29.Květen 2010

PRIPAD PAPIEROVA VRECKOVKA

     Sputany stal oproti tomuto medvedovi. Triasol sa strachom a chcelo sa mu plakat. Uz o par minut osud rozhodne, ci ho odvlecie so sebou do jaskyne, alebo sa nad nim zmiluje. 'Tak dlho sa chodi s krcahom po vodu, az sa krcah nerozbije' prebehlo mu hlavou, na co mlcky sklopil zrak. 'Kto klame, ten kradne!' ozvalo sa opat jeho svedomie.

 

     Na mieste cinu sa nenasla ani stopa po kvapke krvi. Zlocinec bol s presvedcenim profesional. O nahode nemohla byt ani rec, kedze sa obet isty cas branila predtym ako skonala. O com svedci aj odborna expertiza. Obzalovany tvrdi, ze svoju partnerku miloval a nikdy by to nebol schopny spravit. Policajt, ktory sa pripadom zaoberal je toho nazoru, ze by mohlo ist o pripad zlocinu z vasne. Obzalovanemu pritazil aj utek pri osobnej navsteve zemestnancov policajneho zboru. Dany zlocin riesili uz dva sudy.  Odvolanim sa pripad dostal az sem - na najvyssi a nikto z toho nemal radost. Pripad nabral anormnu medializaciu. Steny budov mesta poznali jeho meno, kde - tu zaznamenane este zvyskami mokreho poteru s hanlivymi prejavmi od klamara az po tie najtvrdsieho kalibru. Do pripadu sa zapojili najznamejsi pravnici krajiny, co spelo este k vacsej drame. Vykonany zlocin nedaval zmysel, chybali dokazy a aj aliby. Osemkrat prepatrali miesto zlocinu, byt zavrazdenej a obzalovaneho, opakovane vypocuvali svedkov...Vsetko, coho sa snazili akokolvek prichytit, im preklzlo pomedzi ruky ako jasterka.

"Utiekol som, lebo som zpanikaril - bal som sa!" objasnoval svoje konanie obzalovany.

"Viete ako ste si tym pritazil? Clovece - ved vam hrozi moznost uvalenia vazby na niekolko rokov!" reagoval sudca.

Obzalovany cely bledy ostal ticho stat a vyhybal sa jeho pohladu.

"No tak preco ste utekal? Mate poslednu sancu na napravu, tak to vysvetlite."

"Islo o to....   ehm ...... Islo o to.... ze uz som bol raz vo vazeni. Mlady... Vabila ma vidina rychlo zarobenych penazi a tak som hladal nejake vychodisko. Dostal som sa do jedneho gangu, co kradlo auta. Moje vyucenie automechanika tam bolo da sa povedat mojou vyhodou - takze som nemusel do terenu. Rozoberal som ich na suciastky, ktore sa predavali na cierno do zahranicia. Kazdy mesiac som dostaval na ruku pekny balik penazi. Mal som dobry pocit a este lepsi zivot. Neskor sa biznis z ciest presunul do ruk ineho gangu. Zamerali sme sa na vykradanie obchodnych domov, zlatnictiev. Prechadzali sme mesto po meste - ano, to uz som musel do terenu aj ja. Posledna z akcii vsak bola nastrazena. Jeden z nasincov pracoval pre policiu a tak som sa ocitol na lavici obzalovanych. Vo vazbe som stravil tri roky svojho zivota. Po odpikani trestu som sa do gangu nevratil. Trpel kazdy jeden den aby ma nenasli a preto som si zmenil meno a prestahoval sa. Nasiel som si partnerku - tu zavrazdenu - zamilovali sme sa. Snazila sa mi vo vsetkom pomoct, az sme nakoniec zacali spolu zit. Chcel som zvitazit sam nad sebou - nad tienami mojej minulosti - teda dat sa na cestu spravodlivosti. A tak som ziskal certifikat kurzu pre patracov. Asi po dvoch rokoch spolunazivania som jedno rano nasiel pravdepodobne paklucom vypacene dvere nasho auta. Zlodej si vsak neodniesol nic... Vsimol som si vlasu, ktory lezal na vrchu pneumatiky. Vytiahol som papierovu vreckovku a opatrne ho do nej vlozil. Potom ju suchol spat do vrecka bundy. O tyzden na to som si vsimol, ze aj veci v byte sa dali akosi do pohybu. Prehliadal som obyvacku a nasiel stopy po vypaceni zasuvky s osobnymi vecami mojej priatelky. A dalsie dva vlasy.

