20.Duben 2008
TVRDÁ REALITA
Pre mnohých z nás je život ťažký. Snažíme sa žiť v sne aspoň pár minút denne. Ale nakoniec sa predsa len objaví. Realita. Príde ako neohlásená návšteva a dá nám poriadne za ucho. Ak ho dostaneme už viac krát, snažíme sa poučiť z chýb a už ich neopakovať. Jednoducho...prestaneme snívať, prestaneme veriť, staneme sa 100% reálnymi.
Žiť v realite a byť realista je záruka úspechu, že nás už nič neprekvapí? Ani realita?
Nina je ešte veľmi mladá, hlavne je veľmi mladá na to, aby žila v realite. Keď o ňu raz prejavil záujem starší muž, ktorý vedel použiť tie správne slová a ako bonus bol výborný v posteli, neodolala mu. No a keď zase odišiel, nechal v nej len krásne spomienky. Ale hlavne nádej a sen o tom, že sa raz vráti a budú spolu šťastní. No dobre...takto ružovo to zas nevidela. Snívala aspoň o tom, že sa ozve, že zavolá, že ju bude chcieť znova vidieť, že prejaví akýkoľvek záujem o jej osobu. Stačila by jej jediná pusa...
Ono sa hovorí, že ak si niečo veľmi želáš, splní sa ti to...A splnilo. Zavolal.
Bola to rozprávková noc. Plná nie len vášne a sexu, ale aj romantiky a hlavne slov, na ktoré tak dlho čakala, o ktorých tak dlho snívala.
Prvý krát jej povedal, čo chcela počuť a ona tomu prvý krát neuverila. Neprijala to, netešila sa.
Mnohí sa asi pýtate prečo? Pretože žila v realite a v jej realite sa takéto veci nestávajú, to ju naučil život.
V tomto prípadne urobila dobre. On to totiž na druhý deň tým najhlúpejším spôsobom odvolal.
Ospravedlnil sa, že to bola chyba, že sa nemal ozvať, že sa to vôbec nemalo stať. Ale bolo to napriek tomu úžasné, žiaľ nemá to cenu a najlepším východiskom pre oboch bude, ak si vymaže jej telefónny kontakt.
A svoje slová odôvodnil tým najkomickejším spôsobom: "nechal som sa uniesť situáciou"
Niekedy, vlastne dosť často sa pozastavujem nad tým, ako sa dospelý a inteligentný chlap môže nechať uniesť situáciou natoľko, že svoje slová za pár hodín už nemyslí vážne a ešte si myslí, že to je úplne normálne!
Niekedy, vlastne dosť často, mám pocit, že môj-náš život je jeden veľký sci-fi film, kde muži hrajú kozmické postavy z vesmíru a kde sa musím neustále štípať do líc aby som sa presvedčila či sa mi to len nesníva.
Nina je ešte veľmi mladá. Ale má viac rozumu ako ten kozmický mutant!
Bibi už tak moc mladá nie je a má teda plné právo žiť v realite. Veľa vecí vidí pesimisticky a negatívne. Neverí ničomu, čo pochádza z vesmíru a tak ju nič nemôže prekvapiť. Raz jej niekto povedal..."možno preto sa ti vždy stávajú všetky tie zlé veci, pretože v ne veríš. Neveríš v tie dobré a tak sa ti ani nemôžu prihodiť! Nemyslíš, že je na čase byť raz pozitívny?"
A tak poslúchla. V momente keď prišla krásna vyhliadka obnovenia starej lásky a vypadalo to v skutku nádejne, jej srdce znova zaplesalo a snívala o tom aké to bude krásne.
Už sa neozval...a ak sa stretnú, on sa chová ako keby ju vôbec nepoznal. Bez jediného vysvetlenia!
Možno je to na jednu stranu dobré. Na základe jeho nevyslovených slov, argumentov a výhovoriek ho nemožno považovať za kozmického mutanta číslo 2!
NINA: "Už to chcem hodiť za hlavu! Všetkých chlapov..."
BIBI: " Tak ich hoď...aspoň na dnes večer a ešte na zajtra môžeš, ale nepomôže to. Sú tu, sú živí, sú reálny! Nedajú sa "len tak" hodiť za hlavu!"
Vždy sa snažím na konci zlepšiť vám náladu nádejným tvrdením, ale dnes nemám slov, asi som na to dnes moc reálna. A tak použijem dva povzbudzujúce závery od 2 ľudí, na ktorých mi dosť záleží. Zvláštne je, že ani jeden z nich nie je pre mňa reálny, ale napriek tomu si ich vážim...A tak čítajte.
SJP : "Najdôležitejšie je veriť sám sebe, že veríte tomu, že naozaj príde niekto koho ste si vysnívali. A sen sa stane skutočnosťou".
V : "Život je plný sklamaní, prehrávania a omylov, nezostáva nič iné, než sa s tým naučiť žiť, naučiť sa tomu nepodliehať a neriešiť to, a užívať si len tie krásne chvíle".
Je na vás, ktorý záver si zoberiete viac k srdcu. Upozorním vás akurát na jednu maličkosť, prvé tvrdenie vyslovila žena a to druhé muž. Preto dobre zvážte či tomu druhému vôbec môžeme veriť!:)))
Autor: Laurita v 23:36 |
Komentáře (2):
Se slzami v očích hledíte k zářícím hvězdám a šeptem prosíte o trochu lásky, o jedno objetí, o růžové brýle. Dusíte se, noční můra vám sedá na prsa... Víte, nikdo nepřijde, aby vás znovu nechal dýchat. Zase se budete muset spolehnout sami na sebe.
21.04.2008 01:12:38, TerroristofLove
Tvrda realita je nekdy nocekavana jindy by se mohla dat predpokladat.
Ja sem taky pred odchodem do zahranici mnel mnoho snu o tom jak kdy se navratim domu na navstevu no a jak kdy prekvapim sve blizne. Nakonec mi vsak vsichni blizni poumiraly jeden za druhou ze mi nejen sebraly idealy sneni avsak i ucinily skeptikem meho soucastneho pohledu na svuj svet.