Sandrusska

Tak vám poviem posledné dni sú velice zaujimavé. V škole robíme všetko presne naopak. Nemyslite si nič dvojzmyselne.  Pre zaujímavosť včera bol medzinárodný deň smútku. To bolo 28.4.Emáci mali svoj veľký deň. Určite boli šťastný, aj keď by nemali, keďže sú emáci. Ble.... No, my s babami sme namiesto toho aby sme boli smutné, ako sa patrí sme sa stále na niečom smiali. Janušky sa jedna profesorka pýtala či je v poriadku a druhá jej tvrdila, že musím začať  konečne rozmýšľať.  Ja s Gabušinkou sme sa realizovali.  Ona mne kreslila na plece srdiečko so zvírazňovačkami a na ruku veľké stop! s perom. Ja som jej nakreslila rovnaké srdiečko na ruku a pokaždé keď som išla okolo Nikolky mi tvrdila, že som na pleci špinavá. Čo už musela som na verejnosti aspoň trošku ukazovať Gabikine veľdielo.  Neskôr som vidávala divné zvuky, ktoré spolužiačky prirovnali k zmutovanému delfínovi. Že vraj, by mali dať do ohrady umelého alebo plyšového delfína a ja by som vydávala zvuky. No, čo viac si priať, že?  Dnes - 29.4. je medzinárovný deň tanca. Ale keďže nám Veberová zhrabla Tomášov reprák, tak sme nemohli dobre počúvať music a trsať. Ale dneska som nebola jediná, kto vydával zvláštne zvuky. Gabika ma úspešne dobieha, ale Tomášov telefón je tiež cool.A našla som spôsob ako Aďka rozosmiať. Heheh Presne toto. On nechápe ako niekto môže vydávať takýto zvuk. Baby sa dneska strašne nudili, kreslili si po sebe kvetinky, (že Jani), čínske znaky (že Gabi a Aďo) a všelijaké nápisy. Je to celkom sranda, keď sa na to človek pozerá, aké monštruáčiky malinké sa stvoria. Ale aspoň sa nenudíme. Už som si zvykla, že som celá pokreslená od G., ktorá sedí hneď za mnou. Janka dneska nemala chybu. Jej hláška bola stobodová. Síce si neviem ani náhodou predstaviť ako som vypadala, ale asi to nebolo moc slávne keď J. podotkla, že vypadám ako zmoknuté kura na púšti.

Takže zdrnutie. Neboli sme ani smutní, ani sme netancovali. Ale aspoň sme sa zabavili. Už vidiím, ako ma baby budú ráno spovedať aký deň je. Hmmm, ťažko povedať. Hlavné je, že sa mamé celý deň o čom baviť.

To snáď už so mnou nieje možné. Fakt sa už nespoznávam. Ja som vedela o sebe už aj predtým, že som slepá, ale až tak? Dvakrát stretnem po sebe toho istého človeka a dvakrát po sebe ho nespoznám. Fakt. I feel sorry Fero. Som už naozaj nemožná. V poslednej dobe som brutal, že slepá aj hluchá. Elis mi hovorí: Tí rýchli korčuliari sú tu už neni. A ja počujem: Všetci korčuliari sú rýchlejší než my. To sa ani veľmi nepodobá, čo? Ja viem, viem. Som brutal, že divná. Už sa nespoznávam. Bolo to aj kedysi také, ale nie až v takej miere. Čo už. A teraz nech nastanú zle časy.

Ako tak nad tý uvažujem, už sa ani nepozastavujem nad tým, prečo sa niekto nechce vrátiť do EB. Je tam tak veľmi silná komunita, až má človek pocit, že EB budú navždy. Nech odíde ktokoľvek, vždy sa nájde niekto, kto ich podrží.

