14.Březen 2008
LÁSKA VERZUS SEX!
Kam sme sa to dostali???Nebodaj starneme, alebo sa len stávame konečne dospelými?!
Kedy sa to stalo, že sme prestali mať chuť na sex? Nikto nás na to neupozornil, nikto nedal echo, ani v novinách to nepíšu!
Mám 25 a nebaví ma sex, preboha!Katastrofa?
Možno ani nie...:)nebude to tou dospelosťou a ani vekom. Možno v láske a v duševných potrebách.
Možno naozaj čím sme starší, vyžadujeme viac rešpektu a úcty. Netvrdím, že sex na jednu noc je zlý alebo mať milenca na mesiac je na nič. Ale kam sa podela teda tá túžba a chtíč?
Prahnem po láske, nie po sexe a dúfam, že sa z toho rýchlo dostanem.
Človek by si myslel, že po 4 mesiacoch celibátu bude ešte vôbec rád, že niekto prejaví záujem o pomaly kysnúce telo a bude neopísateľne štastný a vzrušený a nebude chcieť prestať. Ale ubehne 6 dní potom a nič!
Nuda, únava, myšlienky na prácu, na to čo je vám v živote najmilšie (a chlap to neni).
Predstavy, že sa už za pár hodín ponoríte do víru veľkomesta a praskajúcich klubov a diskoték a budete královnou parketu, vám nedovolia myslieť na nahého chlapa, ktorý leží vedľa vás.
Nie sme trochu mimo? Nie! Keď váš milenec ani nevie, či ste dostali orgasmus a až po mesiaci známosti vôbec zistí, ako na to. Tak to je trochu mimo...Ale pozor! Nepovedala som, že chyba je v milencovi, to v žiadnom prípade.
Chyba je v tom slovíčku "milenec". Keby to slovo bolo "priateľ", bolo by všetko v najlepšom poriadku.
Ale nie všetko dostaneme, čo chceme. V mojom prípade takmer nikdy. Musím bojovať ešte aj o suchý rohlík:))
Túžim po láske, čo je na tom zlé? Mám 25, som slobodná a nikdy som nedostala od chlapa zásnubný prsteň.
Dobrá kamarátka mi nedávno zdelila, že keď sme boli ešte na škole, závidela mi, že sa okolo mňa točilo toľko chlapov. Ževraj všade kam sme prišli som bola číslo jedna a ona bola až to číslo dva. Obdivovala to, závidela mi. Panebože! Vôbec som to nebrala ako lichôtku...snažila som sa jej to vysvetliť.
A čo som mala z toho, že sa so mnou tí chlapi bavili, ale nechceli so mnou nič mať?!(okrem sexu samozrejme, ale v niektorých prípadoch ani to nie)
Na čo obdiv, keď nie ste milovaná? Na čo 10 chlapov, keby vám stačil len jeden, ktorý by vás mal rád.
Pozri sa na seba. Ako si na tom po rokoch ty. Od dvoch chlapov si dostala zásnubný prsteň, dvaja chlapi ťa milovali na toľko, že uvažovali nad tým, že s tebou strávia celý život. Dvaja chlapi ti dali takmer všetko, čo si chcela a vyžadovala. Nebola si tá čo prahla po láske, ty už si túžila po iných veciach.Po svadbe, po deťoch, po domčeku so záhradou, po psovi...
No a čo keď, že ťa obaja poslali k vode, ale aspoň si bola šťastná...
Nie som toho názoru, že to alebo ono je lepšie. Každý uprednostňuje iné priority.
Ale pravidlo ktoré platí neustále je, že aj tak túžime vždy po tom čo vlastne nemáme...
Ja po láske a prstienku, ona po obdive a po flirtu. Kiež by sme si to mohli len tak vymeniť:)
Nemám strach, že nepríde obdobie, keď budem šalieť po sexu a po milencovi. Nemám strach, že sa budem chcieť vrátiť k tej obletovanej sláve. Ale teraz mám obdobie, keď myslím len na lásku a som tak spokojná.
Niekedy je proste len potreba uvedomiť si, čo vlastne chceme a čo nám chýba. Možno nám to dopomôže k tomu zrealizovať to. A ak nie, svet sa nezrúti, nebude sa mi nikto smiať,nebude sa na mňa ukazovať prstom a koniec koncov, nakoniec sa aj tak vždy môžem vrátim k tomu, čo viem najlepšie:)
"Love forever"
Autor: Laurita v 19:59 |
Komentáře (0):