07.Listopad 2012

C. S. Lewis - The Magician ´s Nephew - Word dictionary

Chapter one

Obraz:

  • Zoznámenie Polly a Digoryho.
  • Vniknutie do kancelárie strýka Andrewa.
  • Polly sa dotkne žltého prsteňa a zmizne. Koniec obrazu.

 

Osoby:  Polly, Digory, strýko Andrew Ketterley

 

  • a stiff Eton collar – golierik (Eton je pravdepodobne od názvu školy)
  • scramble – liezť, drapať
  • old bachelor – starý mládenec
  • old maid – stará dievka
  • grubby – zašpinený, zafúľaný
  • miserable – biedny, úbohý, chudobný
  • beastly hole – ohavná diera
  • indignantly – rozhorčene
  • wound – up –
  • humbly – pokorne
  • cheerful – veselý, radostný
  • fishy – podozrivo
  • attic – stairs – podkrovné schody
  • coiner – vreckár
  • creeping along – zakrádať sa, vkrádať sa
  • awful – hrozný, strašný
  • adventures – dobrodružstvá
  • chiefly – v prvom rade
  • exploration – prieskum
  • stump of candle – zvyšok sviečky
  • cistern – cisterna, nádrž na vodu
  • sloping roof – zvažujúca sa stena
  • brick wall – stena z tehiel
  • chunks of light – dávky svetla
  • slates – bridlice
  • rafter to rafter – z trámu na trám
  • smugglers´cave – pašerácka jaskyňa
  • ginger beer – zázvorové pivo
  • burglars – zlodeji, lupiči
  • haunted – prenasledovaný, zastrašený
  • freeble –
  • suggest – navrhnúť
  • lantern – lampa, lampáš
  • desperate – beznádejný, zúfalý
  • reward – odmena
  • rot – hniloba, rozklad, práchnivenie
  • drains – stoky, kanále, odtoky
  • dusty – zaprášený, matný
  • draughty – prievanový
  • stumble – potknúť sa, zakopnúť
  • draw back – ustúpiť, vycúvať
  • grate – rošt, mriežka v krbe
  • faint (v.) – omdlieť, vzdávať sa
  • faint (adj.) – slabý, mdlý
  • humming – hučanie, bzučanie
  • bunk – posteľ, pričňa
  • trap door – padacie dvere
  • tousled mop – rozstrapatený mop
  • dreadfully – hrozne
  • glance – pohľad, lesk
  • dare – odvážiť sa, opovážiť sa
  • humour (v.) –
  • cunning smile – prefíkaný, ľstivý úsmev
  • buffer – nárazník
  • declare – vyhlásiť, tvrdiť
  • eager – dychčivý, netrpezlivý
  • greedy – chamtivý, nenásytný
  • blubbing – plač (slangovo)
  • made his knuckles crack – popukal si prsty

 

Ustálené výrazy:

 

  • make your mouth water in vain – začať slintať, dostať slinu
  • at any rate – v každom prípade
  • trying to keep back tears – snažiť sa zadržiavať slzy
  • face went the wrong sort of shape – tvár sa skrivila
  • What sort of things does he try to say? – Čo sa ti snaží povedať?
  • Don ´t be so jolly clever. – Nebuď taký vtipný.
  • I suppose we ought to have a look at it then. – Myslím, že si na to teda musíme posvietiť.
  • I am game if you are. – Idem do toho, ak aj ty.
  • I am delighted to see you. – Som šťastný, že ťa vidím.
  • Polly got over her fright. – Polly prekonala svoj strach.
  • What a funny fancy. –

Chapter two

Obraz:

  • Strýko Andrew vysvetľuje Digorymu svoju históriu a prácu kúzelníka
  • Digory berie 1 žltý prsteň pre zmiznutie pre seba a 2 zelené pre neho a Polly na cestu späť. Koniec obrazu.

