a tak sa musí prihovárať aj nám, ak máme pochopiť Bibliu. Sama Biblia, bez Bohom inšpirovaného vykladača, teda nepostačuje. Dar Ducha začal využívať ako základ na formovanie cirkvi. V roku 1523 Muntzera zvolili za farára v saskom meste Alstadt. Na jeho kázne sa vždy nahrnulo veľa ľudí. Mal 30 oddielov. Zaútočili iba raz – v marci 1524 – vypálili kaplnku zasvätenú Panne Márii. Karlstadta predvolali do Jeny, aby ho Luther vypočul. Bol prinútený opustiť Sasko. Muntzera zavolali do Weimaru, aby kázal v prítomnosti Fridricha Múdreho a jeho brata vojvodu Jána. Nepočkal na záver a utiekol z Alstadtu za hranice Saska.

Otázky

1) Prečo sa v roku 1525 prestali slúžiť omše za dušičky zosnulých saskej dynastie?
2) Aký dopad malo ich zrušenie?
3) Aká bola základná otázka, v ktorej sa Luther rozchádzal s katolíckou cirkvou?
4) Kto bol Karlstadt a aký spor bol medzi ním a Lutherom?
5) Kto bol Muntzer a aký mal vplyv na reformáciu?

Na zamyslenie

 Myslíte si, že hudba a umenie patria do náboženstva? Aký máte názor na obrazy a sochy v kostoloch – mali by byť, alebo nie? Prečo?

Kapitola 16

Reformovaná reformácia a Novokrstenci

Zurich bol sídlom novej odrody reformácie, ktorá sa neskôr postavila proti Wittenberskej a označovala sa ako reformovaná. Viedol ju Ulrich Zwingli. Prišiel k záveru, že výtvarné umenie a hudba nemôžu slúžiť náboženstvu. Ďalšie udalosti ho presvedčili, že vo Švajčiarsku sa dá zachrániť evanjelium a udržať konfederácia iba vtedy, keď sa proti katolíckej lige s Rakúskom postaví evanjelická liga s nemeckými Lutherovcami, ktorá v prípade potreby neodmietne použiť ani meč.
Z kruhov okolo Zwingliho sa vynorila skupina zvaná novokrstenci. Cirkev mala pozostávať iba zo znovuzrodených, dodržiavajúcich záväzné pravidlá disciplíny. Cirkev by nemala stavať na krste vykonanom v detstve, ale na znovuzrodení, symbolizovanom krstom v dospelosti. Každý člen cirkvi by mal byť kňazom, duchovným a misionárom pripraveným vydať sa šíriť evanjelium. V roku 1525 novokrstencov v Zurichu odsúdili na trest smrti.

Sedliacka vojna

Vypukla sedliacka vojna. K povstaniam dochádzalo v celej Európe, ale predovšetkým v južnom Nemecku. Roľníci sa hlasito domáhali voľného prístupu k lesom, vodným tokom a lúkam ako voľakedy, zníženia poplatkov, opätovného zavedenia starého germánskeho práva a miestnych zvykov. Panovníkom predkladali petície o arbitráž. Nezriedka sa im vyhovelo, ale nikdy nie tak, aby sa zabránilo opätovným sťažnostiam. Toto povstanie používalo symbol Bundschuh. Chceli odstrániť celú vládnu moc s výnimkou pápeža a cisára. U nich vždy drobní ľudia hľadali ochranu pred zemepánmi, biskupmi, metropolitánmi, kráľmi či kniežatami. Požadovali prepustenie Lutherových stúpencov. Sedliackej vojne chýbal jasne sformulovaný program a jednotné vedenie. Veliteľmi boli niekedy sedliaci, inokedy pisári, ba niekedy dokonca rytieri. Neexistovala tu dokonca ani náboženská jednota, lebo na oboch stranách boli katolíci aj protestanti. Luther zišiel medzi sedliakov a robil im výčitky. Odpovedali výsmechom a násilím. Vtedy napísal Proti vražedným a lúpežným hordám sedliakov.

