Sandrusska

Zajtra sa chystá dôležitý futbalový zápas Spartaka a Slovana... ako to dopadne??? Nikto si ani netrúfa tipovať.No teraz rivalitu medzi týmito dvomi družstvami neprežívajú ani tak hráči ako fanúšikovia. Marcel mi poslal článok, ktorý sem musím dať. Aspoň malá predstava o čo zajtra pôjde.

Súboj Slovana a Trnavy sprevádzajú policajné manévre

30.05.2008 17:57 - TRNAVA

Spolu 850 policajtov, 210 usporiadateľov, 6 koní jazdeckej polície, dve vodné delá a jeden vrtuľník bude v permanencii počas sobotňajšieho futbalového duelu záverečného 33. kola Corgoň ligy 2007/2008 Spartak Trnava - Slovan Bratislava.

Ide o najväčšiu policajnú akciu na športovom podujatí v histórii Slovenska a jednu z desiatich TOP akcií v počte nasadených síl vôbec.

"Nechceme nechať nič na náhodu," povedal v piatok na stretnutí s novinármi riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Trnave Bystrík Stanko. Podľa jeho vyjadrenia všetky signály nasvedčujú, že pôjde o veľmi rizikový zápas.

"Úlohu zohráva veľká bitka fanúšikov oboch táborov na trnavskom štadióne na jeseň 2007 vo vzájomnom zápase, odveká rivalita Spartaka a Slovana a tiež skutočnosť, že z Bratislavy sa do Trnavy chystá viac ako tisíc ľudí," uviedol Stanko.

Vlak s Bratislavčanmi, ktorý bude sprevádzať Železničná polícia, dorazí do Trnavy tesne pred 16.hodinou. Už od 12.30 hodiny bude neprejazdná a tiež neprechodná ulica Kollárova, vedúca zo železničnej stanice až po fanúšikom "belasých" vyhradenú južnú tribúnu štadióna.

"Obyvateľom Trnavy som pred niekoľkými dňami napísal otvorený list, v ktorom sa polícia ospravedlňuje za obmedzenia, ktoré týmto vzniknú. Ale nedá sa inak," dodal krajský policajný riaditeľ. Okrem týchto obmedzení je v Trnave zákaz predaja alkoholu v širšom okolí Štadióna Antona Malatinského.

Vedenie Spartaka podľa slov zástupcu klubu Petra Bahulu očakáva návštevnosť okolo 15-tisíc ľudí. Z bezpečnostných dôvodov kapacitu znížilo o zhruba 3500 práve na južnej tribúne.

"Nevpustíme nikoho s nebezpečnými predmetmi alebo pod vplyvom alkoholu. Kontrola bude prísna," povedal Bahula. Dodal, že klub mal po získaní poznatkov záujem usporiadať zápas bez diváckej kulisy, no ligová komisia futbalového zväzu a tiež hosťujúce mužstvo boli proti.

"To by bolo najlepšie východisko, ministerstvo vnútra vyjde tento zápas na 2 až 2,5 milióna Sk," dodal Stanko. Obmedzenia v uliciach Trnavy pominú až po odchode Bratislavčanov, naplánovanom na 20.20 hodinu.

Zdroj : TASR, Foto: TASR

To bude hustééé, čo???Spartááák do toho

Tak čo vám nového poviem??? Vonku je strašne teplo. Asi tam umriem. Ne fakt nepreháňam.Konečne som doma. Aspoň doma máme chládok. Máme otvorený balkón, okná.... sem-tam zafúka, ale tak stále nič moc... keďže sa nám minulý rok pokazil venktilátor, tak už si nijako inak nemôžeme pomôcť. Ale snaha je... musíme si niekedy kúpiť nový. V nedeľu je Medzinárodný deň detí. Juuuu teším sa veľmi. ešte nemám žiadne plány, ale ak sa bude dať, vybehnem s babami do relaxu a zatrsáme si. Trošku. No dúfam, že ma rodičia pustia. Predsa len deň detí nieje každý deň. Treba to nejako osláviť.