 

Osoby:  Strýko Andrew a Digory

 

  • sudden – náhle
  • hissed – zasyčal
  • meanness – podlosť, nečestnosť
  • chap – človek, chlapík
  • godmother – krstná mama, kmotra
  • faded photograph – vyblednutá fotka
  • bonnet – čepiec
  • chuckle – chichot
  • narrow – minded – úzkoprsý, obmedzený, prízemný
  • very queer – veľmi zvláštny
  • puzzled look – bezradný, rozpačitý pohľad
  • profound – hlboký, vážny
  • sages – mudrci
  • possess – vlastniť, ovládať
  • freed – uvoľnený
  • grave – vážny, dôstojný
  • noble – vznešený, urodzený
  • grand words – znamenité, úchvatné, veľkolepé slová
  • mortals – smrteľníci
  • fairy blood – krv víly
  • ancient – starý, starodávny, starobylý
  • rough – hrubý, drsný
  • crude – surový, hrubý
  • narrow down – obmedziť, zužovať sa
  • lifetime of toil – život driny, lopoty
  • arose – vynoril sa, vznikol
  • offended – urazený
  • being flung – byť vrhnutý
  • preposterous – nezmyselný, absurdný, smiešny
  • flaming – horieť, plápolať
  • jawing – karhať
  • cruel – krutý, nemilosrdný, neľudský
  • trap – nástraha, trik, lesť
  • very pale – veľmi bledé
  • chivalry – rytierskosť
  • fiercely – divoko
  • jaw – kecy (slangovo)
  • temper – charakter, povaha
  • attend to me – dávaj pozor, všímaj si ma
  • contain – obsahovať
  • reappear – znovu sa ukázať, zjaviť
  • shrug – pokrčiť ramenami, myknúť plecom
  • punch – udrieť, raziť
  • decently – slušne, poriadne, poctivo, skromne

 

Ustálené výrazy:

 

  • all in good time – práve v čas, všetko na čas
  • It was jolly rotten of you. – Bolo to od teba drsné/ nepekné.
  • How do you harp on that! –
  • How you do keep getting off the point! –
  • showing the white feather –
  • by gum – 

 

John Claypool – Stopy lásky (recenzia)

Stručnýobsah

Kniha je odrazomosobnej skúsenosti farára Johna Claypoola, ktorý na základe zistenianevyliečiteľnej choroby – leukémie - u svojej osemročnej dcéry Laury Lue musíčeliť blížiacej sa smrti a utrpeniu. Laura Lue žila po zistení diagnózyešte osem mesiacov a desať dní. John Claypool sa rozhodol zaznamenávaťsvoj osobný príbeh cez kázne. Prvá kázeň bola jedenásť dní po zistení diagnózy.Druhá o deväť mesiacov neskôr, kde prišiel prvý zvrat choroby. Tretia bolaprvou po smrti Laury Lue. O tri roky neskôr farár John prostredníctvomštvrtej kázne podáva prehľad o celom priebehu smútku.

Kniha má byť správouo jeho najdôležitejších skúsenostiach v temnom údolí. Súčasne mápoukázať na to, kde možno nájsť svetlo – stretnúť sa so „stopami lásky“.

Na poslednýchosemnástich stranách sa stretávame s tromi krátkymi svedectvami trochrodín, ktoré sa vo svojich životoch stretli s utrpením a následnousmrťou jedného z ich členov. Sú to silné príbehy, ktoré môžu niektorýchpovzbudiť a otvoriť im nové obzory v skutočnou utrpení a iným oči na to,aby videli, že koľkokrát riešia nezmyselné a banálne patálie.

 

Recenzia knihy Randy Pausch - Posledná prednáška (The last lecture)

Stručnýobsah + Záverečné zhodnotenie

Profesorpočítačovej vedy, interakcie ľudí a počítačov Carnegie Mellon University –Randy Pausch sa po tom, ako mu nájdu rakovinu pankreasu a niekoľkomesiacov po operácii dostáva od lekárov prognózu 3 – 6 mesiacov života,rozhodne bojovať s časom a so zákernou chorobou. Okrem vysiľujúcichchemoterapií a hľadania rôznych spôsobov liečby sa rozhodne predniesť svojuposlednú prednášku na univerzite, v ktorej chce hovoriť o svojomživote a o tom, ako si v živote plniť svoje sny.