Vojna je ukončená, sedliaci platia

Muntzer a sedliaci zaujali postavenie pri Frankenhausene. Kniežatá žiadali vydanie Tomáša Muntzera. K tomu nedošlo. Využili teda prímerie a obkľúčili ich. 5000 sedliakov zmasakrovali a iba 600 vzali do zajatia. Muntzer sa pokúsil o útek, ale chytili ho, mučili a napokon sťali. Ostatných zaťažili mimoriadne vysokými pokutami. Udržala sa aj prosperita, lebo roľníci dokázali platiť pokuty. No na dlhý čas stratili nádej, že sa budú podieľať na politickom živote Nemecka. Sedliaci Luthera odsudzovali pre zradu ich záujmov. Často nachádzali svoj náboženský domov v novokrstenectve, čo čiastočne ovplyvnili aj udalosti sedliackej vojny.

Otázky

1) O akú reformáciu išlo v Zurichu? Kto ju viedol? Aké boli jej charakteristické črty?
2) Kto boli novokrstenci?
3) Prečo vypukla sedliacka vojna?
4) Koho chceli sedliaci odstrániť a koho ušetriť a prečo?
5) Ako bola sedliacka vojna ukončená a aký to malo na sedliakov dopad?

Na zamyslenie

 Aký bol asi rozdiel medzi sedliakmi v minulosti a sedliakmi Lutherovej doby? Prečo tam vznikla potreba podielania sa na politickom živote Nemecka?

Kapitola 17

Wartburg – miesto, kde sa to žení

Mnísi sa začali počas Lutherovho pobytu na Wartburgu ženiť. Z kláštorov odchádzali nielen oni, ale aj mníšky. Niekoľko rehoľných sestier zo susednej obce ho požiadalo, aby im poradil, čo majú robiť vzhľadom na svoje evanjelické presvedčenie. Zobral si na starosť, že zariadi ich útek. (Únos mníšky sa trestal smrťou.) Považoval za svoju povinnosť nájsť pre všetky domov, manželov, prípadne nejaké miesto. Ktosi navrhol, aby sa sám oženil. Luther nič také nemal v úmysle, lebo čakal, že ho popravia ako kacíra.

Nikdy nehovor nikdy

Postaral sa o všetky ženy – okrem Kataríny von Bora. Tá v rozpakoch požiadala Dr. Amsdorfa z Magdeburgu, aby sa za ňu láskavo prihovoril. Glatza (ktorého pre ňu našli) vraj nemôže ani vystáť, ale nechce sa správať nerozumne. Vydala by sa za samotného Amsdorfa, alebo za Luthera. Obaja už prekročili vek, keď sa obvykle uzatvárali manželstvá. Luther mal 42 rokov. Tento pre neho ohromný žart vzal jeho otec ako reálnu ponuku. Želal si, aby jeho syn zachoval meno rodu. Nápad sa začal pozdávať aj samému Lutherovi. Manželstvom mohol poskytnúť Kataríne spoločenský status a zároveň vydať svedectvo svojej viery.

Manželstvo

13. júna sa Luther verejne zasnúbil s Katarínou. Ich svadba sa konala 27. Manželstvo prinieslo do Lutherovho spôsobu života mnoho zmien. Čoskoro prišiel na to, že manžel musí brať želania svojej manželky do úvahy. Prinieslo aj novú zodpovednosť. Za svoje knihy nedostal ani groš a jeho univerzitný plat nepostačoval pre rodinu. V roku 1526 sa naučil obrábať drevo na sústruhu, aby mohol v prípade núdze uživiť svoju rodinu. Kurfirst daroval Lutherovi a jeho neveste augustiánsky kláštor, zdvojnásobil mu plat a často mu posielal divinu, šaty a víno. Luther sa staral o záhradu.Katka o ovocný sad mimo obce. Mala na starosti i dvor so sliepkami, kačicami, prasatami a kravami. V neskorších rokoch získali statok v Zulsdorfe. 8. júna 1525 priviedla Katarína na svet synčeka – Hansa Luthera. Mali spolu 6 detí: Hansa, Alžbetu, Magdalénu, Martina, Pavla a Margarétu. Aby získali viac peňazí, otvorili si penzión pre študentov – stravníkov. Ich domácnosť mala celkovo 25 členov. Lutherovci prišli o dcéru Magdalénu, keď mala 14 rokov.