Chcel som sa s priatelkou o tom najskor porozpravat a tak som na nu cakal v byte. Uvazoval som, co spravim. Zazvonil vchodovy zvoncek. Cely vystraseny som siel otvorit. Stala tam policia a ja som zdrhol. Po zadrzani som si papierovu vreckovku s vlasmi schoval. Pri prvom a druhom procese som nemal moznost sa k nej dostat a predlozit ju. Modlil som sa za tuto chvilu.

Certifikat ziskany o mojej sposobilosti vykonavat druhy stupen narocnosti patracich cinnosti zadrzala policia spolu s mojim satstvom a osobnymi vecami. Pocas cakania na priatelku som ho poskladal na maly stvorcek a vopchal do tej istej bundy, kedze som planoval odviest nas na policiu.

Dovolite pan sudca, aby som vam predlozil moj dokazovy material - vreckovku s troma vlasmi?"

 

 

23.Květen 2010

MARRIAGE VOWS ON VIDEO FROM BACHELORETTE PARTY

I will be your whip -
when you feel low, lost, weak -
or even want to quit.

Sweet as honey -
when dark clouds are above your head.
That I am ready to face problems with you -
today I wear this skate.

Holes express mutual understanding
of our dreams -
to feel happiness, freedom and love -
not to pass one day
without juicy kiss.

Beautiful like today
just for you I wish to stay.

Look at my tattoo -
darling - all of this I do -
to show how much I love you.

08.Květen 2010

BÁSNE

POCIT

 

Vidím, že sa to blíži.

To najlepšie len príde.

 

Začínam od seba.

 

S tým, že sa mi podarí

prekonať raz míle.

 

VEDOMIE NEVEDOMIE

 

Ťažký dych.

Telo stráca lesk a krásu.

Okrem čierno - čiernej tmy

je vedomie,

že nad všetkým si.

 

Prehrávam...

 

Prečo v tomto boji?

 

Myslím, že prežívam trápenie tých,

ktorí museli odísť z raja.

 

Prehovor jasne ku mne.

 

Nedá sa uspokojiť s odpoveďou,

ktorú si dám sama.

 

NÁLADOVOSŤ ALEBO VYŠŠIE CIELE?

 

Veľký gombík na jasnom podklade.

Ešte neviem z akého titulu,

ale vravím o poklade.

 

Niekedy sa pohybujem na tenkom ľade.

 

Toto nie je o vás.

Tvorba sú farby -

záleží na jej súlade.

 

Nemá čaro z omočeného jazyka v slade.

 

Už si sa viezol v starej lade?

Ja nie.

Poznám ale chuť po sladkej čokoláde.

 

Nepozná priateľ priateľa?

Potom vždy bude mať jednu pre neho na sklade.

 

Časom aj tá môže byť v rozklade.

 

Je ťažké sústrediť sa na človeka,

ktorý podlieha svojej nálade.

 

BUDUJEM KVALITU

 

Píšem..

Od buka do buka.

Zdá sa, že nejde o nejaký zmysel.

A výraz v mojej tvári?

Kysel...

 

Vieš čo cítim.

Tak čo si si myslel?

Sama čumím ako syseľ.

 

Azda cvičím.

Čo nasleduje potom?

Výstrel?

Zabili niekoho?

Kto sa to tam vystrel?