Hlavnýmz dôvodov prečo tak robí je fakt, že sa snaží pre svoje malé detia ženu zanechať čo najväčší kus zo seba do čias, keď zomrie a nebudes nimi.

Knihaje plná vzácnych myšlienok, postrehov, nápadov a hodnotných informácii.Randy plne využil svoj ostávajúci čas a tak kniha prichádzas informáciami, ktoré ľuďom v podobnej situácií ušetria časa energiu, ktoré už za nich vydal sám Randy. A pre tých, ktorí majúto šťastie a sú zdraví – kniha vám otvorí obzory o ktorých ste dodnesveľa nevedeli. Možno to budete vy, komu príbeh pomôže k naplneniu aspoň jednéhosvojho sna. Nikdy neviete... 

17.Leden 2012

VTIPY HAHAHA :)))))

* Príde matka s dieťaťom do hračkárstva, že včera kúpila puzzle a dieťa to poskladalo za dve hodiny a teraz už nemá čo robiť. Predavačka jej teda poradila:

"Tak mu kúpte 15 deka strúhanky a nech vám z toho poskladá rožok."

 

* Rozprávajú sa dvaja sedemročný:          
"My sa každý deň pred jedlom modlíme. A čo vy?"
"My sa nemusíme. Naša mama variť vie."

 

* Muž v bare hovorí žene:

"Slečna, chcel by som vám niekedy zavolať."

"Dobre, moje číslo je v telefónnom zozname."

"Ale neviem, ako sa voláte."

"Nevadí, meno je tam tiež."                      

 

* Príde ráno unavený manžel domov a oborí sa na ženu: "To ti ďakujem, kvôli tebe som bol do rána zavretý na polícii."

"Snaď kvôli sebe, nie? Však si sa niekde zasa opil?"
"Nie, kvôli tebe! tebe predsa napadlo dať na vkladnú knižku také blbé heslo, že ´peniaze, alebo život.´”

 

* Prídu dvaja postarší manželia do reštaurácie, manželka značne nahnevaná. Po chvíli k nim príde čašník a pýta sa:

"Dobrý večer, čo si dáte?"
Nepríjemná manželka odvrkne:

"Párky."
"V poriadku, a chren?"
Manželka sa pozrie vedľa seba a zaklincuje:

"Chren si dá tiež párky!"

 

* "Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno? Manželka chce, aby som jej pomohol s vianočným upratovaním."
"Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno..."
"Ďakujem, vedel som, že je na vás spoľahnutie."

 

* Počas návštevy v blázninci sa pýta návštevník riaditeľa, podľa akých kritérií sa rozhoduje, či niekto bude zavretý, alebo nie. Riaditeľ vysvetľuje:

"No, napustíme plnú vaňu vody, dáme každému kandidátovi lyžičku, pohár a vedro a potom ho poprosíme, aby vaňu vyprázdnil."
Návštevník vraví:

"Aha, rozumiem. Normálny človek vezme vedro, aby to išlo rýchlejšie, však?""Nie, normálny človek vytiahne zátku.... Chcete izbu s balkónom, alebo bez?"

 

* Popoluška dostane tri oriešky.  Otvorí prvý - nič. Otvorí druhý - nič. Z tretieho prázdneho orieška vylezie červík, žmurkne na ňu a hovorí:

„Trapas, čo?”

 

* Otázka: Ako policajt zistí, že je pekný?

   Odpoveď: Zodvihne telefón a spýta sa: „Kto je najkrajší na svete?”

                      A telefón: „Tý, tý, týý."

 

* Hlásenie policajného vedúceho: "Zajtra sa tu stretneme o 11:48. Pre tých, ktorí majú digitálne hodinky je to: Obušok, obušok, stolička, snehuliak."

 

* Jedna blondínka telefonuje druhej:"Ostalo mi trochu teplej vody. Čo s ňou mám urobiť?"
"Daj ju do chladničky. Teplá voda sa vždy zíde."