Odkedy som z odišla, mám viac času na kamošov, školu, ktorej som sa predtým absolútne nevenovala, tento web, premýšľam nad vecami, nad ktorými predtým nie, netrávim pri pc toľko volného času. Som tu vlastne len minimálne. Predtým to bol pre mňa skoro celý svet. Lenže teraz je to len niečo, k čomu si sadnem v najväčšej potrebe pri nude alebo k písaniu úloh. Samozrejme, keď som odišla z EB bolo mi najskôr neskutočne smutn, blbo, pretože som sa tam už nemohla prihlásiť. Teraz, po čase je to iné. Neviem či sa tam ešte vôbec chcem vrátiť. Jasné, mám tam skvelých kamošov, na ktorých v živote nezabudnem, lebo k nim mám taký zvláštny vzťah ako k nikomu. Keď som tam, cítim, že niekam patrím. No viem, že tam majú ľudia skreslené predstavy. Ja musím žiť v realite. Viem, že  EB len tak niečo, alebo niekto nezničí a budú žiť ešte veľmi dlho. Snáď asi pokiaľ bude existovať internet. Ešte neviem čo urobím v lete, keď sa otvorím registrácia. Možno sa tam neprihlásim, možno to ani nestihnem aj keby som po tom akokoľvek veľmi túžila a možno to vyjde. Ale teraz mám fakt pochybnosti, neviem čo urobím, ale viem čo neurobím. Neprestanem nad tým rozmýšľať. Proste to nejde. 

V poslednej dobe mám naháňačku so životom... Po tom, čo som bola chorá som toho toľko zameškala, že sa z toho pomaly nemôžem vyhrabať. Skáčem od jednej veci k druhej. Prepisujem si poznámky do školy, sem-tam čeknem na web či mail, chodím na birmovanecké stretká, na doučko z angliny... Úprimne včera som pozerala film v originály - čiže v angline a všimla som si to až keď bol na konci... nie že by som tomu veľmi rozumela.. len niektoré vety som rozumela, ale tak bolo mi to jedno, veď som pri tom zaspávala. Predým som chodievala spať v noci a zaspala som nad ránom, alebo až ránom. Mala som nadmerne veľa enegrie, teraz som rada keď večer zapadnem do postele a zavriem oči. Ráno som šťastná. keď mi nezazvoní budík. V poslednej dobe spím totiž len povrchovo. Ľahko ma niečo zobudí. Dnes to bol susedov vysávač. Bolo asi deväť hodín a sused vysával. Nechápem tú logiku.... Asi som moc nechápavá, alebo on moc strelený. Ale už ma to ani neprekvapuje. U nás v baráku žijú strašne crazy ľudia.

Strácam niť. Už dlho chcem niečo napísať, ale práve vtedy buď na to nemám dostatočne dobré podmienky (bez papiera, či pera), nechce sa mi písať, rozmýšľať alebo si to napíšem, len na to zabudnem a keď to nájdem je to neaktuálne. Keď už si sadnem k tomu, že idem niečo napísať nič schopné ma nie a nie napadnúť. V poslednej dobe, len vymazávam fotky, obrázky, všetko sa akoby pomaly ťahá. Autá idú pomaly, škola sa vleče, moje mozgové bunky sa zapínajú pomaly, všetky pejky akoby nie anie nabrať tú správnu rýchlosť. Jediné čo ide samé od seba rýchlo je večer zapať. Zajtra sme nútení ísť do Haly Družba na Župná olympiádu. Baby to ešte nevedia, ale berem foták, tak snáď niečo nafotíme...  mohli by sme.. už sme dlho nepoužili fotáčik. Pre dnes finíto.

Kedysi som si myslela, že noc je nebezpečnejšia než deň. Namýšľala som si ako malá, že deň ma ochráni pred nočnými prášermi pod za posteľou. Mesiac, ktorý svieti na predmety v našom byte vytváral príšery, ktoré som si v detstve nechcela pripustiť k telu. Teraz som si nie celkom istá čo je bezpečnejšie. Asi podľa toho kde sa človek nachádza. Ja osobne milujem noci strávené doma. Konečne je ticho, kľud a pokoj. Neviem, ale niekedy sa lepšie cítim doma v teple, bezpečí a domáckom svete než niekde vonku alebo na diskotéke. Doma sa niekedy lepšie zabavím. Možno preto, lebo celé dni je všade ruch. Dokonca aj doma. Celé dni od rána do večera vreštia deti u susedov. Ráno a večer, že sa nechcú umývať a medzitým kričia pri hrách. Moja família po sebe občas vreští, akoby boli od seba na kilometre. Televízory a rádia sa prekrikujú, do toho hrmý práčka, rantá vysávač a ja si vtedy myslím, že aj na nejakom najrušnejšom večeirku je tichšie než u nás doma. Vtedy rada zdrhám von. Preto si večer, keď  všetko stíchne tak užívam.

Včera som bola s Elis, ségrou a Zuzkou (ségrina bývala spolužiačka) na Let´s Dance 2 The Streets. Bolo to famózne, to vám povim. Ale začneme to pekne od začiatku.

