Sandrusska

Neustále sa zaoberám tým, čo bolo v minulosti. Teraz nenarážam na dejepis, dejiny a históriu. Myslím na to čo som zažila, nezažila, čo som mohla zažiť a nemohla. Nechcem nad tým rozmýšľať, ale jednoducho mozog ma núti. Tie krásne časy na základke, keď sme sa s Eliškou pohádali a v ten istý deň sme sa aj udobrili, Lukáškovu vetu "Drž hubu a krok!" nikdy nezabudnem, bo som mu to pripomínala počas celého roka, Sabínka kreslila moje smajlíkovské karikatúry. Doteraz mám jednu odloženú. Skoro 6 rokov chodiť na dramatický krúžok na mne tiež zanechalo nejaké tie stopy. Lukáško ako si kedysi ľahol na zem a  čítal Harryho Pottera až kým neprišla naša učiteľka teta Majka. Tá mi zase vždy pripomínala, že musím správne artikulovať a dávala mi zväčša úlohy rozprávača. Doteraz neviem prečo, bo to nebola práve najzáživnejšia úloha, ale mala neskutočne veľa textu. Nezabudnuteľnú spomienku mám takú, keď sme sa my z dramatického a baby z výtvarného krúžku prišli na seba navzájom pozerať.To bolo niečo vtipné. Na EB mám spomienky nevšedné, no pritom neuveriteľne skutočné. S nikým z ľudí, s ktorými sa poznám odtiaľ som sa nevidela, no aj tak ich mám strašne mocky rada. Niektorých som pokladala jeden čas za najlepších kamošov.Fakt by som sa ich nikdy nesnažila stratiť. No niekedy to nejde a aj tí najlepší sa vám obrátia chrbtom.No niektorí sa nezdajú, ale zostanú vám na veky. Spomínam si na to, ako sa zoznámila s Martinkou, mojou najlepšou kamoškou. Bola to kamoška mojej kamošky a najprv som si myslela, že bude ako tá moja kamoška, no nakoniec som zistila, že je omnoho lepšia. Je totiž úplne iná a úplne skvelá. Máte v tom zmätok??? Nie ste jediní. Vypadá to tak, že by som ju milovala??? No keby som bola chalan tak úprimne možno aj hej.  No najkrajšie zážitky mám z letného tábora GEMINI.Tam som sa zoznámila so skvelými ľuďmi, rok čo rok sa naša partia rozrastala, až sa nakoniec úplne rozpŕchla. Našla som si tam ľudí, na ktorých nedám dopustiť. No najlepší sú asi tí, ktorí tam boli so mnou práve posledný rok. Domča, Barča, Elis, Monika, Kika, Števo, Filip, Paťo, Fero...No boli tam aj takí s ktorými som sa predchádzajúce roky neznášala, alebo len nebavila.... Diduška, Edo, Matúško, Marcelko... ale aj takí, s ktorými soms a bavila aj roky predtýma  zostalo nám to: Zuzka, Sonička, Tomáško, Šimon... Miruško.  Všetkých ich mám strašne mocky rada, aj tých čo som nepovedala. Síce na všetko toto nechcem spomínať, ale jednoducho musím, lebo je to pre mňa všetko strašne dôležité.