 

* Blondínka, brunetka a ryšavá si dajú v bazéne preteky na päťdesiat metrov prsia. Brunetka a ryšavá sú už dávno v cieli, keď dopláva zmorená a zadýchaná blondínka. Výjde na breh, krivým pohľadom si zmeria svoje súperky a hovorí:
"Nechcem nikoho podozrievať, ale tak sa mi zdá, že tu niekto používal aj ruky!"

 

* Otázka:      Čo robí blondínka vo vykúpe kovového šrotu?   Odpoveď:  Počúva metal.

 

* Otázka:      Prečo blondínka nosí tričká s krátkym rukávom? 
   Odpoveď:  Aby vedela, kde má zohnúť ruku.

 

* Otázka:      Čo je maximálna slušnosť?

   Odpoveď:  Keď vodič autobusu uvoľní miesto starenke.

 

* Otázka:     Viete, kedy býva rýchlosť zvuku vyššia, než rýchlosť svetla?   Odpoveď:  Na križovatke. Najprv počujete zozadu trúbenie, až potom zbadáte, že je zelená.

 

 

 

 

07.Červen 2011

VAŠA POÉZIA

Poď s nami

Ó, nechoď svetom sám a sám;
poď za nami k neba výšinám,
poď s nami domov len.
Poď s nami ta, kde blaha ríš,
kde na veky sa potešíš,
kde večný svitá deň.
PS 244, 1
   (7/6/2011, KK)

31.Leden 2011

MODLITBY

             *

Čo pery tvoje slová

večného života dali,

mám pocit – tie moje

(hoci snahou odriekania) –

vážnosť im vzali.

Nechcem byť farizej.

Za seba vravím.

 

Cítim chlad ako zo skaly.

Nedaj, aby ochabli

môjho srdca svaly.

Z tej skúšky nechcem “A”,

hoci pre ucho znie to krásne.

“B” je od Boh

čo nad všetkým vládne.

 

Rozhodnutie Jeho nech padne.

 

Kto z vás si všimol dôležité veci ako:

Koľko ľudí potrebuje

kúsok vášho záujmu.

Lebo sú úplne na dne...

A ak si si – spravil si niečo?

Nestavaj sa k veciam

´však to nejak dopadne´.

Otváraj srdce a vkladaj ho

pre druhých do dlane.

 

 

               *

Dávaš mi všetko.

A ja? Čo ja ti môžem dať?

Človek, čo zlyháva...

Želala by som si,

aby som ťa vždy

dokázala rozosmiať.

 

Tvoja dokonalosť zahalená tajomstvami,

mi berie dych.

Žiadala som od teba už veľa vecí.

Môžem dnes o pokoj v duši a v živote

poprosiť?

 

Si slnko, čo rozpína srdce.

 

Tvoja neha – najkrásnejší šat.

Lebo len srdce ozajstnej lásky

upriamiť môže na teba

svoj zrak.

 

                      *

Dnes zanechajme moje chyby.

Mám ich dosť –

ja viem.

Ale aj to, že máš rád humor.

Tým smerom by som rada

viedla to svetlo čo z teba žiari.

 

Von spomedzi štyroch stien.

 

Smiech.

Sme sami sebou.

Neplánujeme, nesilíme.

Čistota jeho tónu dobýva svet!

Uvoľnenie, neha a priateľstvo.

Bez zábran a bez strachu

otváram svoj chrám.

 

Presvietená lúčmi – do všetkých svetových strán.

 

Ver,

že naozaj rada ťa mám.

16.Leden 2011

SLNIEČKO

SLNIEČKO

 

 

„Čo je to?“ zarazil sa plamienok, spozorujúc akýsi pohyb pod ním. Bolo to prvý raz, čo sa spolu so svojimi bratmi pustil po šmýkalke paprskov slnka, zalievajúc tak zem jasom.

„Ľudia. To sú ľudia.“ Chytil ho jeden z nich za plecia.

