Sandrusska

Vždy keď príde mama alebo ségra a spravia mi scénu, že som si zase nič neupratala, tak im poviem, že to je môj osobný poriadok a ja viem presne kde čo mám. Lenže občas príde doba, keď už ani je netuším kde čo mám. A tak začína moje jarné upratoavanie, ktoré sa zväčša nekoná na jar. Ja to riešim práve teraz. Vyhádzala som si šuflíky a vyhodila som si asi polovicu nepotrebuných vecí, čo som tam našla. Dala som si prestávku, aby som si napísala tento článoček. Čudujete sa, že spomínam len šuflíky??? By ste sa čudovali čo všetko sa tam schováva. A koľko prachu tam je.

Tak ako som si našla neporiadok v mojej izbe, mám neporiadok aj v citoch. Asi aj na to sú prázdniny. Aby sme si od seba navzájom odpočinuli a našli cesty, ktoré nás budú spájať. Už ani poriadne neviem, koho mám volať kamarát, koho nie a koho mám ešte stále rada. Pomaly sa ukazuje, akí sú niektorí ľudia, keď si to človek nevšimne na začiatku a nevzdá to, nikdy nieje neskoro na to prísť. Keď je na to pripravený.

Čaká nás tisíc krásnych dní, plných zážitkov, krásy, hádok a uzmierení, lásky, priateľstva, všetkého čo nám život ponúka a my to chceme alebo musíme prijať. Tak prečo neísť do toho???

Sedím v studenej sále plnej klimatizácie, v pohodlnom sedadle a pozerám sa na film Sex v meste, ktorý mi ale vôbec ako film nepripadá. Príde mi to, akoby som pozerala na niečí život. Život ktorý plynul už dávno pred tým než sa rozsvietilo plátno a bude plynúť dávno potom ako skončia titulky. Z jednej strany počujem ako si niekto hovorí, že mu je zima a z druhej sa niekto smeje na tom, čo som povedala. Vtedy mi to došlo. Sedela som v kine vedľa najlepších báb zo školy, smejeme sa na filme, ktorí nás baví, hádžeme do toho super kometáre a užívame si posledný poriadny školský deň.Ten film mi prišiel trochu podobný tomu nášmu. Až na to, ze nemáme 50 rokov, nie sme 4 a nie sme najlepšie kamošky. V podstate máme 16, sme piati a ... ja s Maťkou, Gabika s Jankou sme najlepšie kamošky teda aspoň dúfam a Barborku lúbime všetky. Ale užívame si život podobne ako tie ženské na plátne. No, len na nás nesleduje milión divákov po celom svete. 

Vychádzam zo sály a neuveriteľne mi škŕka v bruchu... som strašne moc hladná. Vtom vidím nejaké decko ako sa napcháva hotdogom a ja mám obrovkú chuť mu ho zobrať a zjesť. No to by asi nebolo moc pekné odomňa. Urdžala som sa na uzde a pokračovala v ceste domov na autobuse. Mala som strašnú chuť pospať si... ale prespať zastávku by nebolo bohviečo...

Prvé čo doma urobím je, že si uvarím menší obedík. Ohh konečne... bola som strašne hladná, šak okrem toho som mala ráno ani nie jeden kúsok z vianočky som nič nejedla. Takže som si to celkom aj zaslúžila...:)

Dostanem odkaz od Sabušky, že ideme zase do Maxu - inak tam kde som bola v kine... tažke idem šup šup do sprchy... spraviť zo seba človeka:D A zase to začína všetko odznova...

Sedím za pc, pozerm na svoju opálenú tvár v zrkadle a pýtam sa samej seba:"Zmenila som sa tak ja, alebo tí druhý???"

