Sandrusska

Dnes ráno bolo niečím zvláštne.

Bolo po hádke s mamou, po prebnenej noci s bolesťou hrdla, so slnkom na oblohe, s posunutým časom. Namiesto, aby som vstávala o 11:00 som vstala o 12:00hod. Njn, kto by si spomenul, že sa posunul čas?XD Zobudilo ma slnko. Pozrela sm sa von oknom. Na zadnom dvore stál muž. Vyzeral divne. Ako nejaký šialený vedec. Hlava vyholená, na nose obrovské okuliare, biely plášť, červené rukavice...neskôr klobúčik. Natieral na čierno niečo, čo vypadalo ako namerná stolička bez operadla z pneumatiky - čiže mala v strede obrovskú dieru. Po obede som sa na neho išla pozrieť znovu, či sa mi to len nesnívalo. Ale nie. Prechádzal sa ten šialený vedec okolo nadrozmernej stoličky a skúšal, či už sa uschla farba. Asi zachytil môj pohľad, lebo sa zadíval mojím smerom. Neskôr, vyšli von už aj ostatní ľudia. Venčili psov, prechádzali sa.. a neustále sa obzerali za tým predtým nikdy nevídaným človekom. Farba mu uschla, pozbieral si všetky svoje saky-paky a odišiel. Tak záhadne ako prišiel aj odišiel. Divné, fakt. Aspoň niečo na odreagovanie.