„A prečo sú tam?“

„Prečo? Neviem. Ale keby sme im nedali teplo a svetlo, zahynuli by.“

„Oni nemajú slnko? To preto sú takí smutní?“

„Ľudia majú veľa starostí. Musia robiť veci, ktoré im nie sú prijemné, aj tie,  ktoré bolia. Odmenou za ťažkú prácu im je oddych. Vtedy sa tak zvláštne správajú, vydávajú zvuky, objímajú sa a ceria na seba zuby. Volajú to smiech.“

„A uvidím ho aj ja?“

„Neboj sa, uvidíš. Spoznáš ho podľa iskry v ich očiach. Je to cesta, ktorá otvára srdcia a necháva vstúpiť lásku..“

„A čo je láska? Rozprávaj mi o nej!“ dožadoval sa malý zvedavec.

„Je čas sa vrátiť. Lebo ako slnko slabne, slabnú aj naše šance na návrat..“

„A už sa niekto nevrátil?“ skočil mu plamienok do reči.

„Láska je, keď ťa teraz požiadam, aby si už bol konečne ticho, lebo som unavený. A ty sa preto na mňa nebudeš hnevať.“ Žmurkol na brata, snažiac sa ľahkým humorom utíšiť jeho zvedavosť a striasť napätie, ktoré sám pociťoval. Následne mu podal ruku, pred ktorou plamienok s urazenou hrdosťou cúvol. Preto sa starší brat rozhodol ísť s farbou von: „Nemusíš sa cítiť osamelý. Neviem odpovede na tvoje otázky.“

„A kto mi potom môže dať odpovede?“ z plamienkovho hlasu vychádzala úzkosť a zúfalstvo.

„Keď si bol dieťa, správal si sa ako dieťa a bol si šťastný. Neuvažoval si.  Dôveroval a prijímal si veci, ktoré ti prišli do života. Keď prišlo prvé poznanie, prebudilo zvedavosť. Chceš vedieť viac, chceš odpovede...  No nikto z nás ich pre teba nemá. Choď a pýtaj sa! Ale nezabudni: Správna odpoveď je tá, ktorá umlčí zvedavosť. Prinesie ti vnútorný pokoj a dostaneš krídla radosti na ktorých smieš lietať.“

 

A tak sa plamienok pustil do pátrania.

Počul milióny rôznych odpovedí. Párkrát si myslel, že konečne našiel čo hľadal. Vtedy v ňom rástlo nadšenie a mal pocit, že sa vznáša. Ale tak vysoko a rýchlo ako vzlietal, tak nízko a rýchlo aj padal. Pády boli čoraz tvrdšie, neúspechy prehlbovali jeho  vnútorný nepokoj. Nechápal to. Býval podráždený. Čoskoro sa začal chovať panovačne a agresívne voči svojim bratom. Až sa nakoniec s ním nikto nechcel rozprávať... Ostal sám.

 

Zatiaľ čo sa ostatní tešili zo svojej spoločnosti, on sa ďalej rýpal v pôde fascinácie. Zamýšľal sa celé hodiny a dni. Zhŕňal obsah všetkého čo počul sprava aj zľava a zakaždým sa dopracoval k tomu istému jasnému výsledku: ani nevzlietol a ani nebol šťastný.

                

Bratia o neho mali veľmi vážne obavy.

„Čo si o tom myslíte? To už nie je len taká obyčajná túžba, ale posadnutosť...  Ako  by sme mu mohli pomôcť? Sám si už s tým nevie rady..“ Zvolal si jedného dňa všetkých na poradu plamienkov brat, pre svoj záujem o ostatých členov rodiny prezývaný Gallupovec. Nechcel viac sedieť a ticho sa prizerať, ako sa plamienok trápi a chradne.

Po dlhej chvíle mlčania prehovoril brat, ktorý bol s plamienkom v deň, keď prekročil prah duševnej plnosti a tak mohol prevziať zodpovedne úlohu lúčonosiča.

„A čo keby sme mu povedali o tej možnosti, ktorá tu ešte je?“ Bolo počuť hlboký nádych a napätie sa dalo krájať.

„Je moc mladý! A má horúcu hlavu... Nie je pripravený aby predstúpil pred samo Slnko!“ nesúhlasil najstarších.

