Sandrusska

Krásny Silwester a šťastný Nový rok, plný splnených želaní, veľa šťastia, zdravia, peňazí, veľa zábavy, priateľov čo nikdy nezradia a všetkého čo by ste chceli Lubkám Vás!

Poznáte ten pocit, keď je vám smutno a nemáte nikoho kto by vás objal alebo ste na všetkých nahnevaní??? JJ vtedy sú najlepší kamaráti - plyšové zvieratká. Keď sa potrebujem niekomu vyspovedať, niekoho objať alebo pri niekom sladko zaspať a nikto z ľudí pri mne nieje, prídu na rad plyšáci. Im môže povedať čokolvek a viem, že to nikomu nepovedia a nebudu ma kritizovať, ani odsudzovať za to, aká som. V noci, keď sa zobudím na zlý sen a nemôžem zaspať, zaspím s plyšovým hafanom v objatí. Keď  plačem alebo spomínam na krásne časy, ktoré sa nikdy nevrátia späť, práve plyšové zvieratká sú pri mne a k nim sa otočím. Pretože nie vždy môžem čakať pomoc od kamarátov. Čím viac plyšákov doma mám tým je to lepšie. Len jediný problém je, že už neviem kam ich uskladním... Od malého malička dostávam plyšákov - malých, veľkých, na kľúče, všetkých možných farieb a druhov. Vždy sa poteším, keď nejakého pekného plyšáka dostanem.... a co vy?

Veľa ľudí si teraz môže myslieť, že začnem písať o sebe... no nieje to celkom tak. Bolo vela verzii na moj životopis na EB, sľúbila som to viacerým ľu´dom, že to napíšem. je to písané v češtine a je tam milió chýb, ale nechce sa mi to opravovať...  tak keď chcete prečítajte si to... je tam toho napísaného veľa, ale veľa vecí sa tam opakuje.

Kámoši z EB

Dlouho jsem přemýšlela nad tím, jak udělám tenhle životopis. O sobě psát nechci a o tom jaká jsem v reálu už určo ne. Děsně bych se stydela za to, jaká jsem strašná osoba, nezmar, chameleón a to jak dokážu z člověka dostat i to co nechci. Budu psát o mojí rodine tady. Moji rodinu tvoří nespočetný množstvo lidí, které mám strašne moc ráda. Jsou to nejduležitejší lidi a hodně pro mě znamenají. Mám tady přátel hodně, hodně z nihc už i odešlo, ale někteří se drží co nejdýl to de. Tak aspoň několik z nich:

1.     Hawkeye Pierce: Byl to první člověk, kt. se mnou bavil, když jsem nastoupila do EB. Je to super člověk, no především dobrý kamarát. Kdykoli jsem potřebovala pomoc, pomohl mi. Doteďka si pamatuju, že se mě několikrát ptal, jakto, že umím česky, když jsem ze Slovenska.J Sem ráda, že s ním udržuju komunikaci i po jeho odchodu z EB.

2.    James Larkin: Jednu dobu muj nelepší kámoš. Poznala jsem ho jako takovýho blázna, co byl za každou srandu. (Všechno jen v dobrým;)) Bejvali sme spolu i se Selarem nerozlučná trojka. No ty časy jsou už dávno za námi. Dělali jsme si ze všeho legraci a neplechu na škole. No po nejakým čase nám zlyhala komunikace. Z něho se stal oblíbený a známy student, zatím co já zustavala stranou. Sice jsme některé problémy vyřešili, ješte jsou nějaké, kt. čekají na objasnění...

3.     Lord Selar: Další šílenec, který patřil do naší trojky.JOn si dělal, co chtel a tak to i dopadlo. Vždy jsme spolu trávili dost času v Kecálku. Byla to sranda. Byl a ještě i je to muj dobrý kamarát, na kt. nedám dopustit. No měli jsme i nějaké ty nezhody mezi sebou, no už sme je dávno napravili. I když ho vyhodili z EB mluvíme spolu často přes ICQ, za co jsem děsně ráda.

4.     Twwity Potrhlá:  Tato ujetá kámoška a skvělá profesorka věštení, s kterou jsem hodně času trávila v Kecálku mi děsně chybí. Odešla z neznámych duvodu, asi proto, že neměla dost volýho času. Bohužel nám i zlyhala komunikace a dost dlouho jsme si nepsali... snad se to zlepší, mám ji totiž stráááášně ráda a nerada bych o ni přišla!