Deň bol sám o sebe skvelý. Spala som do obeda, obedovala po sto rokoch pizzu, popíjala šampanské (tatovi sme blahoželali k narodkám)  a okolo 17:30 (teda to bol plán ja som meškala.. ako vždy) sme s Elis vyrazili do Cinemax. V Bille sme si nakúpili zboží a rýchlo vybehli hore schodmi do kina. Stihli sme to len nejakým zázrakom. Najprv sa Elis postriekala minerálkou , skoro nám spadli gumenné medvedíky, zmizli nám chipsy a nakoniec ma ségra pristihla ako som jedla zmrzlinu. (Cookies, síce nebola bohviečo, ale aj tak) Celú cestu do kina, aj z kina, dokonca aj počas kina, sme sa smiali. Bola to noša, že Eli?  Najskôr samozrejme hŕba reklám, ktoré boli v cene k filmu a potom samotný film. Stále som sa natrásala raz najednu a raz na druhú stranu, aby som si prečítala aspoň polovicu z titulkov. Celkový zážitok bol super. Kino bolo plné, všade kde som sa pozrela boli ľudkovia, ktorý sa tešili na film. Samozrejme, že sa našli aj takí, ktorí to kazili, bo sa museli smiať na úplných stupiditách a chodili hore - dolu na wc. Ale prežili sme v zdraví. Let´s Dance (Step up) bolo podľa mňa 100 bodové. Let´s Dance 2 The Streets bolo síce super ale predsa len 97bodové. Na jednotke sa mi viac páčilo to, že tanečné štýli hlavných postáv boli strašne rozdielne. Predsa len Nora (Jenna Dewan) študovala balet a Tyler (Channing Tatum) tancoval hip hop. Zatiaľ čo v dvojke Chase (Robert Hoffman) síce študoval balet, ale tancoval aj hip hop a Andie (Briana Evigan) tancovala hip hop a breakdance. Až moc podobné nie? Ale musí sa uznať, že lepšie choreografie sú možno v dvojke. Ja som sa v dvojke na začiatku rozplývala nad Channingom Tatumom zaiaľ čo Elis sa roztápala nad Robertom Hoffmanom.   No obydve sme videli v jednom tanečníkovi s afrom na hlave a šiltovkou nášho bývalého spolužiaka Čaladka. Až zvláštne sa podobali, až na to, že Čaladko by určite nevedel tak tancovať ako ten herec. Ale tak všetko je možné. Hovorím si to v poslednej dobe stále. O čom filmy sú napíšem v inom článku. Ale vrele vám ich doporučujem!  Sú oba perfektné a je jedno, ktorý sa páči viac mne alebo Elis, či mojej ségre.  Vy na to môžte mať úplne iný názor, alebo aj rovnaký.   

Jednou z vecí, ktorú neznášam je rasizmus. Nenávidím rasistov. Moja babka je rasistka, ale mám ju rada, lebo je to moja rodina. Je to najnechutnejší spôsob, ako niekoho ponižovať a ukazovať mu svoju nadradenosť. Na niekoho vykríknuť, že je neger alebo cigán, alebo úplne iné pripomienky k ľuďom. Ja osobne to neschvaľujem a keby sa dalo, zakázala by som to. Takýmto spôsobom sú urážaní ľudia obyčajný, ale aj známy. Americkú basketbalistku Denise Wilsonovú (25) napadli len za to, že je čierna dvaja slovenský náckovia. Keď volala o pomoc, nikto z okoloidúcich jej nepomohol. Nikto sa jej nezastal. Odohrala posledný zápas s odišla naspäť domov, do najrýchlejšie ako sa dalo a oznámila, že sa už na Slovensko viac nevráti. Tak isto ponižujú aj našich futbalistov. Seneckých Afričanov zahádzali banánmi, na brazílskeho futbalistu, ktorý hrá tiež sa Senec pokrikujú cigán. Je to zvrátené a nechutné. Oni nemôžu za to, akoý sa narodili, ľudia sú rôznorodí, ale len preto by sme sa predsa nemali odsuchovať. Ale hovoriť to nejakému debilovi, bez zdravého rozumu výjde narovnako ako to hovoriť plyšovému medvedíkovi.