„Tak povedz ty. Vždy si bol z nás najiniciatívnejší. Vždy si mal veľa nápadov a riešiť veci si dokázal na niekoľko spôsobov.  A vždy správne.“ vyzval ho Gallupovec.

„A čo keby sme vymysleli nejaký plán, ako presmerovať jeho zvedavosť? Ak sa odpúta od tej myšlienky, určite sa oslobodí aj zo svojej posadnutosti a znova bude šťastný!“

„To je skvelý nápad!!“ priestorom sa šírila zmeska súhlasného prikyvovania, povzbudžovačne  sa tľapkajúc po pleciach.

„Ešte predtým, ako sa pustíte do spriadania nejakého plánu, chcel by som niečo dodať.“ Akoby šibol čarovným prútikom. V okamihu všade zavládlo ticho.

„Ako strážca mám povinnosť pripomenúť vám naše normy, práva a hodnoty, ktoré mám brániť. Plamienok sa stal plnohodnotným členom. Nie je prípustné schádzať sa a  spriadať veci bez jeho vedomia,  poza jeho chrbát aj keby išlo o najsamlepšiu vec. Nosíme svetlo a to má reprezentovať čistotu, pravdu a spravodlivosť. Plamienok sa musí o tejto možnosti dozvedieť a rozhodnúť sa potom musí sám. Nesmieme stáť v ceste.“

Slová nahradili slzy, kotúľajúce sa po ich krásnych tvárach.

„A nezabúdajte: Kto by podľahol, môže prísť o vlastné svetlo.“

„Ale odtiaľ sa nikdy nikto viac nevrátil“ vydral sa vzlyk zo zadných radov.

„Áno, viem... Už stovky rokov pozorujem a snažím sa pochopiť, ako zmýšľate. Ako strážca, ktorý pozná zákon som sa snažil nájsť cestu - súlad medzi ním a hlasom svojho srdca. Ale nenašiel som ju...“ odvrátil sa od svojich bratov, udržiavac z posledných síl slzy bezmocnosti.

27.Září 2010

Súťaž/Soutěž/Competition

DRABBLE

 

„Sestričkyyyyy.“ Vyťahoval zapadnuté flaušové ponožky spoza postele. Boli to jeho obľúbené. Zároveň jedinečné, kedže boli jeho spolumenovkyne. Pán sa totiž volal pán Ponožka. Po tom, ako vyšiel z vane už aj tak vlažnej vody a spľasnutých bublieniek, zababušil sa do radiátorom vyhriateho froté župana a rovnako vyhriatych ponožiek. Vzal si svoje hárky papierov, kam sa snažil tvoriť. V jednej ruke horúce kakao a v druhej peračník plný pier a ceruziek, ktoré musel každú chvíľku pristrúhať. Usadil sa do kresla a dýchal cit do  básní. Raz mu cez okno padal jemnučký sneh, inokedy pozoroval motýľa, ktorý odpočíval na jeho podokenici. Lietal.

 

 

„Setřičkyyyyyy.“ Táhl zapadnutý flaušový ponožky spoza postele. Byli to jeho oblíbené. Zároveň jediněčné, vždyť byli  spolumenovkyně. Pán se totiž volal pán Ponožka. Po tom, jak vyšel z vaně již hodnou chvíli vlažní vody a splasnutých bubliněk, zababušil se do radiátořem vyhřátého froté župana a rovněž vyhřátých ponožek. Vzal si své hárky papíru, kam se snažil tvořit. V jedné ruce horúci šálek kakaa a v druhé peračník plnej per a ceruzek, které musel každou chvíli přistrouhat. Usadil se do křesla a dýchal cit do básní. Jednou mu přes okno padal jemnučký sníh, jindy pozoroval motýle, jenž spočíval na jeho podokenici. Lítal.

 

„Sisteeeeeeers.“ Sang, pulling his special and favourite socks from behind of the bed.  His name was Mr. Sock. After he popped out of the bath tub,  now modist water and flatten bubbles,  he bundled up into warm by heating bathrobe and socks. Took sheets of papers where he focused to create. Hot cup of cocoa in one hand, pencase full of pens and pencils in the other. He sharped them. Sat himself inside the sofa and he breath the feelings into his poems. Once the snow was falling through the window, another time the butterfly was resting there. He flew.