5.     Porky Mocný: Dobrý kámoš, někdy trochu ujetý, ale úplně super se s ním mluví.Byl to právě on, kdo mě přemluvil, ať se po odchodu vrátim znovu na EB, za co jsem mu vděčná. Byl totiž jediný, kdo se se mnou tehdy bavil. Přejmenoval se ,no komunikujeme spolu jen někdy co mě mrzí, páč ho mám ráda.

6.     Max Klinger: Jinak řečeno Gildor Inglorion. Seznámili jsme se v Kecálku, je to fajn kámoš, jako jeden z mála se se mnou bavil jeden čas. Učil kouzelné formule a teďka učí elfštinu. Njn byli mezi nami nezhody, jasně ale nikdy nějak extra veliké....Mám ho ráda, i když to tak někdy vubec nevypadá, ale je to prostě takJ.

7.     Imala Gwinbleid : Bejvávala dobrá kámoška z Kecálku. A řekli jsme si, že když odejde z EB jedna, tak i druhá, no nikdy sme to nesplnili. Pamatuju si, že měla jednou dobu zlé období a že sme se všichni snažili jí nějak pomoct. Stala se z ní učitelka drakologie.Měla jsem jí ráda, ale nevím ani co se stalo.. asi to, že jsem na čas odešla a pak už jsme nebyli kámošky jako předtím a teďka se spolu vubec nebavíme, co mě mrzí....

8.     Míša Draco: Vynikající kámoška z Kecálku. Já vím, zase... Dělali sme blbosti a mám s ní hodné skvělých zážitku. Byla první, co se se mnou bavila, když jsem se vrátila na EB. Je mi děsne líto, že odešla z EB, páč přes icq se moc spolu nebavíme a mám ji ráda.

9.     Angelina Johnsonová :  Super kámoška. Jednu dobu sme byli dvojice na pohledání – DJ-ky:D na tohle snad nikdy nezapomenu. Byla s ní vždycky sranda no po čase nám začala upadat komunikace co mě mrzí. Bohužel se už jen hodně málo vyskytuje na EB, ale jednou za čas se ji ozvu ať vím jestli žije.J

10.Jandulinka Mravíková: Slavná sestřenka Twwity. Je to úplně fantastická kámoška. V mnohem mi pomohla a momentálně se spolu víc bavíme přes ICQ. Naše přátelství je založený na tom, že si máme vždycky co říct a  nikdy není moment kdy je nuda, nebo jen trapný ticho. Je jedna z tech, co zustanou kámoškami na déle ne jen na chvíli. Mám ji mocky ráda.

11.Mari Simpsonová: Jedna z nejlepších lidí na EB. Před lety sme se spolu až tak nebavili, ale teďka kecáme především přes ICQ.J Vždy když se dá pokecáme v Kecálku i to jen okrajově. V dost věcech mi pomohla, za co jsem ji strááášně vďečná. Mám ji nejrači ze všech. Nevím co bych bez ní dělala. Je nenahraditelná kámoška. Má perfektní blog a nikdy nepohrdnu komunikací s ní.J Pevně věřím, že se jednou setkáme a užijem si to.

12.Fíbí Hanáková: Jedna skvělá kámoška, kdysi sme byli super kámošky, pozděj děsně blbla a my sme se často hádali. Šla sem jí na svatbu i když jsem se tam dlouho nezdržela. Vyhodili ji kvuli jejímu chování. Teďka ji kdykoli ráda vidím. Vždy si máme co říct a zasmát se nad minulostí...:D

13.Katie Beatiful: Nejdřív veliké nezhody, když jsme se neznášeli... páni to je dávno.J Teďka perfektní sklerotické kámošky. Mám ji strááášně ráda. Je mi děsně líto, že odešla z EB, ale pořád doufám, že se ješte vrátí.J

14.Ditulínka Róza : Jedna bombová kámoška. Přežili sme toho spolu hodně. Bohužel odešla z EB, ale bavíme se spolu pořád – přes ICQ.J za co jsem ráda, páč takovou skvělou kámošku nechci ztratit.