Odpoveď na túto moju otázku nepoznám. Aspoň nie takú akú by som chcela. Ja viem, že sa všetci meníme a niektorí až brutálne... ale prečo??? Prečo aspoň niekto nemôže zostať taký aký bol??? Nemyslím výzorovo, ale povahovo. Ľudia sa hrajú na niečo čo niesú a potom sa čudujú, že si o nich ľuďia myslia, že sú trapný. Ľuďia sa menia vplyvom iných ľudí, zväčša nových.... menia sa podľa okolností a podľa prostredia v ktorom žijú. Ale to neznamená, že ja keď budem žiť 50 rokov na Hlinách 12 tak budem stále rovnaká, ako keď som sa narodila. Ľudia sa menia spolu s časom. Niektorí k lepším a niektorí bohužial k horším. To je ten horší prípad. Človek si myslí, že je cool, keď z ničoho nič začne chlastať, fajčiť a obliekať sa jak neviem kto, čo.... Zväčša to človek postrehne, že sa ten druhý zmenil, keď ho vidí po dlhšom čase. Ale niektorí, tí šikovnejší, si to všimnú aj inak. Aj keď toho človeka vídava častejšie. Sú to také maličkosti, keď nezavolá, nenapíše, neodzdraví pričom ťa videl.... nenájde si na teba jednoducho čas. Keď sú pre neho dôležitejšie iné priority... nie také aké boli predtým. No, človek zistí, že sa zmenil on, práve vtedy, ak príde na miesto, ktoré zostalo nezmenené. Uvidí, že nie všetko je iné, nie všetko potrebude zmenu. Hovorí sa, že život je zmena, ale nie vždy je to lepšie.

Život je taký akým si ho ľudia robia, môže byť veselý, plný prekvapení, nudný, no aj smutný a zložitý. No určite býva často krutý, ale aj zato si môžu sami ľuďia. Život je ako horská dráha, raz si hore a raz dole... nikdy niesi stále na rovnakej úrovni.

JJ správne ste si domysleli, bola som na kúpalisku.....

... zo školy. Tri triedy z našej školy, medzi nimi aj my, sme sa ráno o 9:00 vybrali na kúpalisko. Prišli sme medzi prvými a mali sme možnosť vybrať si dobré miesta. Najpr som o kúpalisku ani počuť nechcela... veď ja a toto miesto, to nejde k sebe....ale nakoniec som sa nechala ukecať. Vytasila som na seba červené tričečko, sukničku, červenú kabelečku a modré plavky so žabkami. Prvý boom bol keď som mala na sebe sukňu... , druhý boom bol pri mojom vstupe do vody a tretí boom, keď som mala priberaný copik a nemala ofinu. Trochu  nezvyk, ale super.  Vo vode sme sa s babami vybláznili a veľakrát opalovali. Samozrejme ja zmetkárka som si nechala všetko doma.  Hrebeň, časák aj opalovací krém. Šak čo budem.  No Martinka bola aj s Gabikou vybavená a všetko čo som si zabudal doma okrem zdravého rozumu mi naservírovali. Kujeeeem lásky!  Urobili sme zopár fotiek... no verte mi nieje to bohvie čo a v tom najväčšom horku som musela ísť domov. Ale musím povedať, že aj keď som tam spočiatku nechcela ísť bolo tam superrrr.  Aj keď som sa dokonale spálila a všetko ma teraz bolí a štípe....

... a konečne bude koniec šk. roku a prázky.:) Teším sa, aj keď viem, že to bude nudné leto.

Nič neplánujem, akurát Jankinu oslavu u Gabiky a nejaké diskotéky. Inak nič. Rodičia už teraz chcú chodiť na kupko, aj keď dobre vedia, že kupká veľmi nemusím. Asi tak ako pečené mäso, ktoré preto mama robieva doma dosť často. Dnes, keď som sa jej pýtala, či s nimi musím zajtra ísť povedala, že by mi neuškodilo, keby som sa im občas venovala. Neuvedomila si, že už aj dneska som si si kôli nej menila program. A ešte aj zajtra??? Všetkého veľka škodí. Nemám na ňu vôbec náladu. Mala som 2 alternatívy na tento weekend. 1. Prespať celý deň a dospať posledné nabyté týždne. 2. Ísť von s tými kamošmi, na ktorých obyčajne čas nemám. A čo robím namiesto toho??? Musím kvôli my family vstávať skoro a venovať im moju plnú pozornosť. Tak kde je tá spravodlivosť??? Nechápem to, som ja tá zlá, alebo oni takí nároční??? 