Už sa veľmi teším na môj návrat do eb. Už som o tom, možno písala , nepamätám. Zdá sa mi, že je to veľmi ďaleko. Až v auguste sa otvára ragitrácia. To je strááášne dlhá doba. Budem to musieť vydržať. Moc mi chýba ta atmosféra, ľudia, akcie-reakcie :D a tak. Proste to všetko. Snáď to tam s Larkiiinkom a Mariiii oživíme, že vraj sa tam nič zaujimavé nedeje. 

Mám nejaké new pejky. Vďaka Moničke. Ona má v mobilčeku tie najlepšie výfiče aké som kedy počule. Skoro všetko len staré dobré, ale aj novšie dobré. Hehe keby som mohla všetky by som si stiahla, ale bohužial neni až tak veľa času.  Ale tak snáď niekedy bude.

Dnes mi odpadlo doučko z angliny. Ale šak ja si myslím, že si to aj zaslúžim. Som dostala dvojku zo slohu o mojom rodnom meste. Len drobné chybičky sa vloudili. Hehe, ale to sa časom zlepší. Uvidíte. XD

 Ja si tak poskočím, ja si tak vyskočím...:D šak čo budeš hehe... tri bodky sú cool, skoro ako dve o.... hehe

Myslím, že sa stal zázrak. Konečne sme si naištalovali do laptopu internet. Asi sa čudujte, čo je na tom divné, ale neverili by ste ako velice dlho to trvalo. Potrebovali sme samozrejme bezdrôtové pripojenie a to robilo problémy. JJ sme jednoducho veľmi šikovní. Dva či tri dni sme sa s tým trápili až sa to nakoniec podarilo. Aspoň sa nebudeme konečne hádať, kto bude sedieť ze pc.... teda snáď. Dúfajme.

Čo je ešte u mňa nové???? Larkínek mi konečne poslal článok čo o mne napísal. Strašne som sa na to tešila. A stálo to za to. Bol o tom ako som odišla z EB. vyhováral sa, že nemal múzu, ale mne sa to veľmi páčilo. Ďakujeeeeeeeeeeeeeem

Ako tak pokračuje čas ďalej, neviem čo skôr. Sestra je celý týždeň je doma. Má akademický týždeň. Neviem uveriť, že už končí na strednej. Ja končím len v prvom ročníku a zdá sa mi, že to strašne rýchlo ubehlo. Doteraz si živo pamätám na môj prvý deň na strednej priemyselnej škole stavebnej. Ale o tom inokedy. Rada spomínam, takže určite sa nájde čas na to, aby som o tom aj napísala, aj keď teraz nemám moc času písať články. Ja sa posnažím.

Dnes som nemala práve dobrý deň. Môj pôvodný plán bol nasadnúť na bus a ísť do Modranky na hody. No to padlo. Doma bola celý deň nálada, že až. Bolo úplne dusno. No hrúza. Fakt už som nevedela čo so sebou. Baby v Modranke, Maťka na druhom konci mesta, Eliška vo Zvolene, Saba na prehliadkej.... každý bol niekde inde a ja čo som potrebovala ísť preč z domu, som tam nakoniec zkysla...:( Bolo mi do plaču, ale snažila som sa neplakať. Kvôli somarinám? Nie, ďakujem. Večer keď som si zase sadla po niekoľkých hodinách za pc mi prišla strašne smutno. Zavítala som na stránku EB. Dostala som strašnú túžbu prihlásiť sa tam. To miesto, tí ľudia v ňom ma vždy podržali. Ale nemohla som robiť absolútne nič. Vždy som to brala ako samozrejmosť, že tam môžem zavítať vždy keď chcem, keď potrebujem. Dnes nie. Práve keď som si už myslela, že deň nemôže byť horší. Už si začínam uvedomovať, že hovoriť si, že to už nemôže byť horšie nie je dobrý nápad. Vždy môže byť horšie. To je lepšie znenie. Ako plynie čas EB a všetko čo s tým súvisí sa ma nejako prestáva týkať. Je to smutné, aspoň pre mňa. Tajne dúfam, že sa tam vrátim, raz, že to bude možné, že neprepásnem registráciu a že zase budem aj ja patriť do toho skvelého miesta plného nejlepších ľudí. Lebo bez toho sa cítim, akoby som niečo stratila, niečo mi chýbalo. A ja to prázdne miesto túžim zaplniť.