15.Ev Thomesh: Další skvělý kamarát, na kterého nedám dopustit. Dá se s ním mluvit o čemkliv, je s ním sranda a mám ho strašně ráda. Je to jeden z těch lidí, pro kt. EB znemenají víc, než jen obyčejná webka. Kromě toho je to perfektní učitel psychologie. Nikdy na něj nezapomenu;)

16.Los Mojmojs: Strašné super kluk. Mám ho ráda. Je s ním legrace, a je odborník na komplimenty;). I když je (byl) děvkař, dá se s ním perfektně pokecat. A vím, že i když jeden z nás odejde z EB budem kámoši.

17.Tetra Mirages: Moje zlatiiii.J je to úplně bezvadná kámoška, která je nenahraditelná. Dá se s ním pokecat absolutně o všem. Je to nejlepší kolegyně na lektvarech jakou jsem kdy měla. Mám ji hooodně ráda. A myslím, že tenhle človíček má odpověď snad na vše.:D

18. Jimena Castilová and Serena Kilingsworth, Jane Cooková, Susan Topperova a Myška Myšková: Bezva holkyJ všechny. Byli to takvý moji andílci, protože mě jednu dobu jakoby zachránili. Když jsem přišla po dlouhé době do EB, byli to právě oni, kdo se se mnou seznámili a užili sme si toho hodně. Tehdy sem se spoléhala jen na ně , jako na kámošky, ne na starí lidi co na EB chodili předtím, páč si na mě nepamatovali. S Jim a  Seri máme svuj strom na Pozemcích,  se Susan sme si pomáhali se vztazích s klukama, s Jane a Myškou se vídame jen málo, ale zato vždy si skvěle pokecáme, protože je toho hodně co o sobě nevíme. No a s Jim a Seri sme si dělali jednou prdel s Diega Steela, chudák on o tom něvedel, no ale my sme se na tom dobře zabavili. Mám vás stráááášně ráda holky.

19.Elízka Jonsnova and Elisabeth White: Moje sluníčka.J My tři sme tvořili naši nerozlučnou trojku.(jj zase další trojka, jenže tohle bylo o něčem jiném) Ja sem byla ta ukecaná, Elízka byla člověk činu, Elis ta, co se pořád smála a asi byla i nejrozumější, no všechny sme byli děsné ujeté. No a všechny sme tvořili jednu celistvou osobu. Nechtejte nás zažít spolu. Porušovali sme snad pořád školní rád, no nikdy sme nebyli potřestané.:D Dělali sme si srandu snad z každýho, kdo se nám připletl do cesty. Nevíc si s námi užil Matt, ale určo to na něm nezanechalo výrazný stopy.:D S Elízkou i teďka pořád neco provádíme, no Elis musela z EB odejít kvuli nedostatku volního času. No slíbila, že se vráti a ješte si užijeme. Jsou to jedny z mích nejlepších kámošek tady a nechci je ztratit, nato je mám až moc ráda. Elis vrať se už k nám, je nám děsně smutno!

20.Matthew Bufler: Strašně fajn kámoš. Mám ho ráda, dost si se mnou a  Elízkou yvtrpěl, když sme mu pchali buchty do úst. Je s ním sranda i když je pravda, že čím déle se známe, tím víc se naše komunikace omezuje... Snad se to zlepší. J

21.Alkiee Winderstone: Supeeer kámoška, mám ji mocky ráda protože mi víckrát pomohla, když jsem se potřebovala vypovídat, za co ji děkuju. Je s ní legrace a ja doufám, že ješte spolu toho hodně v EB zažijeme.J

No a pak jsou tady lidé, kt.  mám také děsně ráda a nikdy na ně nezapomenu, jen už nebylo dost místa, abych o nich toho víc napsala. Takže tady jsou: Veronika Delacover, Vlad Dracula, Tiiina Madison, Paiper Halliwelová, Aken James Takato, Monča Witch, Mistr Kadaj, Ginny Monaghan, Samantha Mollova, David Beckham, Rebela z Bradavic, Diego Steel, Angelica de Sumbow, Nergia Saktrrova, Charlie McArthurová, Eleanor Wyndhamová, Kate Windhémová, Fleur Belle... (snad jsem všechny napsala správně) Za tyhle všechny lidi bych dala i ruku do ohně.

Teraz si asi mnohý myslia, že som divná, alebo čo..ale kto nás nepozná nepochopí....

Krásne Vianoce vám prajem!!!!