Musím byť len veeeľmi trpezlivá ja viem... Hovorím si to stále... ale nejako to nefunguje už.

 vždy budem čierna ovca rodiny.. len inak než je tu na obrázku:D presne naopak:D

Maruuuušek i Jamesiiik sa vrátili z výletov a zase sa všetko vracia do starých koľají.

Kým boli preč, vetrala som ich nicky v EB a trošku tam obnovila moje staré meno. Návšteva Eb po tak dlhom čase bola celkom sranda, no aj pokušenie. Chcela som tam niečo vyviesť. :D No nemala som s kým, lebo za najväčších aktérov som tam bola ja. Ale tak čo už. Snažila som sa, aby ani jedného z nich za moje chovanie nevyhodili. Kým som bola Maruuuš, tak to bolo jednoduchšie. Všetci si zvykli, že chodím na jej nick a keď som sa tam objavila, už som len na každej strane videla moje meno. Ale keď som zaskakovala za Jamesa, bolo to zložitejšie. Len veľmi málo ľudí vedelo, že som to ja. Nechcela som sa nechať odhaliť, tak som musela písať v mužskom rade:D, a mnohoikrát sa tvíriť ako skutočný James. Písali mi jeho kamaráti, faniniky a tak rôzne. Ale zvládla som to. Myslela som , že keď prídem, nejako to nebude ono, no Eb nesklamali. Niekedy to bolo super a nemalo to chybu. Inokedy to bolo smutnejšie a ja som mala stavy, kedy som sa tam už nechcela vrátiť. Aj teraz rozýšlam, či sa vlastne chcem zase zaregistrovať. Je príjemné vedieť, že to niektorí ľudia vedia lepšie než ja. :D Napr. Maxíííím určite vie, že sa zaregistrujem a po nejakom čase odídem. Verte mi, že pokaždé keď náhodou odídem, tak mám na to nejaký rozumný a vážny dôvod. Nikdy neodchádzam rada, ale zmena je život. ;)

Do Eb sa takmer vždy vrátim rada, bo sú tam ľudia, ktorých sa nikdy nechcem vzať, aj keď oni mňa určite niekedy hej.:D Ale ja už som si zvykla a viem, že tí čo za to stoja tam na mňa počkajú, alebo si ma nájdu iným spôsobom. ;)

Fuuuuuj smrdím od ohňa.....

Tak poporiadku. Vykračujeme si s Elis do Tesca a zrazu zacítime a v zápätí  sme aj videli veľký dym, zápach a plamene ohňa. Plamene ešte neboli až také vysoké... no hasiči to nedokázali udržať. Horela len jedna časť školy, našťastie tá, kde boli len najmenší a už sa tam neučilo čiže impako. Za ním zväčša žiaci fajčili. No keďže škola je celá z dreva, perfektne to horelo. Preliezli sme plot a sadli si na trávnik. Kino 3D v priamom prenose a ešte aj prvá rada. Vždy keď niečo spadli, buchlo, či viac toho zhorelo všetci začali tlieskať. Za 10 minút sa tam nazhromaždilo plno hasičov, no nikto to nedokázal uhasiť. Prišlo stráááášne veľa ľudí a aj fotografi a všade bolo vidieť len fotáky. Všetkých sme sa pýtali, či nemajú špekačky, marshmelovsky, stačili by aj párky, alebo na pripitie našeho sna šampanské. No nikto nič. Bože strašnéééé :D Až keď celé imapako padlo a horel areál za tým trošku to hasiči udržali. Aj keď boli všetci šťastný, riaditeľka všetkým odkázala že učiť sa neprestane a ide sa zajtra do školy. tu je niekoľko záberov...:

a padla... je to smutné.. no pre niekoho sa splnil celoživotný sen;)