 

ÚNAVA ALEBO KOĽKO ČLOVEK MUSÍ ZO SEBA DAŤ

 

Aj paplón je bremenom na pleci.

Nielen chlad sveta a to,

že sa denne prebúdzaš.

 

Veľa kecí a od veci...

 

Nevmestí sa do kože,

no je súčasťou bytia.

Dám ti otázku -

ty si sám odpovedz.

 

Zvláštne teórie žitia...

 

Pozadie šedne,

ako unavená púšťam displej.

 

MALÉ UTRPENIA

 

Zádery do krvi.

Zachytávajú sa a bolia.

Snažím sa vytrhnúť kus stvrdnutého mäsa -

nech sa zahoja.

 

Z prachu a tmy podzemného skladu,

mala som podobné na parádu.

 

Prečo necht rastie širší ako chceme?

A prečo je tak mäkký,

že ho obhrýzť smieme?

 

TEN, KTO SA STARÁ

Plačeš...

Si malé dieťa čo cíti hlad.

Krásne, drobné so zalepenými očkami.

Obchádzajú ťa,

bo narúša ich vnútornú rovnováhu tvoj krik.

"Poď na moje ruky cukrík."

Rukou ti nežne prejdem po líci.

Tíchneš... snažiac sa otvoriť zrak.

Stačilo tak málo.

Neha vie priniesť do životov zázrak.

Máš takého niekoho -

no nevidíš.

Otvor sa čistým dotykom slnka.

Lebo ja viem, že potom

- keď precitneš -

moju lásku ucítiš.

 

ROZUMIEŠ?

 

Niet komu dušu vylievať.

Potupa, hanba, nenávisť.

A predsa viem aká

vo mne vnútri pravda.

Prečo mi vás vždy príde ľúto?

A to, že neviete krotiť

svoju závisť.

Neviem pomôcť -

hoc rada by som.

Ironické - ako tieto slová

dvíhajú vám tlak.

Slová človeka, ktorý obviazať

chcel krvavý otlak -

ale namiesto toho -

kopanec do oka schytal.

Pýtal sa niekto kde je pravda?

Veru, nepýtal.

Strnuli sme v poučkách

o múdrosti a otrepaných fráz.

Do vlastného prieskumu človek

neinvestoval svoj čas.

Aspoň že na chvíľku ošetria

naše krvavé rany.

Úprimne mi povedz -

si spokojný s tým,

kam sme sa to dostali?

Škoda, že skončilo to s niekým -

nie na slávu.

Možno raz konečne zmúdrieme.

Ešte predtým,

ako zaklopeme na nebeskú bránu.

 

O ČOM JE VERNOSŤ

 

"Som tu." Jemne bubnuješ.

Ticho pri mne - rozumieš.

Bez mudrovania a kritiky.

Nechávame si to, čo vieme.

Poznanie krásne spája.

Vidíš -

v slzách a smútku -

tak ako dnes nás dvoch.

Ver mi, dostaneme šancu.

Raz sa spolu krásne zasmejeme.

 

:))))))))))))))))))))))))))

Tvoju vôňu vánok hojdá.

Nie jednému popletie hlavu.

Tá predstava, ako sa v zlato premieňaš -

ako tak tančíš na horúcom parkete sambu.

Keď oblejú ťa, zasyčíš v šoku.

Prosím neber si to osobne,

hoc opakuje sa to toľko razy v roku.

 

Je to o potrebe a zdraví.

 

Myslíš si, že plačem len tak...

To ty vtisneš slzy.

Náhle zmäkneš pri pohľade na mňa -

to už mi z očí padá lejak.

 

Viem, že som ťa obrala o šaty -

v plnej nahote svetu odhalila.

Ver, že vážim si ťa a

nikdy o tebe zlé slovo

z úst som nepustila.

 

Veď predtým v tme si stála a chradla...

 

Dnes výšiny obývaš, vietor je tvoj koč.