Od začiatku roka si hovorím: "Už by som sa mala začať učiť!" Stále som si hovorila, že šak je ešte času, dneska to nechám tak, ale pomaly si začínam uvedomovať, že som to odkladala až príliš dlho. Na pol roka som si povedala, že šak polročné sa neberú do úvahy, ale teraz som v rozklade. Jandulinka moja milá mi dneska oznámila, že bude porada. Úplne som zabudla na to, že bývajú porady aj na 3/4 roka. Blíži sa to pomaly, ale iste.Z ekonomiky tam ešte námam žiadnu známku, z odborného kreslenia tiež, a aspoň z dvoch predmetov mi vychádzajú 4-ky. Síce je pravda, že vďaka tomu, že ma má prof. Bobáková rada na nemine by som mohla ostať pri jednotke, taktiež aj z IVT-čka (počítače...) a anglinu by som si mohla o stupeň zlepšiť, ale aj tak mám v škole katastrofálne výsledky. Z fyziky mám ísť na najbližšej hodine odpovedať a ja v tom mám španielsku dedinu a guláš dokopy. Keď sa spoja tieto dve veci, neznačí to nič dobré. Okrem toho na birmovaneckom budem písať písomku, z čoho samozrejme nič neviem... ešte stále. Keď ešte aj z toho rupnem, tak už to asi fakt nezvládnem. Som strašná trúba. Ani sa nečudujem, prečo mi mama stále nadáva, že sa nič neučím kým som doma. Ale je pravda, že si za to môžem sama. EB som nestíhala, asi som mohla radšej ostať ako duch než aby som úplne odišla. Uvedomujem si to síce neskoro, ale predsa. Snáď sa mi to zlepší.. síce ešte neviem ako poviem rodičom a tým mojích katastrofálnych známkach, ale newadí. Nejak si poradím, veď nádej umiera posledná.

Niektoré ženy to nemajú v živote ľahké. Sú smutné, osamelé  a s nesplnenými predsavzatiami. So ségrou sme našli 4 príklady:

4.miesto Lorelai Gilmor
Dlho si hľadala muža svojich snov. Pri živote ju držala o 16 rokov mlašia dcéra Rory. Svojho milovaného si našla v kamarátovi, ale bývalí jej stále komplikoval život.

3.miesto Phoebe Halliwel
Sympatická čarodejnica, ktorá má síce veľa chlapov, ktorý sa za ňou stále otáčajú. No má smolu, nikoho si nevyberie, nikto by totiž nepochopil jej rodinné tajomnstvo - a to, že je čarodejnica.

2.miesto Ally McBeal
Schopná právnička, ktorá má večnú smolu na chlapov. Vystriedala už niekoľkých, má rozdvojenú osobnosť a neskôr zistí, že má dieťa, o ktorom nevedela. Je to možné?? Ano!!!

1.miesto Bridgette Johns
Najprv si zaumieni 3 veci: Zhodiť aspoň 10 kg, nájsť si slušného chlapa a prestať piť a fajčiť. Keď už si našla chlapa nebola spokojná. Bol jej šéfom a bol to sexom posadnutý psychopat. Potom narazila na jeho najväčšieho nepriateľa, s ktorým bola cca 6 týždňou šťastná. Myslela si, že spí so svojou sekretárkou, z ktorej sa nakoniec vyhrabala lezba. A tak sak znova vrátila k cigaretám, alkoholu, s nadváhou a telefónom bez odkazov. Išla do Thajska so svojím bývalým, kde sa s ním takmer vyspala. No a vrátila sa späť k svojmu oddanému , ktorý nespal so svojou sekretárkou.

A to je celé... aspoň sa máme na čom zasmiať, ne? :D

Smrkáááám, kašleeeem.... hapčí...

V poslednej dobe počujem a čítam len jedno. Som chorá, chorí, ona je chorá, on je chorí... sme marodi...

Všetci akoby dostali naraz nejakú nákazlivú chorobu. Dúfam, že k nám nefičí zase vtáčia chrípka. Myslím, že nie, aj keď 100%-tne som si tým istá niesom. Ja som maród, Gabika je doma, Martinka sa akuát vyzdravela, Baruška pôjde doktorke. Ale chrípkové prázky nám ešte nedali. Zmrdi. Koľko ľudí musím ešte nakaziť??? Snáď nie veľa. Som doma od stredy minulého týždňa, jediný kto ma chodí pozerať je babka. Asi sa cíti voči mne odolná. Ségra je večne v inej miestnosti - nechce byť nakazená. A ja som až do piatku doma. Myslím, že tu asi raz skolabujem. Prežívam, len vďaka sms-kám, telefonátom a icq. Bohužial už nemám kredit, snáď sa tatinko raz spamätá a dobyjem mi kartu, lebo inak netuším čo so mnou bude. Som spoločensky deprimovaná. Úprimne keby sa v škole neučilo a neboli tam niektorí ľudia, tak by som tam chodila aj rada. Ale myslím, že to viacerí...