Lutherov názor na manželstvo

V názoroch na manželstvo ho ovplyvnili Pavol a Augustinus. Celý jeho postoj k tejto otázke bol podfarbený patriarchalizmom. Pre Luthera bola neúcta k rodičom porušením Desiatich prikázaní. Ženíchov a nevesty by mali vyberať rodiny. Manželstvo sa malo stať inštitúciou, ktorá má zvečniť rodinu a zachovať majetok. Pohlavný styk patrí k takým nevyhnutným potrebám ako jedenie či pitie. Neskôr začal manželstvo vykresľovať ako školu charakteru: človek sa cvičí v cnosti, utužuje sa v statočnosti, trpezlivosti, láskavosti a pokore. Vychovávanie detí predstavovalo skúšku pre oboch rodičov. Manželka mala byť pre muža jeho najdrahším priateľom. Jednota tiel nestačí. Musí existovať aj jednota konania a myslenia.

Otázky

1) Prečo sa Luther vo Wartburgu vyjadril tak, že nemá v úmysle sa oženiť?
2) Čo bolo dôvodom, že Luther zmenil názor?
3) S kým sa Luther oženil? Mali deti?
4) Aký mal Luther názor na manželstvo? Kto ho ovplyvnil?
5) Definuj Lutherov pojem: „manželstvo ako škola charakteru“

Na zamyslenie

 Bolo podľa vás správne, že Luther zorganizoval útek mníšok z kláštora?

Kapitola 18
Teritoriálna cirkev

V roku 1527 bolo možné považovať celé kurfirstské Sasko za evanjelické. Reformy ale splodili vyslovený chaos. Každá obec a dokonca každý kostol mali svoje vlastné varianty liturgie. Luther si začal uvedomovať potrebu zavedenia jednotnej, aspoň v rámci každého mesta. Nevidel iné riešenie, než to, aby sa v danej oblasti verejne slúžil obrad len jedného druhu náboženstva. Výsledkom bola teritoriálna cirkev, v ktorej platilo vyznanie tých, ktorí na danom území tvorili väčšinu, a menšina sa mohla slobodne vysťahovať na územie, kde sa uplatňovalo ich vyznanie. Namiesto biskupa sa vytvorila funkcia superintendenta. Boli vymenovaní vizitátori, ktorí sa mali zaoberať finančnými záležitosťami. Dva mesiace vykonávali prieskum na 28mich farnostiach. Zistili veľký neporiadok a nedbalosť. V oblasti morálky nezistili nič nadmieru pohoršujúce. Kňazov, ktorí odmietli prijať reformu, prepustili. Prísne sa dohliadalo na sektárov, či už zwingliánov alebo novokrstencov.

Evanjelici protestantmi

Ostrá deliaca čiara medzi sférami cirkvi a štátu, ktorú Luther načrtol vo svojom traktáte O svetskej vrchnosti z roku 1523, sa už pomaly začala rozmazávať. Lutherovou úlohou bolo povzbudzovať, napomínať, usmerňovať, radiť a varovať pred prehnanými ústupkami či nedôstojnými prostriedkami. Osud luteránstva závisel od rozhodnutí nemeckých snemov a od rozhodnutí cisára alebo jeho zástupcu Ferdinanda. V luteránskych krajoch sa musel dodržiavať princíp náboženskej slobody pre katolíkov, zatiaľ čo v katolíckych krajoch sa rovnaká sloboda nevzťahovala na Lutherových prívržencov. Evanjelici protestovali, z čoho vznikol ich názov - protestanti. Vyslovili pochybnosti, či sa to zhodovalo so zámermi cisára. V tomto proteste vystupovali spoločne so zwinglinmi.