Pôvodne som chcela napísať článok o tom ako mi budú chýbať naši štvrtáci v škole, ale vďaka mojej odpornej staršej ségre to nieje možné bo mi to naschvál celé vymazala. Prečo???? Bo je sprostá jak táčky. Predtým som len kvôli nej založila kategóriu Congratulations!, v ktorej som jej chcela venovať prvý článok, ale zrušila som ho. Nič také si nezaslúži. Keď tak nad tým rozmýšlam, tak hlavný dôvod prečo chcem každú volnú chvíľku odísť z domu a odsťahovať sa je ona. Už ako malé sme sa bili a rodičia si s nami nevedeli rady. No aj keď sme vyrástly, naschvály si robíme stále. Kvôli úplným somarinám. Ako malé sme bývali občas samé doma a vždy počas hádky ona ako staršia utiekla babke. Teraz ja utekám von. Bohužial dnes nemám za kým utiecť. Ja nechcem byť ako ona. Silou mocou si dosiahnuť svoje. Nie ja jej nebudem nič vymazávať. Odplatím sa jej ale inak. Tak ako by to nikto nečakal. Nikdy nechcela, aby som o nej napísala článok. Teraz o nej píšem, ale tým sa to neskončilo. Veľa kamoškám som vždy závidela. Ony mali sestry ako najlepšie kamarátky. Ja s mojou ségrou nie sme ani kamarátky, natož určite nie najlepšie. Neboli by sme ani rodina, keby sme nemuseli. Bola by som rada.

Zajtra mám psychicky náročný deň. Nielenže píšeme z adk, od čoho sa mi bude odvíjať známka na vysvečení, ale okrem toho sa aj fotíme a ideme večer do divadla.Takže sa asi odomňa očakáva, že budem krajšia než obyčajne. Obyčajne sa sama sebe absolútne nepáčim takže zajtra aspoň trošku by bolo dobre. Keď si myslíte, že príde na rad sukňa alebo šaty, tak to sa veeeelice mýlite. ;) Prečo??? Jedine tak vyššie topánočky s opätkom ( ségrine), pukové hnedé prúžkované nohavice ( nowé ), čierne tričečko (maminine) a hnedé sako ( ala moja osoba, tiež nowé ) s čiernou kabelkou ( ala ségra ). Úprimne veľa ľudí ma tak uvidí oblečenú prvýkrat v živote a možno aj naposledy. Do takýchto akcii sa ja nejako nehrniem. Moje najobľúbenejšie oblečenie si môžem pre zajtrajší deň pekne schovať do skrine a vytiahnuť ho až na ďalší deň. S Martinkou sa chceme pri tejto príležitosti, že všetci vypadáme ako ľudia a ešte k tomu aj elegantní vyfotiť. Takže ďalšie fotenie. Ak sa tak stane čo dúfam, fotečky budú v albume. Ale snaha určite bude.... ;) Sľubujem :-*

Každý deň som bola niekde preč. Či bol víkend, prázky, normalný týždeň.... stále som bola všade, len nie doma. Môj domov mi bol dobrý len na to, aby som mala kde prespať, osprchovať sa a poprípade sa najesť a napiť. Dokopy som bola doma denne tak jednu hodinu, keď k tomu nerátam spánok. Stále som s niekým lietala po vonku. A bolo mi tak dobre, nehovorím, že nie. Ale po tom, čo mi rodičia povedali, že dnes nemôžem ísť s kamoškami v noci preč, úplne som to vzdala a úžívala si pokoj. Keď som ráno vstala myslela som, že ma buď niekto v noci zbil, alebo prešiel kombain len si to nepamätám. Je to možné??? Možno hej. Bolel ma každý kúsok tela. Hlava, chrbát, ruky, brucho, nohy... Stále mi bolo teplo, len prsty na nohách som mala ako ľad. Skoro som si ich necítila. Sedela som na posteli v tureckom sede, aby mi bolo teplejšie na nohy, držala v objatí plyšového psíka, počúvala hudbu z pc, ktorú pustila ségra a hľadela do knihy. Začítala som sa do nej, no po chvíli som prestala, bo som stále cítila pálivú bolesť v chrbte. Ľahla som si, no ozvali sa moje rebrá. Akoby boli rozdelené na milióny kúskov. Sľúbila som si, že dnes nikam nepôjdem, šak keď môj hlavný plán bol zrušený, nechcelo sa mi vymýšľať ďalší. A tak som dneska po dlhom čase nevytiahla nohy ani inú čast tela z nášho trojizbového bytu. Mám také tušenie, že večer veľmi rýchlo zaspím. Dúfam...