...poznate tu pesničku od Helenky Vondráčkovej nie???:D

No tak takto dlhá sa mi zdala tá dnešná. Pre info, boli sme v Relaxe na diskotéke ja, Maťa, Monika, Nikolka a Natálka. Baby ma donútili piť s nimi hrušku , ako mi napísal Lukáš - kto pije hrušku, toho nebolí v brušku. Niečo na tom bude. Odfotili sme sa zopár krát a potom sme stále až dokial som musela ísť domov tancovali. Dnes hraj ten DJ úplne úžasne. Jáááááj takto dobre už dobre dlho nehral... alebo som tam dlho nebola:D jedno z toho... Stretla som tam plno znánivh tváriii ale najznámejšia bola moje milovaná spolužiačka Gabika. Bola taká spitá, že bola veľmi ľahká korisť pre takzvané vtierky ala pijavice. To sú chlapi, čo sú tam sami a pridávajú sa k tancu k dievčatám ako sme my. Ja som ich od všetkých úspešne odhánala... a až keď som išla preč dala som to napovel Gabikinej kamoške Simonke. Snáď sa tak volá. No už sa mi chce spať, tak to nechám už tak. papapapapa Milujte sa a množte sa!!:D

Pre začiatok musím podotknúť, že autobusy vôbec nemám rada. Neznašam ich. No niekedy nieje iná možnosť a musím cestovať s nimi. Na základke som na buse chodila len minimálne...asi tak dvakrát za rok aj to len do tábora a z tábora. Keď už o ňom zase hovorím, dneska cestou zo školy som si spomenula na záhadu spojenú s cestovaním v buse do a z tábora. Vždy keď sme tam išli všetci boli čulí a všetci sa bavili aj keď sa nepoznali. Keď sme išli z tábora domov bolo to presne naopak. Všetci sa poznali a keď sa dospievali pejky, ktoré mal každý rád spokojne si takmer všetci zavreli viečka a spinkali. Akoby ich ten tábor unavil natoľko, že im vycucal všetku energiu. Vtedy sa cesta domov zdá omnoho kratšia. Aj keď trvá rovnako... No a spomenula som si na to preto, lebo keď som si oprela hlavu o sedadlo a pozerala von oknom, mala som stršnú chuť spať. Nebola som až taký unavená, proste sa mi len privierali oči a ja som sa prekonávla, aby som tomu nepodľahla.

Každú chvíľku prší, hrmí, mračí sa... Pozerám moje albumy s fotkami a narazím na album, v ktorom mám kamarátov k tábora. Obdržala som tú strašnú melancholickú náladu, kedy ma nič nebaví, nikto ma nerozveselý a spomínam. Spomínam na veľa vecí, ľudí, ktorí mi chýbajú.... na to, čo som stratila.  Najviac ma v živote poznačili letá. Vždy som si z nich najviac doniesla. Všetky tie zážitky, fotky, kamošov... Spievam si superstárovskú pesničku a vidím, ako stojíme v kruhu a spievame všetci so slzami v očiach. So mnou vždy môžeš rátať už visí len vo vzduchu a nikdy nezíde na zem. Je to niečo, čo mnohí z nás vyslovili, ale ako sa naše cesty rozišli, zabudlo sa na to.

Škola končí a všetci sa už nevedia dočkať leta. Prázdnin, tábora a všetkého nového, nepreskúmaného... a ja sedím doma, pozerám fotky a myslím na to, že v tomto ohlade už nič nowé asi nebude... Z reproduktorov môjho počítača sa ozývajú slová piesne Sila je v nás, pri ktorej sa nikto v GEMINI neudrží sa vyroní jednu dve slzičky. Fotky sú rozmazané, tváre ľudí ešte viac a ja si pomaly uvedomujem, že nech sa stene čokoľvek nikdy to nebude ako predtým. Sedem rokov táborových liet, sedem rokom plných očakavaní a odpočítavania dní, kedy príde ten očakávaný deň v kalendári, kedy sa vyrazí na dlhú cestu autobusom, kde sa zase uvidím po roku známe tváre. Už to známe štiglenie v bruchu nebude z toho, že by sa začínala moja letná púť. Už večer nebudem počúvať so všetkými Mumulend a nebudem predvádzať pohyby ala Spajďo. Ee....