Si blízko, keď ľudí obklopí tvoja vôňa -

nikdy jej nemajú dosť.

 

Domov zmámení a so slinami sa ženú,

aby v kuchyni - cibuľu -

našli krájať svoju ženu.

 

 

ČO O TOM JA VIEM

 

Čo možem priniesť do tohto dňa?

Azda paprsky slnka pretínajúc nad nami

tažké mraky.

Zakývať smajlíkom - Mám sa fajn -

Tvoj deň je aký?

Nesmúť pre vzdialenosť,

čo zdá sa delí nás.

Nie je to o tom...

Ale aké namiešaš farby dobra a

naplníš na zemi svoj čas.

Ak čakať chceš -

tak zvoľ si Boha.

On jediný pozná cestu do raja.

Či nemyslíš, že som ho hodná?

Tak prečo sa nechcú pokúsiť

čakať jeden - inde vo vzťahu obaja?

 

 

ČO TI ZLOŽÍM

 

Možno ti zložím rým -

kde vkĺzne cit srdca zlepený

z jazyka a slín.

Možno ti zložím básne...

Iba tí, čo hĺbku citov znajú,

môžu zložit niečo tak krásne.

A čo ak ti zložím ódu?

Ak pre teba -

tak iba pre radosť.

Nech ťa oblieva láska týchto slov

v dňoch chmáru viac,

než dosť.

Obklopiac ťa blaženým pokojom

namiesto sváru.

 

PRIATEĽKA BZ.BZ.

Stále prší---

Už skoro týždeň.

Toľko dní, koľko som ťa nevidela.

Asi by som cítiť k tebe mala viac...

Nebo to vie - azda preto

padajú jeho slzy.

Chýbaš mi.

Spomínam na teba:

Či si v bezpečí, teple a

pohodlí - oprávnene zaslúžiac.

 

Prvý deň - to si liezla

do mojej postele.

Práve som sa učila a ty si

skúšala moju trpezlivosť -

ako si sa hmýrila po mojom boku.

U iného by si už dávno vyvolala

paniku a hrôzu.

Častejšie si začala liezť na nervy

tvojím neustálym sebaupozorňovaním,

obšmietaním sa okolo mňa - bolo milšie ťa zabiť.

Keď som ťa vyštvala -

vrátila si sa späť.

Pokračovala si intenzívnejšie.

 

Až do dňa, kedy som ti porozumela.

 

Ako veľmi som sa v tebe zmýlila.

Čo roky hľadala som,

skrývala tvoja nemá tvár.

Prišlo ku mne šťastie -

dar z neba v podobe teba -

na chrbte krídel pár.

Bola si moja precíznosť a budič.

Priateľa ako si ty,

rada by som uchovala...

Ako inak mohla by som nazvať

puto medzi nami, tento cit?

 

Viem, akú naročnú a či skôr nesplniteľnú úlohu máš.

 

Pre tých, čo nerozumejú ti ani nechápu -

ako by potom rozlúskli oriešok -

že si priateľ, trápenia poznáš a

prišla si pomôcť?

 

Ako to robíš?

Tvoja odvaha...

sebamotivácia...

Fascinujú ma!

 

S faktom, že vždy ti ide o život.

 

A to prichádzaš na pomoc - zachrániť.

Myslíš niekedy aj na seba?

Je niekto, kto ťa za to všetko

odmení v podtóne zmyslu ľúbiť?

Ja som porozumela a

poznanie prijala.

Teším sa na lúče slnka,

čo privedú ťa ku mne späť.

Ak to hádam ešte doteraz nevieš.

Nezúfam, ale teším sa!

Potrebujem ťa!

Kvality, ktoré máš.

Prosím pouč ma, nauč ma veciam,

ktoré ty dávno znáš.

Pripravím ti dobrotu sladkú...

Si vždy vítaná...

 

Čakám ťa.

 

 

 

TEPLÉ FARBY

Hukot vlaku opodiaľ,

zvuk rámp padajúcich dolu -

ako sa prešvihne v blízkosti

nášho domu.