Vyznanie v Augsburgu

Luther prijal pozvanie na stretnutie nemeckých a švajčiarskych teológov na hrad Filipa. Nedohodli sa tam ani na spoločnom vierovyznaní, ani na udržiavaní vzájomných stykov. V roku 1530 cisár Karol prišiel do Nemecka. Vyzval Nemcov, aby sa vo veci náboženstva vyjadril každý sám za seba. Luther nemal povolené zúčastniť sa na sneme. Bol na hrade Coburg. Venoval sa tam štúdiu Biblie a takisto výstrahám a radám tým, ktorí obhajovali evanjelickú vec v Augsburgu. Karol V. oznámil evanjelickým kniežatám, že ich kňazi nesmú v Augsburgu kázať. Odmietli. Cisár trval na tom, že v každom prípade kňazi nesmú kázať polemické kázne. Opäť odmietli. Cisár im oznámil, že nasledujúci deň sa koná Corpus Christi, na ktorej sa očakáva ich účasť. Kniežatá opäť odmietli. Cisár dovolil protestantom, aby predniesli svoju obhajobu. Touto úlohou poverili Melanchtona. Švajčiari predložili svoj vlastný návrh, pretože nesúhlasili s článkom o Večery Pánovej. Štrasburčania takisto. Dohromady boli teda v Augsburgu predložené tri protestantské formulácie viery. Novokrstenci vôbec nedostali možnosť vyjadriť sa. 25. júna 1530 sa verejne prednieslo Augsburské vyznanie.

Otázky

1) Čo bola teritoriálna cirkev?
2) Ako vznikol názov protestanti?
3) K akému stretnutiu došlo na hrade Filipa? Čím sa zaoberal?
4) Čo bolo Augsburské vyznanie?
5) Kde bol a čo robil v tej dobe Luther?

Na zamyslenie

 Nemyslíte si, že to bolo pre novokrstencov diskriminačné, kedže sa nemohli zúčastniť a podielať na Augsburskom vyznaní viery?

Kapitola 19
Luther znova píše

Biblia, katechizmus, liturgia a spevník tvorili základné potreby a všetky štyri mal zaobstarať sám Luther. Preklad Novej zmluvy zvládol počas pobytu na Wartburgu. Starú zmluvu preložil neskôr. Jadrom nemčiny, ktorú si zvolil za základ, bol jazyk dvora kurfirstského Saska, obohatený o množstvo nárečí. Jeho Nová zmluva prvý raz vyšla v septembri 1522, ale prepracúval ju až do svojej smrti v roku 1546. Úplný preklad celej Biblie vyšiel až v roku 1534. Luther interpretoval Novú zmluvu z hľadiska pavlovskej zvesti, že spravodlivý z viery bude žiť a nie skutkami zákona. Stará zmluva bola knihou kresťanskou. Iba obradné zákony Židov sa zrušili. Morálne zákony stále platili, pretože boli v súlade so zákonmi prírody. Luther žalmy zjednodušoval a vyjasňoval.

Výchova a školstvo v náboženskom duchu

Deti mali získavať vedomosti v kostole, v škole a doma. Na tento účel sa museli najprv vyškoliť kňazi, učitelia a rodičia. Luther žiadal, aby katolícke školy boli nahradené obecnými školami so systémom povinnej školskej dochádzky, pričom súčasťou vzdelávania by bolo aj náboženstvo. Potrebovali náboženskú literatúru, prispôsobenú deťom. Za sedem rokov vyprodukovali Lutherovi spolupracovníci materiál, ktorý v dnešnom vydaní tvorí päť hrubých zväzkov. V roku 1529 vydal Luther dva katechizmy: Veľký katechizmus pre dospelých a Malý katechizmus pre deti. Luther navrhol, aby sa na záver hodiny katechizmu spievali žalmy alebo nábožné piesne. Tiež bolo potrebné, aby sa omša konala v nemčine. Muntzer pripravil nemeckú omšu, ktorá sa Lutherovi pozdávala dovtedy, kým sa nedozvedel, že je Muntzerova.

Omša podľa Luthera

V roku 1526 zaviedol Luther vlastnú nemeckú omšu. Celkovo sa ráz omše zmenil v dvoch ohľadoch: väčšmi sa opierala o Bibliu a mala poučnejší charakter. Najďalekosiahlejšie zmeny sa týkali hudby a to v 3 bodoch: v nápevoch intonovaných kňazom, v choráloch spievaných cirkevným speváckym zborom a v hymnoch spievaných zhromaždením veriacich. Veľkolepé mnohohlasné chorály z Holandska boli katolícke. Luther ich miloval a čerpal z nich. Mnohohlasný chorál si vyžadoval spevácky zbor. Do Wittenbergu priviedli Juraja Rhawa – dirigenta dvanásťhlasného spevu na Lipskej dišpute. Ján Fridrich v rámci šetrenia prestal podporovať spevácky zbor. Ako náhrada začali vznikať spevácke zbory v mestách a predovšetkým deti v školách prechádzali dôkladnou prípravou. V roku 1524 vydal Luther spevník s 23 piesňami.

