Sandrusska

Po hodinovom čakaní v čakárni a 5 minutovej návšete ambulacie som sa dotackala v daždi domov. Mala som strašnú chuť si zabehať, ale radšej som to nechala tak bo by sa mi už aj tak o dosť zhoršil môj zdravotný stav... A tak musím doma ostať až do piatka bo moje hrdlo ani nedostalo rozum a ani nestratilo ešte viac pilín než malo doteraz.

Kým som nebola v školičke odohralo sa zopár zaujimavých vecí.  Januška vystriedala Gabušku  a práve od nej si Matúško pýtal fajčáka. Prečo práve on???? Nepríjemné to vám povim.  Aďko si na Martinke vynahrádzal stratené chvilky so svojou milovanou. Radšej si to ani nechcem predstavovať. Pre neho sú dva dni ako celý život, chápte to. Vysvetlile si to ako chcete.  Myslím, že mám až moc nadržaných niektorých spolužákov. Už si začínam zvykať, keď mám pravdu povedať. A samozrejme som im tam všetkým chýbala. Ale ne. Ja ich lubkám.

S Barushkou sme sa rozhodli, že skúsime nowé výtvarné umenie. Tj dáš si do sáčku namiesto vody farbu a hádžeš to buď na okoloidúceho alebo na stenu. Hneď bude všetko farebnejšie. A okrem toho ak sa ti to nebude páčiť sadni si do vanišu.

A Larkííínek o mne napísal že vraj nejaký článoček. Jeeeej teším sa jak opička keď dostane banánik.(Nemyslite hneď na skrytý význam slova...) Ale šak koľkokrát sa vám stane, že o vás budú písať článok??? Je to vždy len raz za život.... vždy keď umriete.

 Podobáme sa že??? XD