Začína sa realita plná brigád a sebaničenia až pokým sa mi nepodarí uskutočniť môj vysnívaný cieľ...

Tento nadpis vystihuje presne to, čo som robila včera večer.

Už som to nevydržala tak som poprosila Barushku, či by som sa mohla prihlásiť na jej nick do EB. Počkala som, kým bude mať čas a vrhla som sa do toho. Moje kroky viedli rovno do VS. Bolo to veľmi vtipné, keď si všetci mysleli, že som Barushka.  Keď som povedala, že som len na jej nicku Šílená Anuška kričala moje meno asi do vtedy, kým jej nedošiel hlas. Skákala som po všetkých a oni sa len čudovali a hovorili: "Ahoj..." "Emh ahoj Mari..." alebo Rebuš: "Ty ješte žiješ?" Smiala som sa a mama nechápala.  Anuška mi sľúbila veľkolepí návrat v auguste, že vraj k tomu dokope aj Larkinka, tak som fakt strašne moc zvedavá. Zase som tam videla Maxiiika, Tetrušiiiik, Anušku, Jamesiiika, Losiiika a Angiii a Rebuš, ktoré nevedeli kto som.  Ale bola sranda pozerať ako si namáhajú mozočky, aby prišli na to, kto som. Každú chvíľku sa tam ozývalo moje meno. Ale najviac som si užívala všetko spolu. Už dávno mi nebolo tak dobre. Možno keby som neodišla, ani by som nevedela ako mi strašne to miesto chýba. Prvýkrát za celý weekend mi nebolo smutno, že som nebola niekdo vonku, na diskotéke... A za to vďačím Barushkeeeeeeeeeeee!!! Ďakujeeeeeeeeeeeeem  

Ako som mala možnosť zistiť, chlapci mi veľmi radi volajú práve keď niesú triezvy...Čím to asi bude??? Keď sú triezvy síce sa niekedy ozývajú ale nie v takej miere. Hehe... toľko kreditu si minúť na mne.... no čuduj sa svete, že im to nevadí.... človek by sa čudoval... no nie??? jaaaaj a tak sa nudím, kukám filmík, čo som kedysi videla, ale už si nepamätám, ako to skončí.... volá sa to Cesta do pekla. Tak napíšem zase niekedy...:) dobrú noc

Keďže dnes som si musela nájsť náhradný program, tak som išla aspoň von. Akurát keď som bola na polceste za kamoškou - Lenkou začalo strašne moc pršať ako z krhle. S Maťkou sme si mysleli, že šak to prejde, ale ani po 5 ani po 10 minútach nič... a tak mala Lenka prísť za nami... no ale ona čakala ešte na Moniku, tak sme s Maťou urobili pár záberov na fotáčik a išla ma odkopnúť... Strašne som sa tešila, že prídem domov a poriadne sa vyspím, že lahnem do postele a okamžite zaspím. No na moje prekvapenie som musela zrušiť ďalší plán. Domov som prišla ako obyčajne neskoro, šak čo budeš. To prekvapenie spočívalo v to, že k nám prišla mojej ségri spolužiačka... no vlastne už skoro bývalá spolužiačka a rozhodla sa spať v mojej posteli. A tak sa začalo veľké upratovanie mojich vecí... asi polovičku som tam nechala a odpratala len postel. Ja budem musieť spať v obývačke na gauči a nebudem spať pôvodne do 12:00 ale samozrejme budem musieť vstať skôr. Tak o 8 - 9:00. To zase bude... nie že by som sa sťažovala, ale ten môj chýbajúci spánok tento týždeň asi zase nedoženiem.  Čo už... tak snáď příšte.

