zdenka7

* 10/6/2011 - Hodnotenie odovzdanej práce

No. :))) (ehm). Tak zasa mi to časovo nevyšlo - aspoň viem, o čom mám najbližšie prosiť. Ale poďme k veci: 8/6/2011 som išla na konzultáciu už spomínanej odovzdanej práce. Ráno som si to ešte narýchlo v PC prečítala. Pred kanceláriou nášho profáka som sa cítila strašne blbo. A nielen ja. Dosť dlhú dobu sme čakali - ľudia poväčšine nespravili. Spolužiačka predo mnou vošla a hneď nahnevaná vyšla, lebo vraj neobdržal jej prácu - takže vo vnútri došlo ku konfliktu. Hovorím si v duchu: ´No tak toto fajne začína.´ V chmate som vytiahla mobil, aby som si pripravila nahrávanie - to keď mi bude hovoriť čo mám v práci opraviť - isto by som to zabudla. Lenže v strese som ani nahrávanie nenašla, na to už on kričal z kancelárie: ´Ďalší.´ Vošla som dnu, išla si sadnúť k druhému stolu, na čo ma zrušil, nech si idem sadnúť hneď vedľa neho na stoličku. Tesne predtým som pila kávu, ako som sa ponáhľala ani zuby som si neumyla. A ja nemám rada, keď niekto pri mne sedí a náhodou mu páchne z pusy. A ešte ten komentár čo k tomu dodal: ´Ja ťa Zdenka nepohryziem a zuby som si tiež ráno umýval.´ Do toho mi hučalo v hlave ako po opici, pod očami kruhy ako po zdrvujúcej noci - a to som nikde nebola... Mala som zapletené vrkôčiky z vlasov - no ale keď s nimi spíte a prehadzujete sa každú noc (2 noci dokopy), tak už sú také rozcuchané, že potom vyzeráte ako také kiwi. Usadila som sa vedľa neho a čakala na ortieľ. Z práce som dostala B-čko!!! Druhá najlepšia v tride. Čo to mi pochválil, ale aj dosť kritiky mi dal. Keďže som mala už známku, prácu mi opravovať nedal. Ale ešte by som sa chcela vyjadriť k tej konzultácií. Ako tam sedel a "kritizoval" moju prácu, pred očami a v mysli sa mi skladali čiastočky dokopy a vytvárali obraz ako také puzzle - on nielen že hodnotil moju prácu, on mi dával odborné konzultácie ohľadom písania. Ako vidíte z môjho blogu - tak som taká menšia spisovateľka. :)))) Ak niekto píše a chce sa tým živiť, nielenže sa tým musí zaoberať, študovať, písať a písať a písať, ale tiež si musí z času na čas zaplatiť slušného redaktora, ktorý bude ochotný vôbec mu venovať čas (a jeho tvorbe ak si ho náhodou vyberie - takých je veľa), povie mu čo robí zle, čo dobre. Hovorí sa tomu kritika. Často ju bežní ľudia nachádzajú napríklad v časopisoch a môže ísť o kritiku nejakej knihy resp. filmu. Kvalitných redaktorov je málo. Preto si za svoj čas a prácu pýtajú veľké peniaze. A ja som ich dostala veľmi kvalitné a zadarmo cez svojho profáka. Hltala som každé jedno jeho slovo. A z miestnosti som vychádzala úplne hotová. Takže toto je výsledok jedinej mojej modlitby. :))))))))))))))))

 

* 1/6/2011 - Ako to dopadlo

Ahojte!  Ja viem, že meškám, že som sľúbila že v pondelok dám vedieť, ale úplne som na to zabudla! Nielen, že som prácu dala, vytlačila (hoci mi ju nechceli vytlačiť, lebo že mám na kľúči vraj akéhosi Trojského koňa či čo...samozrejme že nie, neva), odovzdala pár minút pred 16tou hodinou kedy bol tzv. clossing time :))) Prácu som nielenže dala, mám z nej dobrý pocit, kľudné svedomie a kľudne by som sa pod ňu mohla podpísať :))) 8. júna som prihlásená na konzultáciu tej práce u profáka. Takže dám vedieť :))) A prečo som sa neozvala skôr? No preto, lebo mi bolo tak dobre, relaxovala som, pokukala veľa seriálov na internete, upratala čo to, košík som stihla upliesť - bola som naplno zaujatá a tak ma to nenapadlo :)))

* 28/5/2011 - Stratená blúdim...