Otázky

1) Aké boli základné potreby novovzniknutej evanjelickej cirkvi a kto ich obstaral?
2) Za akým účelom sa školili učitelia, kňazi a rodičia?
3) Z čoho pozostával Lutherov Veľký a Malý katechizmus?
4) Ako Luther zmenil ráz omše v roku 1526?
5) Aký bol Lutherov postoj k hudbe a jej umiestnení v bohoslužbe?

Na zamyslenie

 Prečo zmenil Luther názor na omšu a nakoniec ju upravil podľa seba, keď sa dozvedel, že je Muntzerova?

Kapitola 20
Reformy v praxi

Reformácia prisúdila kázni ústrednú úlohu. Kazateľnica bola umiestnená vyššie než oltár. Kostol sa počas týždňa nezatváral. Celé bremeno ležalo na pleciach celého zboru duchovných. Úlohou kňaza tu je vykladať Božie slovo a iba v ňom máme hľadať liečebný prostriedok na rany, ktoré nám uštedrí život a balzam večnej blaženosti. Rok čo rok kázal Luther o tých istých pasážach a pri tých istých významných príležitostiach: počas adventu, na Vianoce, na Troch králov, počas pôstu, na Veľkú noc, na svätodušné sviatky. Záver kázní býval často náhly, lebo po nich nasledovali oznámenia, ktoré boli neraz rovnako dlhé ako kázeň. V Písme Duch Svätý hovorí o troch zázrakoch: keď žijú bratia v zhode, keď sa susedia majú navzájom radi a keď sú muž a žena zajedno. Je to veľmi vzácne. Tak ako bývali Lutherove kázne často didaktické, bývali jeho prednášky zvyčajne kazateľské. Pričom jeho modlitieb sa zachovalo menej než jeho kázní a rozhovorov.

Otázky

1) Prečo Luther umiestnil kazateľnicu vyššie než oltár?
2) Čím malo byť Božie slovo pre kresťana?
3) O akých troch zázrakoch hovorí Duch Svätý? Súhlasíte s týmto tvrdením?
4) Kto a kedy zozbieral a vydal Lutherove Reči pri stole?
5) Čo tento zväzok obsahoval?



Na zamyslenie

 Myslíte si, že katolícky systém tej doby bol až taký zlý, aby si vyžiadal toľko veľa úprav a reforiem?

Kapitola 21
Depresie, pokúšanie a Lutherova technika ako ich zdolávať

Luther bol ako duchovný pastier a radca oveľa dôvernejší a osobnejší než pri vyučovaní alebo kázaní. Najťažšie obdobie v celom svojom živote asi prežíval v roku 1527. Opätovne sa u neho objavili depresie. Vždy mali rovnakú povahu – išlo o stratu viery, že Boh je dobrý a že je dobrý ku mne. Závažným problémom pre neho nebolo vedieť, odkiaľ sa berú jeho stavy, ale vedieť, ako ich prekonať. Vo svojich vyjadreniach sa opakovane k tejto téme vracal a vypracoval pre seba a svojich farníkov istú techniku. Prvou útechou bola úvaha, že silné otrasy ducha sú nevyhnutné na účinné riešenia skutočných náboženských problémov. Jeho slová hraničia s tvrdením, že nadmernú emocionálnu precitlivenosť možno považovať za akýsi spôsob zjavenia. Tí, čo majú sklon upadať do depresie a takisto do extázy, možno dokážu vnímať skutočnosť z iného uhla. Napriek tomu je to správny uhol. Luther celý svoj život zápasil s depresiami a bojoval o vieru. Pri pokúšaní je podľa neho lepšie celú vec hneď zapudiť. Treba vyhľadať spoločnosť a rozprávať sa o nejakých bezvýznamostiach. Treba sa strániť samoty.
Domáci život mu poskytoval útechu a rozptýlenie. Telesnú námahu tiež považoval za úľavu. Inokedy ho pochytila depresia týkajúca sa jeho samého. Luther povedal, že človek nikdy nevie kam, ale vždy sa môže niekam obrátiť. Veľký význam pripisoval svojmu krstu. Pri sporoch s katolíkmi a radikálmi sa zasa odvolával na svoj doktorát. To mu prepožičiavalo autoritu a právo vyjadriť sa. Významnú objektívnu pomoc mu však poskytovalo vždy Sväté písmo, ktoré bolo nad všetkým, pretože je písomným záznamom zjavenia Boha v Kristovi. Bolo pre Luthera veľmi dôležité ako jediný základ istoty.