Až rozhorí sa tisíc sviec a anjel piesne bude hrať,

To šťastné a veselé v kruhu najdrahších chcem vám priať!

Šťastné a veselé Vianoce všetkým!!!!!

prajem Ja

Hmmm, no čo vám poviem??? Tak ja začnem včerajškom...  Školu som mala len do 11:15 hod. Kamoška - Gabinka a Janulka mňa a Maťku príjemne prekvapili,  dali nám k vianociam plyšákov na kľúče  Ďakujéééééém lásky !!!!!

Keď som čakala na zástavke na bus, myslela som, že keď prídem domov, budem spinkať až do večera a mať pokoj od všetkých. Ako veľmi som sa mýlila....Po škole som musela ísť ešte so ségrou do mesta kúpiť mame darček... pfffffffff lenže, my sme najskôr nevedeli čo jej kúpiť.. no nakoniec sme vybrali . Čo? Tak to radšej písať nebudem... pre istotu.  Z mesta som sa zastavila u babky. Pôvodne to malo byť len pozdravenie.... ale zostala som tam až do večera a o cca 17:35 pre mňa prišli rodičia na aute. Konečne doma.

No a dnes som sa konečne dobre vyspala.A ako sme prežívali predvianočnú náladu? Klasicky - teda pre nás. Tato pozeral  futbal (vždy keď zakričal GOOOOOOOOOOL vedeli sme, že družstvo na ktoré podal tiket vyhráva ), ja som sa hádala so ségrou a popritom si robila poriadok medzi svojimi papiermy. Maminka  robila poriadky a stresovala, ako máme málo času a čo všetko musíme robiť. Vyzdobili sme medovníky a zbytok sme odložili na zajtra... šak ako hovorím ja, čo môžeš urobiť dnes odlož na zajtra! 

Úprimne ja si stále ešte neuvedomujem, že sa blížia Vianoce a že sú už v pondelok. Keby sa o tom stále nehovorilo, tak by som to ani nevedela. Ako to? No nieje sneh, ani poriadna zima, nikto nevedel, čo tomu druhému kúpiť, mám finančné suchoty a podľa mňa by si nikto nevšimol, keby sme Vianoce tento rok posunuli o mesiac či dva.

Blížia sa Vianoce...jj to vedia všetci. Lenže na každého to vplýva inak. Niektorí pobehujú po meste a zháňajú darčeky, iní sa na to vybodnú a darčeky prenechávajú na iných. V našej triede už klasicky vačšina z nás nefunguje po celý rok, ale o Vianociach už duplom. Týždeň, možno dva ak aj nie viac sme úplne vygumovaní a nikto a nič nás neprinúti učiť sa. Myslím, že aj učitelia si to už stačili všimnúť. Je to tak určite  na každej škole, v každej triede. Každý má už učenie v paži a aj učitelia sa tešia viac ako obyčajne, kým skončí hodina a odídu z našej triedy. Všetci už chcú svätý pokoj a len čakajú, kedy prídu vytúžené prázdniny, dovolenky, sneh, kt. všetko pohltí, biele Vianoce... Tí, kt. si nevedia vážiť pokoj od školy, práce a všetkých otravných ľudí, chcú čo najviac a najdrahších darčekov. Ja ani nie. Teším sa na sviatočnú náladu, vôňu medovníkov, výzdobu, všade plno snehu (ak vôbec nejaký bude), vianočné piesne a rozprávky. Práve tie robia sviatky kúzelnými. Rozprávok sa človek zväčša nezbaví ani v dospelosti. Nedokážem prežiť sviatky bez Mrázika, Perinbaby, Sám doma...