Mám do pondelka odovzdať seminárnu prácu - musí to byť moja práca, moje postrehy, nesmú to byť opísané myšlienky z kníh iných autorov - a to na také ťažké témy ako duchovno - napr. čo je kráľovstvo Božie, vzkriesenie atď.... som úplne mimo a nie a nie sa aspoň odpichnúť. Píšem to v 11:33 - preto, lebo mi už nič neostáva, ako si to vymodliť. Dám vám vedieť, ako to dopadlo... Zatiaľ príjemný víkend!

* 5/5/2011 - Vykrútený krk

Odrána sa necítim dobre - asi som mala zle položenú hlavu v noci a tak sa stalo, že nielen, že mám natiahnutý krk, ale bolesti mi vystrelujú do hlavy. Zmôžem sa akurát tak na pozeranie videa na internete, hoci mám urobiť ešte veľa vecí v škole do konca semestra. Vedľa v izbe hučí hudba na plné pecky - keby však išlo o disko hudbu!!! Ale heavy metal mi nereže... V bolesti hovorím Bohu : "Bože, mám také bolesti, že hoci som tu fyzicky prítomná, duševne nie. Keby som aspoň "zaspala" s očami otvorenými tak by to bolo príjemnejšie. Ale bolesť? Kto ju má rád? Hovorila by som o agónií. Po krátkej modlitbe spozorujem, že čosi sa zmenilo. Vzápätí zisťujem - bolesti a natiahnutý krk odišli!!! Hudba zaznievajúca z vedľajšej izby sa zmenila na moje obľúbené songy. Až nakoniec utíchla. Idem si urobiť kávu, užiť si večer a možno začnem spracovávať novú tému seminárky :))))))) Ďakujem Bohu!!! Všetkým pekný večer. :))))))))))))))

* 13. apríl 2011 - Kosti

     Určite to poznáte. Život na VŠ internáte stojí človeka koľkokrát mnoho trpezlivosti. A určite viete, aké je to vzácne, keď sa vám tu podarí dobre si "schrupnúť". Tak mne sa to v tento deň podarilo. Bola by som takto spala až do rána, keby ma nebol prebudil nepríjemný piskot dievčat z vedľajšej izby. Podráždenie bolo namieste. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi po tom, ako som ich upozornila že už je po 22- hej hodine a mali by byť potichšie, prišiel na rozum seriál Kosti alebo inak The Bones. Tesne predtým som sa pozrela na hodinky a bolo 22:10 a vtedy mi doplo, osvietilo ma a akoby mi skladačky do seba úplne zapadli - Boh pôsobil aj cez tieto "hlučné" dievčatá, aby ma prebral, lebo som si veľmi želala a chystala sa vidieť svoj obľúbený seriál. Obzvlášť keď je Booth v kóme po operácii mozgu a obaja s Brennanovou alias "Kostičkou" rozoberajú ich vzťah v šiestej sérií. Keď som zišla dole po schodoch do Caffé miestnosti, po zapnutí televízoru som zistila, že sa niekomu podarilo mi preštelovať ten jediný kanál, ktorý tam bol naladený - TV JOJ. (Sme tesne pred zavedením satelitného vysielania.) Bolo 22:15 - čas, kedy sa mala na obrazovke ukázať úvodná ukážka. Keď sa mi to nedarilo, šla som k mikrovlnke a dala si prihriať šošovicovú polievku. Vrátila sa späť a zrazu akoby zázrakom som chytila obraz - skoro ako víno (prečo skoro? lebo išlo o starý televízor :))) Tento večer som si tak užila!!! Spokojná so seriálom aj s plným bruškom, zababušená do voňavej deky. :))))

Vďaka Ti Ježišu!

