Sandrusska

Ľudia sa delia na skupiny... možno sa na to len nechceme pozerať, ale musíme si to niekedy pripustiť. Väčšina z nás žije v tej lepšej spoločnosti...

...dnes som pozerala reláciu Úsmev ako dar. Ľudia sa snažia pomôcť deťom z detských domovou bez finančnej odmeny. Väčšina z nich bola rómskeho pôvodu. Jedna z nich hovorila o tom, že keď príde niekto do detského domova tak sa často stretne s tým, že rómov nechcú. Nedajú im ani najmenšiu šancu dokázať, že nie všetci sú rovnakí. A tak ma napadlo, že práve oni, deti z detského domova, sú tie z horšej spoločnosti. Volá sa to tak aj keď horšia určite nieje. Len nižšia. Predstavila som si, prečo by nemohli prísť napríklad k nám na diskotéku alebo niekam do podniku - reštaurácie. Vyhodili by ich. Bez dôvodu. A to len preto, že si myslia, že by niečo vyviedli. Alebo majú predsudky. Je to nespravodlivé. Celý život je nespravodlivý. Často bývajú bez rodičou nielen staršie deti, čo niečo vyviedli a rodičia ich nezvládali, ale aj malikééé, ktoré sa trápia potom celý život tým, čo spravili, že ich rodičia nechcú... 

Som rada, že na svete žijú ľudia, ktorí takýmto deťom pomáhajú. Často pomôže skôr chudoba, než bohatstvo. Som za takých ľudí čo pomôžu, ak môžu VĎAČNÁ.

V poslednej dobe sa mi snívajú fakt divné sny. Bláznivé, plné fantázie... a no niekedy aj desivé.

Nechápem im... stále sa mi sníva o mojich známich. V každom mojom sne sa objavujú moji kamoši a dejú sa tam veci, ktoré sa asi fakt môžu konať len a len vo sne. V skutočnosti asi ťažko. No myslím, že určite nie. Takmer v každom sne niekam utekám... môj bývalý ma chce zabiť.... zachraňujú ma ľudia, od ktorých by som to najmenej čakala. V jednej chvíli som na úplne inom mieste, než som bola predtým. A mám bližšie k človeku, ku ktorému v skutočnosti necítim nič než krátke kamarátstvo. Ale nikdy neviem. Možno raz v budúcnosti sa všetko zmení a moje sny sa naplnia. Aj keď pravda to by som musela asi zomrieť... inak to nevidím. V mojich snoch ma totiž každú chvilku chce niekto zabiť. Nemám fakt tušenie čo to má všetko znamenať... rada by som to vedela, ale myslím, že niektoré veci by mi mali zostať zahalené. :)

Všetkým prajem dobrú noc a krásne sny.

Blížia sa Vianoce... sviatky... čas, kedy majú byť k sebe ľudia lepší. Neviem, ako sa prišlo na to, že akurát na Vianoce máme byť k sebe ohľaduplnejší a milší. Veď to nedáva zmysel. Ľudia by mali byť k sebe predsa taký celý rok, nie len na sviatky.

Často dostávam otázku, aké darčeky si chcem nájsť pod vianočným stromčekom.Odpoveď znie: Čokoľvek.. mňa poteší takmer všetko. Hocijaká drobnosť. Tento rok mi ani tak nejde o darčeky ako také. Najkrajším darčekom by pre mňa bolo stráviť tieto sviatky s osobou, ktorá tento rok nabúrala moje city. Vošla mi do srdiečka ako veľká vlna a tak isto aj z neho odišla... ale zanechala v ňom dosť veľkú stopu, ktorá sa len tak rýchlo a jednoducho zakryť nedá. No, aj keď je predpoklad, že s touto osôbkou nebudem, tak mi bude stačiť ak bude šťastná.

Tento čas mi ani nepripadá, že by mali byť Vianoce. U nás nieje sneh...maximálne tak dážď a je pomerne teplejšie než by človek čakal od decembra. Ale ja pevne verím, že na Štedrý večer bude všade bielo. :)

Krásne Vianoce prajem všetkým!!!

 Poriadne dlho som sa pripravovala niečo napísať, ale vždy mi do toho niečo prišlo. Dobrou inšpiráciu sú pre mňa filmy. Vždy, keď si nejaký pozriem, nabudí ma to akousi náladou, že dostanem chuť niečo napísať. Tak je to aj teraz. Pozerala som Sex v meste. Každá z hrdiniek v tomto príbehu prežívala nejakú trgédiu. Všetky 4 tam mali zlomené srdcia, ktoré sa hojili. Uvedomila som si, že aj keď ľudia veľakrát hovoria, že by si skôr vybrali lásku ako priateľstvo, tak robia podľa mňa chybu. Je pravda, že s kamoškou nemôžem založiť rodinu a mať deti a všetko podobného charakteru.... ale chlapi prichádzajú a odchádzajú... to, že nám to s jedným z nich výjde je šanca jedna k miliónu. Priatelia tu ale budú, teda aspoň niektorí navždy. A to je predsa stokrát cennejšie. Alebo nie???

 A tak sedím a rozmýšľam nad takýmito vecami. Prečo nemôže exitovať jedna osoba, ktorá by tvorila moju najlepšia kamarátku, ale aj chalana, ktorého chcem???:-D To nieje možné ja viem:-D

 Prišla som na to, že neznášam futbalistov, ale paradoxom je, že im nedokážem odolať. Vždy si poviem, že kašlem na to.... Pozriem si len obyčajný futbal a bude to. Zrazu sa len vidím, ako pozerám len na jedného z nich. :D Oči sa nájdu, padnú úsmevy a už to ide samo:-D V tomto som ja fakt nevinne. ;)

Pomaly zisťujem, že život po druhej hodine ráno je strašne zložitý, ak človek neleží v  posteli. Po druhej hodine ráno sa totiž nemôže stať nič dobré. A keď si to človek ešte ani nepamätá, tým horšie. Nemám to rada. Keď si niečo nepamätám, to znamená, že veci nemám pod kontrolou. A tak sa často stane, že niečo nedopadne tak ako by malo. Už si na to dávam pozor, ale aj sa mi to niekedy vyšmykne z rúk.... to sa stáva. Veď predsa nikto nieje dokonalý.  

 A ako s tým všetkým súvisí názov článku??? Treba čitať medzi riadkami vážení a milí.;) Je to nadosah, ale človek to nemôže mať. Tak ako som si ja povedala, že si nezačnem s futbalistom alebo s niekým koho vídam každý deň... Práve oni predsa nemôžu za to aký sú. Častokrát odolávame až dovtedy kým nepodlahneme. Kým neodtrhneme to zakázané jabĺčko....                                                                           IT IS STRONG!!!