Aj u nás v triede sa taký, ako som ja určite nájdu

Dneska som si plne uvedomila, že bez hudby neprežijem ani jediný deň. Či sa jedná o hudbu hocijakého charakteru. Znelka filmu, seriálu, či upútavka do filmu. Ako niektorá suseda spieva, až príliš nahlas a falšne a trhá to uši, no snaha sa cení  alebo sa ségra snaží spievať pesničky, ku ktorým pozerá videoklipy. Je mi jedno, či hrá hudba v TV, v rádiu, v mp3-ke, mobile, ide z vonku, alebo sa nachádza len v mojej hlave. Jednoducho ju v živote potrebujem, keď jej nemám dosť bohužial si musím dopomôcť sama.. a verte mi, pokiaľ na to nieste dostatoční psychicky pripravení tak to neprežijete. Či je to domáca tvorba, zahraničná, intrumentálna, alebo ktorýkoľvek žáner. Vianočná, letná, romantická, soundtrack. Vždy a všade a nachádza hudba. Vianoce bez kolied by nemali zmysel a discotéka bez tanečnej hudby tiež nie. Perfektné piesne nevyumrú, sú nezabudnuteľné. Veľa piesní, uspávanok, kolied pretrvávajú celé veky a tradujú sa z pokolenia na pokolenie. Ja sama si nedokážem predstaviť pozerať doma v decembri videoklipy a nevidieť aspoň raz Last Christmas od Wham! K letnému táboru zase neodmysliteľne patrí La Bomba a na konci tábora samozrejme Sila je v nás. Pri pozeraní majstrovstie sveta v hokeji mi hneď príde na rozum pieseň Nech bože dá. Spievanie s kamošmi si neviem predstaviť zase bez Spartakovskej hymny. V našej triede nieje deň, aby nezaznelo Elektro house bounce. To proste nejde...

Ani by ste mi neverili, čo som zistila... Dneska som bola celý deň dosť mimo. Nepamätám si, ani čo som stvárala v škole. Len to, že sme písali písomku z litiky, a na telocviku sme nikto necvičili, len sme všetky chalovali. Ja som začala a všetky baby hneď začali vyberať jedna po druhej rožky, čokolády, rôzne sladké a Nikola dokonca išla dvakrát na nákup do nášho školského bufetíku. Celú cestu domov busom som nevnímala... len počúvala mp3-ku. Až keď som vystúpila skoro doma, tak som zistila, že som išla celú cestu v buse aj s Kačenkou a vôbec sme o tom ani jedna nevedeli...my sme teda čísla. Keď som prišla domov ako prvé som našla doma moju babču. Prišla nám pomocť s pečením medovníkov a rôzneho zboží. Po dvoch hodinkách angliny a vykecávania sa so Zuzkou som zase prišla domov a hneď som odstala facku sladučkou vôňou z kuchyne. Nakrajšie na sviatkoch je keď sa pečie a do toho vám sneží... len škoda, že nám nesnežilo.. tak to snáď inokedy.  A až večer som konečne mala pokoj a mohla si v kľude prečítať všetku svoju poštu a Barushkine články. A práve tie mi dali možnosť na chvíľku sa zastaviť a porozmýšľať nad  poitou textu. Fakt som sa nad tým zamyslela a myslím, že sú všetky úplne pravdivé. Každý si v nich nájde to svoje;) Sú originálne a mne vždy prinesú prizitívnu energiu do mojich unáhlených a často vyčerpávajúcoch dní. Ďekujuuu Barushííík

Inak aby som nezabudla tu je adresa na jej blog , doporučujem!: http://im-mortal.blog.cz

Sloboda. To slovo v každom z nás evokuje niečo iné. Pre niekoho to znamená voľnosť, nebyť obmedzovaný spoločnosťou. Nežiť v dobe napr. komunizmu, kde ste si museli dávať pozor na to, čo poviete, kde idete a kde sa nemôžete slobodne rozhodnúť na akú školu chcete ísť, ak nieste príslušníkom komunistickej strany. Niekto však slobodu nevie doceniť, pretože nevie čo to znamená byť neslobodný, alebo niečím obmedzovaný.

Vo mne to evokuje pocit, že stále mám možnosť výberu. Výberu školy, povolania, slobodu vyjadriť svoj názor (to hlavne). Slobodu pohybu, tlače, slobodu stretávať sa s kým chcem a kde chcem . Slobodu rozhodnúť sa čo si myslím, že je pre mňa najlepšie. Ale naozaj sa môžem slobodne rozhodnúť??? Aj keď v našom štáte vládne demokracia, stále nám tu platia určité pravidlá, zákony, ktoré nás usmerňujú(nieje to nič strašné). Veď čo by to bolo, keby si každý robil slobodne čo chcel???? Bol by tu chaos. Ľudia by kradli, zabíjali, znásilňovali. Pravidlá, ktoré nám stanovuje štát sú potrebné, sú to hranice, ktoré nás svojím spôsobom chránia.