     Máme toho v škole toľko, že niekedy ani týždeň nevyleziem z domu a som vďačná keď z posledného vymeliem úvahu na prečítanú knihu. O to horšie je vydať zo seba ďalšiu prácu a to hoci v angličtine, ale predsa len v cudzom jazyku, z čoho vám ide záverečná známka... Mali sme zadanie, aby sme si vybrali nejakú osobu, ktorú máme radi, imponuje nám resp. známu osobnosť a zaujímavým štýlom o nej napísali. To znamená slušnú gramatiku, dobrú stavbu viet, vhodný výber slov atď. Sedela som nad tým tupo vygumovaná a nedala som ani čiarku. Po dlhej dobe som vypotila 2 záchytné body, pre ktoré som si danú osobu vybrala a čo by som tam určite chcela uviesť. Tým to haslo. V deň odovzdania sa mi to našťastie akosi prepieklo. Prešiel ďalší deň, znova som nad tým sedela a znova nič. Prišiel ďalší deň, bolo po 20 - tej hodine a ja som nepridala čiarku. Modlila som sa: "Pane Bože, pane Ježišu, dnes do polnoci to musím poslať, inak bude fakt zle." Horelo mi za zadkom... Ešte chvíľu som s ním rozoberala nejaké "odveci" záležitosti čo ma trápili. Viem, že to vyznie povýšenecky, ale "sľúbila" som mu, že keď sa mi to podarí, tak to sem - na líbimseti blog napíšem. Ja viem - akoby On potreboval práve mňa.. Nepotrebuje nikoho - to je jasné. Ale aspoň som si v tom momente uvedomila, čo zo mňa vypadlo. Uvedomila som si, že mne je dávno jasné, že mňa nepotrebuje, aby sa oslávilo Jeho meno. Čo človek v stave úzkosti, napätia a strachu dokáže vypustiť z pusy... Nepripravovala som si to dopredu. A predsa akoby som mu kládla podmienky... ´Ak ty toto, tak ja toto...´ A to nie je skutočná láska, ale láska "ak" s príchuťou vydierania... Mrzí ma to každopádne. Ale späť k tomu čo som načala. Do hodiny som urobila taký článok, že by ho kľudne mohli hodiť do moderného časopisu a verím, že by sa uchytil a zaujal. A ja viem o čom hovorím, pretože písaniu aj žurnalistike sa venujem. Bola som rada, príjemnné teplo sa mi rozlievalo v tele. Aj hrdá som na tú prácu bola. Ale keby nebolo Jeho, ťažko, veru ťažko...  Tak toľko som zatiaľ chcela.

     Dnes je prvý máj, sviatok práce - dúfam, že všetci oddychujete - veď je nedeľa :))) Vstávala som o 11tej, hodila som si kávu a pustila sa do vypracovávania otázok, lebo 5/5 ma čaká veľký test. Nebude kedy sa zaoberať vypracovávaním správnych odpovedí. Máme "tlačenku" v škole a tak ma koľkokrát prepadnú depky, že ako to mám akože dať?? Hej, deň má 24 hodín, ale aj mozog má svoje kapacity.. aj oči, aj ruky, aj chrbát aj nohy aj celé telo.. Keď ma žerú mrle, alebo že fakt musím od toho, idem do kuchyne, zalievam si čaj. Zbehnem na toalety, možno opláchnem tvár vodou a znova sadám k práci. Často zabúdam aj na vrecúško čaju, ktoré treba z čaju vybrať, lebo potom čaj prehorkne a stráca patričnú arómu aj chuť. A teda ako tak odchádzam z kuchyne, kde som práve zaliala vrecko horúcou vodou, vysielam prosebnú modlitbu k Bohu: "Bože môj, prosím ťa, nech nezabudnem, že musím ísť vybrať to vrecko." A hoci som zabudla, včera mi vrecko vybral niekto iný a dnes mi našepkal :))))))))) Vďaka.

Bola by som rada, keby sa viacerí pripojili a pridali svoje zážitky. Z lásky a s láskou.

Autor zdenka7 05.Srpen 2010 v 16:08 | Permalink