Sandrusska

I wanna have your babies....počúvam túto veselú pesničku od Natashy Bedingfield  a napadajú ma samé vtipné veci čo sa mi udiali za život. Ako sme s Eliškou našli na nástenke vždy dve alebo štyri a nikdy nie tri bodky a hovorili, že je to nová móda a že je to cool. Ako Saba kreslila naše karikatúry, mňa s vysokým copom, stočenou vytŕčajúcou ofinkou a s rovnátkami v ústach. Už by sa to malo pomaly meniť...

Somewhere only we know - pomaly sa vlečúca skladba, za ktorou nasleduje pomalá pesnička od Howie Day. Pripomína mi dnešný deň. Išla som od zubárky naspäť do školy a naschvál som išla strašne moc pomaly. Prečo? Ani sama neviem, asi som si chcela užiť chvíľku samoty. Keď už som si to chcela obehnúť a mala som 100 chutí rozplakať sa nad sebou a nad tým čo všetko hnusné robím, som pocítila na mojom lící slzu. Nepatrila však mne. Silne sa rozpršalo. Dala som si kapucňu, no nezrýchlila krok. Všetci okolo sa náhlili, obiehali ma a predbiehali, akoby som bola nejake pokazené auto v rušnej premávke a oni  nemajú čas zastaviť. Všetci okoloidúci sa na mňa pozerali, akoby súcitili so mnou. A ja som si zrazu uvedomila jedno, že to čo sa hovorí na mňa presne sedí. Odmietame tých čo nás milujú a milujeme tých čo nás odmietajú. A ja mám na to aj špeciálny prípad.

Takto pomaly dohráva pieseň What youre made of breathe a pokračuje Kimberly Locke a Better That This, snáď mi to zlepší náladu a presmeruje ma to na iné myšlienky.