Dneska to fakt ubehlo ako voda. To asi preto, bo sme mali len 5 hodín v škole a včera 8...Uff to bol des.

No dnešok nieje výnimočný len preto, lebo je piatok a Martinka mala veľa vecí červených, ale preto, že začína Beatkrík. Juuuuj ani si neviete prestaviť, ako veľmi by som tam chcela ísť. Stráááááášne moc...,ale nemôžem. Prečo? Bo som išla minule do Relaxu. Tento weekend budem asi stále doma a budem dospávaať. V poslednej dobe sa mi zdá, akoby som vôbec nespala....Akoby som si len lahla do postele a v tom okamžiku mala vstávať. Ale niečo na tom predsa len asi bude.... Celý deň som bez energie skoro a večer príde taký príval energie, že až a nechce sa mi spať. Ráno potom sa cítim unavená, pretože som spala krátko. Povedala som si, že v blízkej dobe nebudú žiadne diskotéky a rozbíjačky.. nieje to ľahké keď sa ma každú chvíľku niekto pýta, či idem do Relaxu a čo som si šňupla či vypila keď mám lepšiu náladu. Ale ja to splním.... nie som ešte natoľko mäkká.

Inak v sobotu sa idem dať podstrihnúť. Hmmm som zvedavá ako to dopadne....fakt. Ešte mám 45 minút a idem na doučko z angliny... tak zatial pappapapapa:) 

 cmuq

Ja z toho nemožem, jednoducho vám to musím napísať... XD

Od včerajška večera som úplne jak fetnutá. Akoby som na niečom fičala. Som úplný blázon. :D Včera večer som ešte nemala takú náladu... tá sa zrodila ani neviem ako. Len sedím pred pc a stále sa smejem. Akoby som bola nejako naprogramovaná. Sestra len na mňa pozeá od jej papierov na maturitu a nechápe. Pýta sa ma: "Čo si si dala??" XD Martinko sa ma pýta: "Prečo si sa so mnou nerozdelila???" XD A ja sa len smejem a smejem...

Dnes som sa smiala tiež jedna radosť. Idem cez Sláviu, nesiem si v ruke čapovanú kofolku a zrazu koho nevidiím Vajka vajka. XD Aby ste boli v obraze, minulé leto, alebo ešte predtým... sme sa so Sabou nudili a chodili skoro celé leto na Sláviu. No a videli sme tam zopár zaujimavých týpkov - Čumila - kt. mal oči ako moucha a stále nás očumoval... Vajka vajka - kt. boli vidieť vajká a ďalší... No a dneska som ho videla.. zase po strááášne dlhej dobe. Som myslela, že už neni medzi živými...ale predsa len je.:) Hneď som kontaktovala Sabinečku a musela som jej túto moju nowinečku oznámiť.

Martinka dneska dávala strašné záseky. Všetky jej vety zneli dvojzmyselne  ja som ich samozrejme prekrútila. Musím si niekedy ja z nej urobiť prdel no ne?? XD Šak ja ju mám rada. heh

Najdôležitejším človekom v tvojom živote si ty sám.To nie je egoizmus, ale zákon prežitia!

• Ak nie si ty, neexistujú pre teba ani ostatní.
• Ak sa o seba nestaráš, nevieš sa postarať ani o druhých.
• Ak neprijmeš seba, nedokážeš akceptovať ani iných.
• Ak sa nemáš rada, nemôžeš mať rada nikoho.
• Ak nie si prvá na svojom zozname, nikdy nebudeš víťazom.