Dnešok sa nesie v prúde myšlienok, úvah a čítania. Veru tak. Poobede som si vytiahla tretiu časť Putovných džínsov a začala ju čítať.  Síce som ju po asi dvoch kapitolách odložila, ale aj tak. Pripomenulo mi to film, ktorý k nemu natočili. Štyri najlepšie kamošky sa prvýkrát na leto rozchádzajú a jedine čo ich drží pokope aj keď sú na míle ďaleko, sú džínsy, ktoré na počudovanie sedia každej z nich. Vysokej Bee, plnoštíhlej Carme, nízke Tibby aj chudej Lene. Film je zatiaľ len jedne, ale už sa natáča aj zvyšok. Na ktorý sa veeeľmi tešííím. :) Knihy sú štyri. Je blbé, že ich len tka málo... ale aspoň niečo.

Mám strašnú náladu niečo zmeniť. Zosvetliť a upútať. Chcem niečo nové, niečo staré, niečo požičané a niečo ukradnuté.... Dalo by sa to splniť??? Ja myslím, že hej. Len sa treba posnažiť.

Neviem sa rozhodnúť aký si sem mám dať designe. A tak som sa zatiaľ rozhodla pre tento... aj keď žiadne terno to nieje. Alé také hezké... Milujem k filmu pukance... Vždy ich zjem ešte pred filmom a potom sa len pozerám, že kde je zbytok??  Milujem čiernu a červenú farbu a nielen preto, že som zarytý fanúšik Spartaku Trnava a tí majú červeno čiernu farbu. Troška som zmenila aj výrok. Chcela som niečo veselšie. Dlho som ho hľadala až som ho nakoniec našla v zašitom zošite uprostred starých zbytočných papierikov, na ktorých som mala napísané teraz už nepotrebné webové adresy. Presne to vystihuje moju náladu. Nieje to o tom, že by si sa tým mala zadrhnúť, ale o tom, že keď si mačka, chceš zjesť kanárika a podarí sa ti to, cítiš sa neskutočne dobre, lebo sa ti podarilo niečo, na čo si si už dávno robila chúťky. A ja chcem, aby ľudia čo toto čítajú, ale aj nečítajú taký výraz mali.. ale nie stále, samozrejme. Sú chvilky, kedy je to nevyhnutné, chovať sa inak. Ale keď sa dá mali by sa ľudia usmievať.

Loooooooobkám Vás.

Měla babka čtyri jabka a dědko jen dvě. Dej mi babko jedno jabko, budeme mít stejně.

JJ toto si spievam v poslednej dobe často. Vždycky keď jem jabĺčko. Predtým som nemala rada jablká, to asi preto mi tak chutia bo predtým som ich so strejčekom v ústach celé jesť nemohla. Teraz si to naplno užívam. Predtým keď som zjedla jedno jabko tak sa všetci čudovali.  Čožesa to so mnou deje???? Nechápala som. Tak to ste mali vidieť môj výraz na tvári, keď som minule na posedenie zjedla dve či tri jabĺčičká. Moja prvá otázka hneď: Niesom náhodou tehotná???  Šak ktovie čo som stvárala v noci...

Uff, planý poplach.

Po hodinovom čakaní v čakárni a 5 minutovej návšete ambulacie som sa dotackala v daždi domov. Mala som strašnú chuť si zabehať, ale radšej som to nechala tak bo by sa mi už aj tak o dosť zhoršil môj zdravotný stav... A tak musím doma ostať až do piatka bo moje hrdlo ani nedostalo rozum a ani nestratilo ešte viac pilín než malo doteraz.

Kým som nebola v školičke odohralo sa zopár zaujimavých vecí.  Januška vystriedala Gabušku  a práve od nej si Matúško pýtal fajčáka. Prečo práve on???? Nepríjemné to vám povim.  Aďko si na Martinke vynahrádzal stratené chvilky so svojou milovanou. Radšej si to ani nechcem predstavovať. Pre neho sú dva dni ako celý život, chápte to. Vysvetlile si to ako chcete.  Myslím, že mám až moc nadržaných niektorých spolužákov. Už si začínam zvykať, keď mám pravdu povedať. A samozrejme som im tam všetkým chýbala. Ale ne. Ja ich lubkám.