Dnes som sa rozhodla zaspomínať na moju nebohú prababičku. Po dlhej dobe, zaslúži si to.  

Zomrela ešte keď som bola omnoho mladšia, takže si ju veľmi nepamätám. Bohužial. Keď som bola malá bola som jej na pohrebe. Vtedy som to až tak nechápala, si myslím. Nikdy som sa nad tým, prečo zomrela nezamýšľala. Až dnes. Prišlo mi to normálne, že zabúda a mýli si ľudí. Často nevedela, kto som, museli sme jej to často pripomínať, no vždy ma pohladkala po ruke a ja som vedela, že jej aspoň trošku na mňe záleží. Aj keď možno nevedela presne , kto som, že som jej vtedy ešte najmlašia pravnučka. Myslela som, že keď už jej nebolo, bolo to preto, že už si svoje odžila, že bola proste veľmi stará. Umrela najlepším spôsobom, vtedy som si to myslela - zaspala a už sa neprebrala. Aspoň to bolo bezbolestné. Dnes som to celé pochopila. Kráčala som po námestí Bratislavy a zastavila ma mladá dvojica, či nepodporím peniazmi liečbu ľudí, ktorí trpia sklerózou multiplex. Samozrejme som to podporila. Dostal som krásnu kvetinku a letáčik, čo je to za chorobu. Zistila som, že je to najčastejšie ochorenie centrálneho nervového systému. Sclerosis multiplex je ochorenie liečiteľné aj keď v dnešnej dobe nepoznáme liek, ktorý by ju úplne vyliečil. Vieme však liečiť atak - zhoršenie a vieme zmierniť jednotlivé príznaky. Dnes už vieme čiastočne ovplyvniť priebeh ochorenia a oddialiť nástup progresie a invalidizácie. Čím lepšie spoznáme toto záludné ochorenie akým Sclerosis multiplex nesporne je, tým viac môžeme porozumieť a pomôcť osobám postihnutým touto diagnózou, aby zostali čo najdlhšie nezávislými, produktívnymi a kvalita ich života bola lepšia. Po 10 rokoch trvania ochorenia je zamestnaných len 20 - 30% pacientov.

Moja prababka ňou trpela. Napadá ma, že keby sme poznali liek moja prababka by možno ešte žila. A ak nie, čo je viac pravdepodobné, tak by žila aspoň dlhšie. Ako povedala moja sestra nieje to dedičné, ale máme to v rodine. Dúfam, že už tým niekto viac v našej rodine trpieť nebude.Dlho som vravela, že som sklerotik. Teraz mi to príde stršne smiešne a strašné. Viem čo obnáša táto choroba. Človek si nikdy neuvedomuje veci, ak sa ich to osobne netýka.

Včera bol medzinárodný deň bez diét. Počúvala som cestou zo školy rádio Viva a akurát tam volal jeden chlap, ktorý všetkým ženám - slovenkám prehovoril do duše. Tvrdil, že sme najkrajšie na svete (česť výnimkám) , že chlapi nemajú radi len kostričky, že chcú svoje ženy za niečo chytiť a že pár kilečiek navyše je len dobre a netreba s tým nič moc robiť. Len mať dostatok pohybu.;) Len keď už je to akútne treba sa tomu viac venovať. Ale tak nebudeme nič preháňať. Taký fajnový výrok dodali na záver debaty: Chudý človek skôr umrie než tučný človek schudne. Možno na tom niečo je...

