Sandrusska

 V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávam s mojou dobrou kamoškou a bývalou spolužiačkou zo základky, ktorá býva odomňa na „dva kroky“ no aj tak si každú chvíľku píšeme či voláme, Eliškou.

 V septembri sme sa veľmi nevídali aj keď bývame oproti sebe... No teraz je to inak, za čo som rada. Na základke sme boli zvyknuté, že sme sa videli každý deň. A potom ešte spolu chodili aj von. Teraz je to iné. Bola na lyžovačke zo školy. Jááááj to bol týždeň. :)) Keď sa vrátila, nerozprávali sme sa o ničom inom. :D Každá sme sa trošku zmenili, keď sme išli na rozdielne školy. Ale neuškodilo nám to. Aspoň myslím. :D Teraz keď sa stretneme, je nám to vzácnejšie. Hovoríme si zážitky zo školy, ukazujeme fotky, ale aj spomíname na staré dobré časy. Keď sme sa pohádali a jedna z nás niečo potrebovala od tej druhej. :D Hádky nám nikdy dlho nevydržali. A každý deň sme spolu zažili iné new zážitky.:D Napríklad keď Andrej zobral Evine rúžový šál, omotal si ho okolo krku a tváril sa ako najväčšia čaja, to nemalo chybu:D, keď Čaladko na Elišku pozeral cez hodiny a ja som sa so Sabou na ňom šúlala, keď sme zisťovali, kto vypúšťa vajcovky:D alebo ako sme sa fotili pri smetiaku... je toho neskutočne veľa. Za tie roky sa toho nazbieralo fakt dosť. No aj teraz sa pomali zbierajú zážitky, z ktorých sa už stávajú spomienky. Ako sa k nám zatúlal pes a mysleli sme si, že sa volá Riky. No možno sa tak aj volal.:D My sme ho volali Ricky. Keď sme sa ho konečne striasli, bolo nám za ním zrazu strááášne smutno. Teraz vždy keď sme spolu, tak voláme každého psa Ricky, Rickyyyy...:D

 Človek nás a náš humor častokrát nechápe. Ale hlavé je, že my sa chápeme a máme takmer každý deň gumy bears. :)

 Elis je jedna z mála spolužiakov zo základky, ktorá sa so mnou aj naďalej baví zo. Za čo jej veeeeľmi ĎAKUJEEEEM!!!!!

Looobkám Ťa moja :)