Otázky

1) Aké obdobie svojho života prežíval Luther v roku 1527?
2) Akú techniku vypracoval Luther pre seba a pre svojich farníkov? V čom spočívala?
3) Prečo Luther pripisoval svojmu krstu taký veľký význam?
4) Čo pre Luthera predstavovalo Sväté písmo?
5) Bolo manželstvo pre Luthera ďalšou príťažou?

Na zamyslenie

 Luther raz povedal, že človek hoci nikdy nevie kam, vždy sa môže niekam obrátiť. Veríte tejto myšlienke? Stalo sa, že by k vám prišla pomoc keď ste to najmenej očakávali a od človeka, od ktorého ste to vôbec nečakali?

Kapitola 22

Lutherové posledné roky

Posledných 16 rokov Lutherovho života venujú životopisci len zbežnú pozornosť. Jeho idey už dozreli, jeho cirkev bola zriadená a jeho druhovia mohli v jeho diele pokračovať. Ďalšou zmenou týchto posledných rokov bolo zatvrdenie sa voči sektárom, najmä voči novokrstencom. Nárast ich počtu predstavoval veľmi reálny problém pre teritoriálnu cirkev. Filip Hessenský požiadal viacero miest a univerzít o radu, ako má naložiť asi s tridsiatkou novokrstencov, ktorých držal vo väzení. Najprísnejšie bolo vyjadrenie luteránov. Hrozilo totiž, že zastavenie krstu detí povedie k rozmáhaniu sa spoločnosti pohanov a k odlúčeniu od cirkvi. Uzatváranie siekt je zločinom proti Bohu. Podľa záznamu Reči pri stole z roku 1540 sa Luther vrátil k stanovisku Filipa Hessenského, že popraviť treba iba tých novokrstencov, ktorí vyvolávajú vzburu. Ostatných stačí iba vyhostiť.

Konvertujú Židia?

Luther sa optimisticky domnieval, že jeho vlastná reforma odstránením prechmatov pápežstva povedie ku konverzií Židov. Keď sa usiloval obrátiť na vieru niektorých rabínov, oni sa na revanš pokúsili spraviť z neho Žida. V posledných dňoch Lutherovho života prišli správy, že kresťania na Morave sa dali požidovštiť. Vtedy zverejnil hrubý výpad, v ktorom odporúčal, aby všetkých Židov vypovedali do Palestíny. Najväčším hriechom bolo podľa neho vytrvalé odmietanie Božieho zjavenia sa v Kristovi. V samotnom stáročnom utrpení Židov videl znamenie Božej nemilosti.

Na konci cesty

Pre kňazský úrad bol Luther ako stvorený. Venoval sa všetkým povinnostiam na univerzite a vo svojej farnosti. Až do poslednej chvíle kázal, prednášal, radil a písal. Napriek jeho mrzutosti a podráždenosti človeka vyčerpaného námahou a skľúčenosťou, vždy dokázal prísť na pomoc. Bol dosť chorý, keď ho požiadali grófi z Mansfeldu, aby robil sprostredkovateľa v ich spore. Išiel tam, grófov uzmieril a na ceste domov zomrel.

Otázky
1) V akom stave bola evanjelická cirkev ku koncu Lutherovho života?
2) Ako dopadla Lutherova snaha o konverziu Židov na kresťanstvo?
3) Aká bola naopak jeho reakcia, keď sa dozvedel, že kresťania na Morave sa dali požidovštiť?
4) Akej všetkej činnosti/čomu sa Luther počas svojho života venoval?
5) Prečo sa na sklonku svojho života vybral do Mansfeldu?

Na zamyslenie

 Myslíte si, že keby sa Luther menej zaťažoval a viac venoval rodine a relaxu, že by mal menej depresii? Nerobil podľa vás až príliš veľa?

Přidej komentář