Dnes hráme hockejik:) Proti Fínom. Paťo ma trochu naštval..ale predýchala som to. Tvrdil ,že nemáme šancu vyhrať, ale ja som sa skôr z trucu hádala, že vyhráme. Pri Nemcoch sme mali len jeden výpadok v hre. Taký skrat, keď sme prehrali. Ja našim chlapcom verím.. aspoň niekto. Tento rok je to slabé, ale čím viac budú mať naši hokejisti fanúšikov, tým lepšie budú hrať. Myslím si...:)

 Tak ako niektorí ľudia majú alergie, zápaly a zákaly... ja mám........výpadky v hlave.

 Možno sa to niekomu zdá divné, že sa priznávam k takejto veci, ale skutočne je to tak. Niečo takéto má svoje výhody aj nevýhody. Výhoda je napr. to, že som si absolútne nepamätala to, s kým som sa bližšie zoznámila v sobotu. Len škoda, nevedela by som to doteraz, keby mi niektooooo (velice dobre známa osoba v mojom krátkom živote) neukázal dotyčného fotku.  Až mi špatno došlo. A nevýhoda je to, že si neviem spomenúť na pre mňa dôležitejšie veci, ako napr. čo za sms-ku som niekomu napísala, jakto, že som sa trikrát zoznamovala s jedným človekom a tak... Síce viem, že som tam stretla neúrekom ľudí, ale jedna osoba mi tam chýbala. Tej osobe som písala aj tú spomínanú sms. No tú v Relaxu nestretnem.... verím tomu, že sa tomu miesto vyhýba. Len škoda, že tým pádom sa dosť vyhýba aj mne. Ten o kom píšem si ale moje články nečíta alebo keď číta tak netuším či mu dôjde to, že to píšem práve o ňom. No možno si to niekedy prečíta a zistí to. Všetko je možné.

 A tak pomaly zisťujem, že tie výpadky sú aj na niečo dobré. Keď sa ma človek opýta čo som robila a ja by som sa za to hanbila ale nejako mi to vypadlo z hlavy aspoň nemusím klamať. Všetko zlé je na niečo dobré. Cmuuuuuk Lubkám

Dnes som vstávala asi najskôr za celý môj život. Bolo to brutálne. O 5:00 som už bola hore... hodinu a pol som v tescu čakala s Maťkou a Mišom na to, kým nás zavedú do skladu a budeme makať. Verte mi, nestálo to absolútne za to. Síce malo to apsoň nejakú výhodu, zoznámila som sa tam s kopou super báb. Aj keď meno viem iba jednej.XD Simonka. Ale aspoň niečo. Nezarobila som si moc, ale aspoň niečo. Najprv som pracovala s Maťkou a potom som bola úspešne až do konca so Simonkou. Po obdňajšej prestávke som so Simou ostala v kletke s alkoholom a parfémami... a plus ešte s ďalšími dievčatami a s kamerkou, ktorá na nás dohliadala. Bola to celkom sranda, ale už by som to viac nemohla zopakovať. Úprimne ľutujem, tých čo tam pôjdu ešte aj zajtra. Už sme boli s babami také zmagorené, že sme si kreslili na nálepky I  Tesco. Mali sme to na tričkách, zadkoch, telefónoch... Sranda. Jediná vec, čo ma tam držala pri živote. Ale nie nebolo až tak strašné, ale už by som sa tam nechcela dobrovolne vrátiť. Človek si myslí, že aká je to jednoduchá práca rátať cukrovinky. Ale verte mi, že nie. Domov som prišla úplne grogy... A to Maťka chce aby som s ňou išla ešte večer do Relaxu... Neviem neviem či sa mi bude ešte chcieť... okrem toho je aj hockej... Chce sa mi spať...ale nedokážem zaspať.. neviem čím to je. Možno nakoniec nepôjdem nikam, nebudem nič pozerať a skončím v posteli... (s niekym? asi ťažko) hehe

Prešiel zase rok a začína sa jedna z mojich obľúbených častí roka.