Je teda naozaj táto sloboda pre nás darom??? Podla mňa je to na pocite zodpovednosti každého z nás. My nezodpovedáme len sami za seba, ale za všetkých. Vždy keď niečo urobíme vplýva to na celý svet. Zodpovednosť je oveľa večšia ako by sa mohlo zdať. Dôležitou podmienkou slobody je poznanie. Z poznania dokážeme vyčítať svoje možnosti. Človek má stále nejaké možnosti, tak ako aj sloboda. Sloboda je dôkazom ľudskosti. Sloboda je možnosť slobodne sa rozhodovať o svojom konaní, pri ktorom hľadáme dobro, či už v predmetoch, alebo v konaní. Človek koná skutky, o ktorých si myslí že sú správne. Lenže na to čo je dobré a čo nie má každý svoj individuálny názor. A práve kôli tomu sa názory ľudí často nezhodujú a rozchádzajú.

Preto mám taký názor, že dosiahnuť slobodné rozhodnutie, bez akýchkoľvek obmedzení a spoločenskej dohody bude niekedy (za dosť dlhý čas) možné. Veď nádej umiera posledná, nie?;) To však neznamená, že sloboda neexistuje. Stačí dodržovať pravidlá, ktoré nie sú až také strašné, ktoré nás až tak veľmi neobmedzujú, ale sú človekom prijateľné.

Dneska bol deň blbec. Ráno som ledva vstala skôr, kôli tomu, aby som si upravila vlasy. No keď som si ich asi  po 10 minútach upravila, tak som pochopila, že zbytočne. Pozrela som z okna a čo nevidím, vonku prší.. A tak som cupitala na zastávku celá mokrá,  a myslela som, že mi celý učes padne... no vydržal jakš-takš. Šak sa netreba čudovať, toľko laku čo som ma ňom mala práve dnes, som snáď ešte nikdy nemala.  Jediné pekné na celom dni bolo asi to, že som išla do školy s mojou dobrou kamoškou a bývalou spolužiačkou zo ZŠ Romankou.  V škole ma dokopy nič nebavilo... jediné, čo som bola rada, že mám za sebou odpoveď z dejáku..ale šak to len tak pomimo. Na margo ako hovorí jedna cáklá učiteľka u nás na škole. Nálada sa mi nezlepšila, skôr zhoršila. Po dejáku som prehodila asi 3-4 vety s niekym a už som s nikým neprehovorila ani slovo, na nikoho sa nepozrela a bolo mi do plaču. Prečo??? Ťažko povedať, asi na mňa všetko to zlé doľahlo.  Nekomunikovala som s nikým vyše 4 hodín v kuse, čo bol môj rekord. Mala by som dostať bobríka mlčania.Po hodine, či dvoch sa mi to už nezdalo také ťažké nerozprávať, aj keď ja som dosť výrečný typ človeka. Baby sa ma stále pýtali, prečo som ticho a aj oni začali štrajkovať. No na poslednej hodine som sa už rozhovorila, keď si to nikto nevšimol. Asi za to vďačím aj našej dobrej učiteľka IVT. (na meno si práve nespomeniem)Domov som neišla ako obyčajne tescobusom, ani iným busom z MHD, išla som peši.Cez celú Trnavu som išla pomaly peši.... aj keď som mala niekoľkrát chuť sa rozbehnúť, radšej som to nerobila, bo sa mi to každú chvíľku šmíkalo. Neustále na mňa dopadali kvapky dažďa. Ja som si len vykračovala, zatiaľ čo všade naokolo sa ľudia kamsi ponáhľali a čudovali sa prečo, keď prší mám dáždnik v ruke a nie roztiahnutý nad hlavou a prečo nemám na hlave kapucňu, keď na vetrovke ju mám. Bolo mi všetko jedno, aj keď som cítila, že mám teraz na hlave okrem tony laku aj vodu a nohavice až po kolená mokré, išla som stále pomaly, kľudne, neobzerala som sa a zastavila som sa až na prechode prechodcov. To jediné ma zastavilo. So sluchátkami v ušiach, som fičala krížom cez mesto až domov, kde na mňa čakalo teplo domova. Čudovala som sa, ale vôbec mi nebola zima. Práve naopak, bola som po ceste, taká zabratá myšlienkami, že som si neuvedomovala, aký studený je dážď a silný vietor.