A tak ďalej a tak ďalej... je toho veľa, aby som niekomu dokázala, že predovšetkým musí mať človek rád seba a až potom ostatných. Pravda je, že ak sa človek nebude páčiť sebe, nebude sa páčiť ani ostatným. Je to kruté, ale je to tak. Hovorila som to včera babám a dnes som o tom čítala aj v časopise. Zase niekto, niečo potvrdzuje moje slová. Je to proste tak a ak tomu neveríte ste divný. Fakt. +

Ako tak zisťujem, život sám o sebe nieje zložitý, len ľudia, si ho zložitým robia. Svet by mohol byť taký neuveriteľne ľahký, až sa pozastavujem nad myšlienkou, prečo to ľudia robia.

Dnes som si sadla, ľahla k angline. Preletela som si pracovný zošit, obyčajný zošit, slovník a nakoniec som sa pustila do knihy, aby som zistila, čo vlastne viem o troch stĺpčekov na minulý a predprítomný čas. No moc slávne to nebolo, ale to neni podstatné. Pozerala som sa do tej knihy, na tie stĺpce a nechpála som, ako to niekto môže ovládať. Šak ten jazyk by bol sám o sebe krajší a jednoduchší, keby si ho američania tak neskomplikovali. Zavrela som učebnicu angliny a zhodnotila, že to je na mňa až moc. Ako by nám všetkým bolo dobre, ak by sme používali len jeden jazyk. Hehe asi by ste neverili, ale taký jazyk existuje. Ani k vám sa to ešte nedonieslo??? Nečudujem sa , veď ja som to zistila až dneska. Jeho názov je esperanto a je to umelý jazyk. V roku 1887 ho zverejnil varšavský lekár L. L. Zamenhof. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek, vyslovuje sa rovnako ako sa píše a slovná zásoba pochádza z rôznych európskych jazykov (väčšina slov je románskeho pôvodu, potom germánskeho a slovanského). Priemerná doba potrebná na naučenie sa esperanta je 6 mesiacov. Esperanto bolo vytvorené na to, aby zblížilo ľudí z rôznych komunít a kultúr. No povedzte kto by tomu odolal???

Aj keď myslím, že sa s ním nikde nedohovorim, risk je niekedy zisk.

 Základ jedla sú výdatné raňajky. Myslím si, že si to myslí veľa ľudí, tada ak hovoríme o raňajkách cez weekend. Ale keď človek stane o pol jednej asi začne meniť názor. Prečo sa to tak stalo a čo znamená ten nadpis??? To vám hneď vysvetlím. Takže:

