04.Duben 2008
BEZ ŽENÍCHA
A je to tu!
Dočkala som sa toho aj ja. Mám 25 rokov a mám predstavu o svojej svadbe!
Nie, že by som nad tým už nepremýšľala...každá žena nad tým uvažuje dávno pred tým ako sa to stane.
A aj keď som sa nikdy nechcela vydávať, napriek tomu som sa vždy chcela prejsť uličkou a mať na sebe svoje svadobné šaty.
Pred niekoľkými dňami, rozjímaním v mhd, som si vytvorila predstavu svojho zásnubného prsteňa.
Keď sa ma kamarát spýtal ako by mal vypadať, opísala som mu ho do najmenšieho detailu.
Začala som uvažovať nad svadbou a vecami s tým súvisiace...
Najlepšie na tom však je, že mi prvý krát nevadí, že nemám ženícha. Neviem ako má vypadať, neviem aký má byť. Ako keby bol len módnym doplnkom mojích predstáv. Nie som smutná, že nemám nikoho, kto ma požiada o ruku a dá mi môj vysnívaný prsteň. Neviem ani ako majú vypadať moje šaty...
A pri tom sú to dve najhlavnejšie veci na svadbe. Ale pre mňa momentálne nie sú vôbec dôležité.
Dôležité je, že som sa toho dočkala. Síce až v čase, keď už v mojich rokoch majú ostatné ženy dávno po svadbe a vedú život v manželstve so sľubom vo vrecku:)
Viem presne ako to má vypadať. Pár detailov sa mi zrodilo a nechcem ich už nikdy zmeniť.
Prídem na koči, ktorý bude ťahať Marcello. A ja mu dám len pusu na čelo a poviem, že ho milujem ako nič iné na svete...Kyticu budem mať s lilových orgovánov, ktoré budú cítiť vo vzduchu, uviazané veľkou lilovou mašlou, ktorá bude siahať až k zemi...
Nevadí, že neviem ako bude vypadať pohľad muža, ktorému poviem svoje áno pred zrakom božím.
Kto všetko príde na moju svadbu, kde bude to významné miesto a čas.
Dôležité je, že mám prsteň a kyticu a to mi zatiaľ úplne stačí:)
Autor: Laurita v 02:55 |
Komentáře (0):