S Barushkou sme sa rozhodli, že skúsime nowé výtvarné umenie. Tj dáš si do sáčku namiesto vody farbu a hádžeš to buď na okoloidúceho alebo na stenu. Hneď bude všetko farebnejšie. A okrem toho ak sa ti to nebude páčiť sadni si do vanišu.

A Larkííínek o mne napísal že vraj nejaký článoček. Jeeeej teším sa jak opička keď dostane banánik.(Nemyslite hneď na skrytý význam slova...) Ale šak koľkokrát sa vám stane, že o vás budú písať článok??? Je to vždy len raz za život.... vždy keď umriete.

 Podobáme sa že??? XD

Keď som do EB prestala chodiť (z osobných dôvodov) často som rozmýšľala nad sebou a svojou existenciou tam. Veľa ľudí si myslelo, že som odišla, lebo som to vzdala. Že som sa zmenila na nepoznanie. Že mi na EB nezáleží. Záleží, inak by som sa tam nevracala pokaždé, keď dostanem skrat. Moja existencia začala aj skončila v prvom ročníku pred cca 2 a pol rokmi. Potom som EB 3x opustila (podrobnosti niesú dôležité). Síce som tam medzitým našla super kamošky a spoznala skvelých ľudí, ale už to nebolo ako predtým. Prečo??? Odpoveď je jednoduchá. Ľudia sa menia a ich myslenie tiež. Jednu chvíľku som si myslela, že tie časy sa vrátili, len s inými kamoškami a v inom prípade či prevedení. Mýlila som sa.

Keď som tam 1.krát prišla bolo všetko úplne inak. Najobľúbenejším miesto bol Kecálok. Jediný chat, do ktorého sa chodilo boli učebne. Namiesto kabinetov boli len nástenky. Jediný časopis, ktorý bol - bol Denný Veštec. Teraz do Kecálku chodí minimum ľudí - menej než do spoločenskej miestonosti. Je tu veľa chatov, obchodov, viac ľudí... viac možností. Každý chodí inam, baví sa inak, má vlastné problémy.

Túto online internetovú "školu" mám veľmi rada. Veľa ma naučila (síce nie to čo by mala škola učiť, ale aj to je niečo). Sú tu skvelý ľudia, atmosféra... Milujem to tu, no snažím sa to nebrať príliš vážne, aj keď mi to niekedy robí menšie problémy. Hehe!!! No snaha sa cení;)

Si myslí, že keď ma môže ovládať teraz, tak má navrch???

To teda v žiadnom prípade!!! Hneď ako budem mať energiu využijem ju. Už ma to nebaví byť jej podriadená, celé dni len preležím v posteli, bez teploty, s kašlom, náladou pod psa, soplom, zalapenou trubicou v hrdle, klipkajucimi vieckami, s bolesťou hlavy... Veď ja jej dám, keď budem mať viac energie než len na cestu na záchod a naspäť. Zbijeeeem ju, a jaaaaaaaa (viem aikido cez telefón), zakopem pod zem, bude odtiaľ čuchať fialky, rozbijem jej držku....

Áno hovorím o chorobe. Je zákerná a hnusná a ja sa budem snažiť nejak si ten stratený čas strávený kvôli nej v duchniach vynahradiť.

Takže urobila som tu za posledný čas trošku noviniek.

1. Zmenila som designe. Chcela som niečo podobné, no pritom iné.

2. Dve nowé kategérie - rubriky. a) E-B: Keďže mám veľa toho čo by som o nich napísala dám to sem;)

                                                   b) Congratulations - Vznika hlvne z dôvodu, že moja sestra maturuje                                                         a chcem jej dostatočne poblahoželať.  

3. Bude tu aj vyhradený priestor pre príbehy. Dávno unažujem, že nejaký sem hodím, no stále to odkladám.. niekedy na to určiet prídem...:)

4. No je viac ako pravdepodobné, že už nebudem používať blog.cz.  Len na obrázky... lebo sem je dosť komplikované dávať foto, či obrázky no...

Tak to bude asi všetko. Sná´d sa vám budú news páčiť. Keď nie nevadíííí, máte proste hold smulu.