 

Zatiaľ čo ja hľadám teplé farby

zvýrazňovačov.

 

Otvoreným oknom plíži sa ranný chlad

so zmeskou spevu vtákov -

ako pocit šálky kávy.

 

Naladí na presvedčenie,

že prežiješ krásny deň.

Chceš dlho spomínať

aký bol - ako sen?

 

Kto by nechcel...

Ja viem, ja viem...

 

Odhalím sa ti postupne

vo veršoch básne.

Aby si ma mohol poznať.

 

Aj to, ako pestujem

svoje šťastie.

29.Duben 2010

Rozpadnutá stolička/Squid chair

Dobrý deň,

 

     venujem sa štúdiu žurnalistiky. Za týmto účelom by som Vás veľmi pekne požiadala o vyplnenie mojej ankety [ANONYMNEJ] , ktorá slúži ako súčasť k pripravovanej reportáži.  Vaše odpovede prosím vysvieďte poprípade dopíšte na vyselektované miesto “ODPOVEĎ”.

 

     Za Vašu pomoc a úprimné odpovede Vám vopred ďakujem!

 

S priateľským pozdravom

Zdenka

ANKETA:  http://leteckaposta.cz/228869031

 Vyplnene ankety prosim zasielajte na e-mailovu adresu: zdenka7@seznam.cz. Dakujem!

  

Hello,

              

     I devote myself to journalism. For this purpose I would like to please you for help to fill in my questionnaire [ANONYMOUS] which will take part of preparing coverage. Please highlight your answers or fill in selected space “ANSWER”.

 

     Let me thank you forward for your help and honest answers!

 

Friendly regards

Zdenka

QUESTIONNAIRE:  http://leteckaposta.cz/228869031

Filled questionnaire please send to e-mail address: zdenka7@seznam.cz. Thank you!

 

*12.6.2011

 

Do dnešného dňa som nezískala ani jednu jedinú vyplnenú anketu. Faktom je, že tento odkaz si prezrelo 585 ľudí – a to podotýkam bez reklamy. O tému je teda zjavný záujem, ale vyjadrovať sa nechce nik. Práve dnes som pocítila, že sa mám k tejto nedokončenej veci vrátiť, hoci som nevedela o čom budem asi tak písať. Tesne predtým som sedela na stoličke vo svojej internátnej izbe. Aby som to upresnila – na rozpadnutej stoličke. Úplne som zabudla, že túto závadu treba v pondelok nahlásiť do opravy. Som človek, ktorý dlho neobsedí. Vrtela som sa, vyložiac si raz jednu, raz druhú nohu. Vrzgotu som nepripisovala priveľký význam – to je u drevených stoličiek bežné – nie? Je teda vyslovený zázrak, že som neskončila na zemi. Preto som premenovala tento príspevok na ´Rozpadnutá stolička.´ Hoci to na prvý pohľad znie nepriaznivo či nešťastne, nech tento názov nesie pre všetkých prekvapivo dobré posolstvo neočakávaného - tak ako v mojom prípade.

 

Till today I haven ´t received even one filled questionaire. The fact is, that this link saw 585 people – and let me mention, that without advertisement. There is an interest about this topic, however nobody would like to express oneself. Today I felt like I have to return back to it, even I didn ´t know what I will write about. Before this I was sitting on the chair in my college room. To be exact – on squid chair. I totally forgot I have to report it to maintainance this Monday. As a hyperactiv person who I am, it ´s difficult for me to stay longer on one place. I was fidgetting, putting my feets on seat. I didn ´t pay too much attention to creaking. With wooden chairs it ´s common – isn ´t it? We may talk about miracle, that I didn ´t finish on the floor. I decided to rename this article to ´Squid chair.´ On first sign very unattractive, disastrous name but for all who will read this let it be surprisingly good message of unexpected - as in my case.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

< Novější články