 Celé sa to začalo ešte pred týždňom. Celý týždeň som mala strašnú chuť ísť si zatancovať. Ale nevedela som sa rozhodnúť, či mám ísť najbližšiu sobotu do relaxu, alebo na ďalší týždeň na Beatkrík - hip hop párty. Teda, keby bolo na mne išla by som aj tam, aj tam. No, rodičia mi dali ultimátum, že sa mám rozhodnúť. Ja ako veľmi nerozhodný typ človeka som to mala ťažké. Veľmi sa mi chcelo tancovať, ale ten Beatkrík bude prvý krát tento rok. Ten je vždy najlepší. Pýtala som si rady od kamarátov, no každý mi povedal nieči iné. Jeden relax, ďalší Beatkrík a ďalší, že si mám nájsť niečo iné. Nakoniec som nechcela vymýšľať a rozhodla som sa pre Relax. Veľmi som sa na neho tešila. Potrebovala som si zlepšiť náladu, vytancovať sa, odreagovať sa od bežných starostí.... bolo toho veľa. Ale nič nebolo ako som chcela. Alkohol mi absolútne nechutil, a nebolo to len tým, že baby si kúpili marhulu. Pila som aj z Fernetu, ale ani to do mňa nejako nechcela ísť. Ako tak išiel čas ďalej, baby boli v nálade a ja stále nič. Baby sa ožrali a bavili sa a ja nič. Asi jediný, kto sa vnímal tak ako ja bola Monika. Tá sa so mnou bavila stále. Vždy keď sa dalo. Keď sme zbadali fotografa, chcela som si zlepšiť večer aspoň fotkami. Ale odfotila som sa dvakrát s babami a odišla som. Nechcelo sa mi tam tlačit a nechať sa páliť cigaretou do ruky od nejakého inteligenta. Myslela som, že už sa mi všetci stratili, keď som našla, teda ona našla mňa, moju dobrú spolužiačku Gabiku. Najskôr som ju ani nespoznala, kto to na mňa kričí, ale potom sme sa vyobímali a spolu sme sa odfotili. Možno je škoda, že som neostala s ňou, ale pripojila som sa k babám, s ktorými som prišla. Ale asi to tak malo byť. A tanec, na ktorý som sa tak tešila??? Tancovala som asi za celý večer 5 min. Aj to je asi prehnané. Trochu som ľutovala, že som netancovala aj s tými čo som tam stretla a oni tancovali, ale namiesto toho som bola s babami, ale ja by som ich tam nemohla nechať. Prišla som tam s nimi a dali mi piť, Monika sa so mnou bavila a ja dobre viem, keď nemám náladu a nikto sa so mnou nebaví. Vždy je lepšie keď je ticho vo dvojici, než keď je človek osamote. Hlavne medzi toľkými ľuďmi. Tancovala som len, s Luckou, kamoškou z tábora, ktorá by sa asi dogrcala, keby som s ňou neišla. Ale aj tak som bola myšlienkami stále niekde mimo, len nie na parkete. Myslela som na to, aký nepodarený ten večer je. Moja najlepšia kamoška bola taká opitá, ža by si ani nevšila, keby som sama od seba odišla domov. Nestretla som tých ľudí, ktorých by som po dlhom čase stretnúť chcela. Alkohol na mňa vôbec nepôsobil, ako inokedy. Ale predovšetkým som sa hnevala na seba, že som si nedokázala užiť jeden z mála večerov keď som tak veľmi chcela. Bolo mi do plaču, ale neplakal som. Nerada plačem na verejnosti keď ma každý vidí a myslí si o tom svoje. Každý sa zrazu stará a ja neviem čo. Inak som každému ukradnutá. Ako povedala v ten večer Monča, keby som mala plakať pokaždé keď sa mi chce, nemala by som už čo vyplakať. Nakoniec som to o pol 2 zabalila a išla domov v sprievode Maťa, Monika, Lenka a jej chalan Roman. Myslím, že tak sa volá. Díííííkes ľudia, za spoločnosť, bez vás by som to tam zabalila ešte skôr. Po ceste domov, keď sa už ostatní vrátili do Relaxu ja som sa na fest rozplakala. Nemala som to v úmysle, ale už som to nevydržala. Vo výťahu som sa upravila, aby som neprišla domov rozmazaná a zamkla som sa v kúpeľni. Voda ma osviežila a už mi nebolo ani tak smutno a zle od žalútku. Boli asi 3 hodiny ráno keď som sa rozhodla zapadnúť do postele.

 Keby Maťa nebola tým čím je, a teda maja najlepšia kamoška, ktorú mám moc rada tak by som sa už na nú ešte v ten večer vykašlala. Ale keďže tou najlepšiu kamoškou, ktorá pre mňa urobila strašne veľa dobrého je, tak som to nejako prežila a nechala tak. Veď bez nej by som asi ani do Relaxu nechodila a nemala by som komu povedať čo ma štve, trápi a tak ďalej. Ale aj tak som sa rozhodla pre jednu radikálnu vec. Na nejakú dobu sa odmlčím a oddýchnem si od Relaxu a takéhoto druhu zábavy. Aspoň do konca školského roku ma tam nikto neuvidím. Niektorí ľudia budú len radi. Ale hlavne to nebudú žiadne stresy, aby som prišla načas domov.

 Takže to znamená môj naspis. A dôvod prečo som vstala akurát na obed. Toť vše idem si zháňať môj rozvrh do školy na zajtra.... stále mi chýba jedna hodina... paaaaaa Prajem Vám, aby ste prežili krajší weekend než ja. Papa