 Včera sa skončila jedna etapa - futbalová. Bohužial sme prehrali a s ľútosťou musím povedať, že som to hovorila. Tušila som to. A tiež si myslím aj to, že ani v hockeji tento rok rok nič nezískame. Žiadny kov do zbierky.  Dnes sa totiž začína úplne nová etapka - hockejová. Teším sa na ňu vždy celý rok. Ale už sa dlho nestalo, že by ma v niečom naši hokejisti prekvapili. Minulý rok sme skončili 6. A tento rok neviem, neviem či na tom budeme lepšie. Tak či onak MS v hockeji sú mojou srdcovkou. Pamätám si ako aj veľa ďalších ako sme vyhrali zlato. To bol najlepší rok. Všetci oslavovali. Bolo prvý a posledný krát - zatiaľ.  Spomínam na časy, keď som s teraz už bývalými spolužiakmi sedela na schodoch pred mojím vchodom a  pokaždé, keď sme dali gól moja mam vyšla na balkóna a kričal aký je stav.  Teraz to síce prežívame, ale nie až tak ako minulé roky. Vtedy som cítila aspoň malú nádej, že vyhráme nejakú medajlu. No teraz ani nie. Budem šťastná, ak vyhráme nad Českou republikou. Tí sú naši najväčší súperi. Slovensku by som držala vždy. Pokiaľ hráme proti Česku, držím SVK. No ak hrá CZ proti niekomu inému stojím za CZ. Inak by to ani nešlo. Sme hockejivý národ a tak to má byť.

Tento článok som písala včera večer okolo pol tretej ráno tak sa nezlaknite. Hehe ;) Je to napísané tak ako som to včera večer cítila.

Tento deň bol, no svojím spôsobom super. Zažila som toho veľa. Doma som bola len minimálne. Zistenie, že je Medzinárodný deň vodiacich psav, mi okamžite zdvihol náladu. Vďaka tati;) Škola prebehla docela rýchlo. Polovici našej triedy na angline učiteľka zhabala ťaháky, na kt. mali napísané celé slohy. Na fyzike som zistila, že keď si budem nabudúce písať na ťahák vzorce, musím si tam pripísať aj k čomu to je. XD Po škole som s Martinkou išla do Tesca. Úspešne sme vyplnili všetky formuláre a podpísali zmluvu o brigáde. Sme šikulky, čo? :D Neskôr som sa stretla s Elishenkou. Na slávii sa trošku privtierkli chlapci, ale vôbec to nevadilo. Velice rada som videla Martinka Beloviča, môjho bývalého spolužiaka. Zoznámila som sa s niektorými ľuďmi a išla večer domov. Konečne sme mali doma new nett.  Dočkala som sa konečne!!! Potom som sa stretla zase s Maťkou a s babami. Zamierili sme si zatrsať do Relaxu.

Vstupné bolo zadarmo a ďalší deň voľno, takže bolo narvané. Stretla som sa tam s množstvom známich tvárii, trošku zatancovala a veľakrát odfotila. Ale moc ma to tam nebavilo. Inokedy keď je tam menej trochu ľudí a je viac miesta na parkete je to lepšie. Ale nesťažuje si. Podarilo sa mi vybiť si moje nadmerné množstvo energie a o to mi hlavne išlo. Ale cesta domov bola strašná. Na slávii sa nesvietilo. Baby ma išli vykopnúť. Zrazu z ničoho nič sme videli cyklistu, kt. nesvietil svetlom a pravdepodobne nemal ani nohavice a držal sa medzi nohami. V tom niečo prasklo, cyklista hodil spiatočku a začal nás naháňať. Ja, Monika a Lenka sme zvrieskli a rozutekali sa. Utekali sme až k najbližšej rozsvietenej lampe.  Uff... Keď sa baby odpojili, aby išli naspäť, nie však rovnakou cestou a ja som išla sama po ulici stále som mala nepríjemný pocit. Každú chvíľku som sa obzerala. Fakt, bez srandy som nemala dušu na mieste až pokým som neprišla domov.

Už je neskoro a ja nemám absolútne na nič energiu. Konečne idem spať. Zzzzzzzzzz