Sandrusska

Mať sny je dôležité, lebo bez nich by človek nefungoval...Sú sny viac, alebo aj menej realisticke:) Ja osobne mam veľa snov, lebo mám stále hlavu v oblakoch, hlavne večer keď nemôžem spať alebo v škole keď je príliš nudná hodina. A tých je neúrekom;) Teraz nehovorím o snoch čo sa vám snívajú v noci... tie majú všetci. Myslím sny ako ciele, ktoré by mal človek mať, aby vedel za čo má v živote bojovať. Keď ich nemá, má veľmi ťažký život...Ciele sú jedny z dôležitých potrieb človeka, ak by neboli ciele, neboli by ani úspechy, a  nebolo by sa z čoho tešiť:) Určite každý pozná pocit, keď sa mu niečo na čom mu záležalo podarí. Je to niečo nenahraditeľné... Sny  sú veľmi náročné a za ich splnenie sa platí vysokou cenou.

Môj dobrý kamarád veľmi túžil chodiť s jednou super babou. Keď s ňou začal chodiť, chcel aby ten krásny pocit pretrval večne,  nepodarilo sa mu to. Nikto nevie, prečo a kedy  sa ten pocit vytratil a kedy sa zase vráti. Držíme mu palčeky;), lebo láska nás dokáže v jednom okamžiku vyniesť do oblakov a v druhom hodiť do tej najtemnejšej jamy...Keď ide o lásku, nikdy nevieš, aká je voda studená, kým do nej nestrčíš nohu!;)

Tento príbeh mi poslal jeden kamarát a je fakt, že peknučký.... ja ho poznám už dlho a vždy keď si ho prečítam je mi z toho trocha smutno, ale vždy mám pocit , že na svete je vždy niečo krásne prečo sa oplatí žiť.

Čo dokáže láska... Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet zato, že nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a nikdy nič a nikoho nevidela. Každého neznášala, okrem svojho chlapca. On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať: "Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa?" Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala premýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo: A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI! ,

Veľa krát sa pýtam samej seba či ľudia, ktorých poznávam cez net stoja zato zaradiť ich do skupiny ľudí, ktorých mám rada. Najskôr som si myslela, že to nieje možné. Veď keď človeka vidím maximálne na fotke, alebo ani tam nie nieje možné vytvoriť si k nemu vzťah. Ale tak to nieje. Už niekoľko rokov..zhruba cca 5.. chodím na EB. Na prví pohľad to vypadalo, že tam stretnem samích super ľudí a budú to kamoši na veľmi dlhú dobu. No v podstate som sa v mnohých sklamala. Z toľkých ľudí , ktorých som tam spoznala mi ostali na zozname priateľov len veeeeľmi málo. A to je mi ľúto, bo veľa z nich bolo fantastických. No nič sa už nedá vrátiť a ja viem, že s podaktorými sa už baviť nebudem. No tých málo čo mi ostalo, ma príjemne prekvapilo. S Davidem, Janulinkou, Baruskou, Ditulkou, Matinem, Gabrielem,  niekedy s Jirkou, alebo veľmi málo s Jakubem, Zuzkou si síce píšem , ale v živote som ich nevidela a pravdepodobne ich ani neuvidím, ale mám ich rada. neviem čo by som bez nich teraz robila. Vždy keď sa potrebujem s niekym vykecať, oni sú po ruke. Za čo som im vďačná. Ľudia, ak to čítate, verte mi, že aj keď sa s vami práve nerozprávam , ale strašne mi chýbate, a nikdy na vás nezabudnem;)Cmukes

Na našej škole sa konali tohtoročné maturity..a keďže vedeli, čo ich čaká, chceli si ich trošku spríjemniť

Na officialnej stránke našej školy tj www.spsstt.sk som si našla Veľmi podarené maturitné piesne http://www.stavebnydennik.sk/matur_piesne.htm, ktoré si doporučujem očíhaťsú totiž bohovské. Mať takú maturu  bola by som nadšená

Dneska to bola v škole zaberačka Celý deň bol nejaký posunutý a ja som sa cítila ako z inej planéty. neviem čím to je, že vb poslednej dobe sa nedokážem na nič sústrediť. Teda na nič čo sa týka školy. Deják sa ma absolútne netýkal o slovine a nemine ani nehovorím.... ale telocvik bol brutal, aj keď som čakala aj horšie. Behali sme na čas a na známku 800-ku a ja som myslela, že vyplujem dušu. Nakoniec som dostala 3, aj keď mne to bolo úplne jedno, hlavne, že to mám za sebou. Boli to 4 kolosálne kolečká, pričom v strede behali starí chalani hrali futbal a ja som sa snažila nejak dosiahnuť to, aby som neprestala behať a nezačala s nimi hrať futbal.Lebo ak by som to náhodou nevydržala a pridala sa k nim tak by ma profesorka pravdepodobne zabilaAle keď mi povedala, že už sme na nejaký čas s behmi skončili, tak som bola šťastná, bo budeme hrávať basket a na ten mám dosť výdrže, hlavne keď sa do toho opriem nielen ja, ale aj moje spoluhráčky. No keď nám oznámila, že je krúžok pre baby v hraní futbalu v prvom momente som na ňu chcela skočiť od radosti.Ale keď som videla, že sa tam prihlásila moja kamoška, radšej som sa stiahla. Bo keď som s ňou naposledy hrala, tak ona skončila s napuchnutou nohou a ja s modrinoutak som len zkonštatovala, že radšej hrám s chalanmi a všetko tým skončilo.A behy

Čím začať.No je pravda, že mám dosť kamošov, či už zo základnej školy, strednej školy, z tábora, z netu a ešte aj mimo toho všetkého napr. z birmovky.Možno sa zdá, že ich je veľa, ale pravda je taká, že si človek musí ujasniť, kto sú skutoční priatelia a kto len kamoši.Ani polovica z tých čo som vymenovala nie sú priatelia.Bez niektorých by som nedokázala ani žiť, ale poniektorých mám viete kde... Napr. bez mojej Martinky by som nedokázala fungovať, ani bez Sabi, volakedy bez Elišky a niekedy ani bez Nikušky. NO nikdy som si neuvedomila, že by som sa tak veľmi dokázala naviazať na  kamošov z netu, ktorých som nikdy nevidela.Nechápem to ani teraz, keď o tom rozmýšľam.Znamenajú pre mňa strašne veľa. Poniektrých vidím každý deň a neznamenajú pre mňa ani z polovice tak veľa ako tí, čo som ich nevidela. Z toho vyplíva, že aj keď mám veľa kamarátov, tak sa necítim byť nimi obklopená. Cítim sa tarkmer neustále sama. Nedokážem vyjadriť, aký je to pocit, keď sú okolo mňa ľudia, ale pritom aj niesú...