Sandrusska

Je jedna hodina v noci a ja nemôžem spať. Pozerala som film, pozerala do prázna, nechala neviem koľko komentárov na Barushkinom blogu, prezváňala som sa s Edom, odpísala na RP-čky, rozmýšlala o všetkom možnom a stále sa mi neche spať. Stále len pijem Ice tea a prichádza mi na rozum, či to v sebe nemá nejaký kofeín. Fakt netuším, ani na flašku sa mi nechce pozerať, je ďaleko. Teraz by sa mi veľmi hodilo zatancovať si... ale nemôžem. Už je nočný kľud a u nás doma všetci spia. Neviem, čo mám ešte robiť. Nikto s kým by som si rada pokecala nieje online a kecať do telefónu sa mi fakt nechce, aby som niekoho nezobudila. Mama vstáva do práce, takže by asi nebola veľmi nadšená. Chýbajú mi dlhé večerné rozhovory, plné úprimností, srandy, porozumenia a kľudne aj blbostí. Proste kecanie o všetkom. Volá mi Edo. ...... No zdvyhnúť mu to nemôžem, bo by som niekoho zobudila a mala by som po chlebe. A nič na raňajky. Prešlo ďalších 15 minút a došiel mi ľadový čaj. Moje oči sú stále otvorené. Už ma to nebaví písať o ničom. Nemám fantáziu, nekopla ma múza ani nič podobné. Akurát mi stále vybruje mobil. Asi by som si ho mala vypnúť. Edo buď trpí nespavosťou ako dneska aj ja, alebo je vonku a baví sa. No možno je opilý, bo neodpisuje na sms a len volá a volá. Jujha snáď som ju neposlala niekomu inému. Jedine Eliške, ale tá nepíše ani nevolá, tak neviem.... Mala by som si vypať mobil a ísť spať, aj keď nemám šajn ako zaspím... rátanie ovečiek vždycky vzdám pri nejakom milióne a beztak nezaspím... a baterku do mp3 si šetrím na nedeľu, bo ideme s rodičmi na kúpalisko. Ble už zase.... neviem ako to prežijem... Asi si ju budem musieť zase nabiť....  čo už idem ju nájsť. Jeee ona je vedľa mňa. To je snáď osud. Dobruuuuu