Večer som  bola na birmovaneckom stretku a konečne mám za sebou predskúšavanie. Ďalšia pozitívna vec na dnešnom dlhom dni, ktorí sa zdal ako nekonečný. Babám som vyrozprávala o mojom rekorde v ničnehovorení a Janču to tak nadchlo, že sa rozhodla, že to v piatok skúsi tiež. Tak aspoň na niečo bolo dobré mlčanie.

Dneska v škole vládla síce nuda, no my sme si vždy našli niečo na čom sa zasmiať. Prvé dve hodiny prefrčali ani neviem ako. Stavebné materiály som absolútne odignorovala a písala toto tu. Pôvodne som netušila o čom bude tento článoček, no rozhodla som sa, že bude o ľuďoch. O tých sa dá vždy povedať veľa. Každý v našej triede je iný. Ja ukecaná, veľa podstatných vecí mám v koši na odpadky a paradoxne nepodstatné veci riešim jedna radosť a som vždy mierne mimo. Maťka - moja najlepšia kamoška a súčasne aj spolusediaca. Ukecaná, kt. pretrpí všetko čo ma napadne a ako som zistila pozná ma asi najlepšie zo všetkých. Vie čo chcem a potrebujem, aj keď jej to nepoviem. Janka a Gabika čo sedia za nami si už zvykli na naše nápady a nálady. Vždy sa k nám pridajú ak niekam ideme a už sú skoro tak pekne šialené ako my.Sú super. Barborka Kollárová - asi najtrpezlivejší človek z triedy a pritom sa dokáže vžiť do čohokoľvek, čo jej niekto hovorí - najčastejšie ja, Janka, Gabika, Maťka alebo jej suseda Nikola. Síce sme každá úplne iná, prispôsobujeme sa navzájom (asi väčšina mne..., ale to nie je podstatné) Najlepšie na tom všetkom je, že pri nás je málokedy nuda a aj keď je, tak si máme vždy čo povedať. Niekoho môžem poznať aj celý život a máme si len máločo povedať. Ľudia sú totiž ako vločky, každý je iný, no jedinečný a pritom originálny. Všetky sú to moje veľmi dobré kamošky, perfektné čaje, ktoré sa ma nikdy nezbavia a dúfam, že ani ja ich. Priatelia sú ako ako hviezdy na nebi, sú tam aj keď ich nevidieť!!!

Lafkuju

Ako som tak v utorok išla z birmovaneckého stretka, rozmýšlala som nad veľmi vážnou vecou.Keď som bola malá vždy v nedeľu som z omše chodila do zvieracich potrieb. Pravidelne. V utorok som išla okolo a až vtedy som si uvedomila, koľko toho sa v mojom živote zmenilo. A predovšetkým ja. Nikdy nezistíš ako veľmi si sa zmenil, pokým nepôjdeš na miesto, ktoré ostalo nezmenené.Dospela som. Už niesom tým malým dievčatkom, ktoré každému naivné verí a z každého si urobí nerozlučného kamaráta. A takých je veľmi veľa ľudí. Keď sme boli deti, dokázali sme si nájsť všade kamarátov a prečo dnes už nie???Pretože deti majú čisté srdiečka. Sú takí akí sú a nepretvarujú sa. Dospelí sú všetko len nie takí  ako v skutočnosti. Pretvarujú sa až tak že nakoniec ani nevedie aké je ich pravé ja. A hlavne preto sú na staré kolená sami a osanelí. Ľudia sa menia každým okamžikom, každým rozhodnutím. Je pravda, že zmena je potrebná, lebo rutina nikoho nenapĺňa a nikto ju nemá rád úplne vo všetkom.Zmeny prichádzajú a odchádzajú... lenže niekedy zanechajú v človeku viditeľnú stopu.

Mám jedného kamaráta. Teda skôr by som mohla povedať, že som mala kamaráta - najlepšieho na nete. Prežili sme toho spolu dosť , bol mi oporou, niekedy aj takým anjelikom, ktorý mi kedykoľvek zlepšil náladu alebo ma nejak rozptyloval keď som sa nudila.No prešiel čas a pomaly sme zistili, že aj keď sa snažíme, tak už to nikdy nebude tak ako predtým. Každý z nás sa zmenil na nepoznanie a takmer si nemáme čo povedať. Dospeli sme, každý má iných kamarátov a naše cesty sa načisto rozchádzajú. O jedného ozajstého (kedysi) kamaráta som prišla. Kto bude ďalší????