zdenka7

*12.6.2011

Do dnešného dňa som nezískala ani jednu jedinú vyplnenú anketu. Faktom je, že tento odkaz si prezrelo 585 ľudí – a to podotýkam bez reklamy. O tému je teda zjavný záujem, ale vyjadrovať sa nechce nik. Práve dnes som pocítila, že sa mám k tejto nedokončenej veci vrátiť, hoci som nevedela o čom budem asi tak písať. Tesne predtým som sedela na stoličke vo svojej internátnej izbe. Aby som to upresnila – na rozpadnutej stoličke. Úplne som zabudla, že túto závadu treba v pondelok nahlásiť do opravy. Som človek, ktorý dlho neobsedí. Vrtela som sa, vyložiac si raz jednu, raz druhú nohu. Vrzgotu som nepripisovala priveľký význam – to je u drevených stoličiek bežné – nie? Je teda vyslovený zázrak, že som neskončila na zemi. Preto som premenovala tento príspevok na ´Rozpadnutá stolička.´ Hoci to na prvý pohľad znie nepriaznivo či nešťastne, nech tento názov nesie pre všetkých prekvapivo dobré posolstvo neočakávaného - tak ako v mojom prípade.

Till today I haven ´t received even one filled questionaire. The fact is, that this link saw 585 people – and let me mention, that without advertisement. There is an interest about this topic, however nobody would like to express oneself. Today I felt like I have to return back to it, even I didn ´t know what I will write about. Before this I was sitting on the chair in my college room. To be exact – on squid chair. I totally forgot I have to report it to maintainance this Monday. As a hyperactiv person who I am, it ´s difficult for me to stay longer on one place. I was fidgetting, putting my feets on seat. I didn ´t pay too much attention to creaking. With wooden chairs it ´s common – isn ´t it? We may talk about miracle, that I didn ´t finish on the floor. I decided to rename this article to ´Squid chair.´ On first sign very unattractive, disastrous name but for all who will read this let it be surprisingly good message of unexpected - as in my case.

Autor zdenka7 29.Duben 2010 v 13:40 | Permalink