 

 

 

10.Září 2010

POETRY

No mercy

 

You haters!

Disturbers of all good and peace.

Mind the gap.

Better in miles pass me by please.

 

No any mercy in my eyes for you.

 

Forget - don ´t even think about

to beg me with your fake apologies.

 

 

Slavery love

 

You played with me game!!!

You broke my heart and

I begged you to stay.

 

Lost in love "SLAVERY".

 

What do you say?

Marry me please.

You let the girls go to their knees.

This shall be your place.

 

Kids, fun and many lovers...

You must be jokking.

Good woman is a treasure,

diamond you hardly get.

 

I don ´t know why I still love you.

 

I have faith.

And for blessings from God

I prefer to wait.

 

 

Temptation

 

Somebody said think twice.

But sometime stronger is impression of the eyes.

Hesitation is coming instead of

cutting that slice.

 

Some people are kind and nice.

The other coldly caltulate,

using feelings -

so proud how they are wise...

 

I think I never met with my rights.

If not sun - what else

then can rise?

 

Think of this sentence in a bigger size.

 

As many dishes can be made

from a simple rice.

And price?

 

It ´s late

 

What a game you play!!!

 

You want me to stay –

till now you just caused me the pain.

 

You must be joking!!!

 

You think you love...

But you are selfish and nasty.

Don ´t go on me with

´Nobody showed me how.´

 

The language that warm heart speaks -

I am common with.

 

You hurt me and I feel bad.

Our ways will split –

isn ´t that sad?

 

You should know breaking heart and honour

doesn´ t help.

Maybe you will get I love you... Passion...

Is that worth to lose eternal pure love instead?

 

You have to grow.

 

But not with me.

I am showing you the door

even when I am on the floor.

 

 

 

 2 U

 

Can ´t give me what I expect.

Skin walking through the life.

And there is not a justice.

Doesn´t matter if

I am wrong or right.

Once everybody´ ll

see ´bout what I talk today.

Please do not blame me

when is too late.

I done what I could and

- on return -

you gave me hate.

You have what you asked for.

Not anymore my

helping hand.

VYŤAHANÉ TEPLÁKY

Ahojte všetci!

     Takže, založila som si nový článok. Prečo? Preto, že som sama na vlastnej koži zažila príbeh popolušky. Obklopená mužmi, náklonosťou, dokonca aj závisťou. Tak, ako vie takýto príbeh očariť, vie naopak príbeh spätného chodu omráčiť. Teda, že sa žena začne starať viac o druhých ako sama o seba. Vtedy zisťuje, že na ten jej príbeh sa akosi rýchlo zabudlo. Že jej hviezda veľmi rýchlo zhasla. A s ňou aj väčšina priateľov, za ktorých by dala ruku do ohňa. Lebo všetok ten lesk a snahu dala inde. Kde to nie je nápadné, očividné. Ale má to svoje vnútorné hodnoty. Nehovorím, že začne zanedbávať svoju hygienu a veci podobné. Ale odpustí si žehlenie vlasov, nánosy make - upu, pravidelné žúrky, prikrátke sukne a privysoké opätky... Veci, pri ktorých idú muži do kolien. Milujete a urobíte pre lásku všetko. Dokážete zo seba vystrúhať dievča z katalógu, rada sa obklopujete čistotou a poriadkom, varíte a experimentujete v kuchyni. Chodíte do práce, žijete z vlastného rozpočtu. Aj tak sa nikdy nezavďačíte... Chcú ženy do koča i do voza... Myslím si skôr, že chcú mrchy. Lebo nedospeli a nechcú dospieť. A keď sa prebudia, to už budete obaja starí, nehovoriac o tom, že každý z vás niekde úplne inde. Samozrejme to platí aj obrátene. A ešte smutnejšie je, že sa s Vami niekdo dokáže rozviesť kvôli "vyťahaným teplákom..."

< Novější články | Starší články >