Dneska som sa mienila vyspať, jj presne tak. Chcela som dohnať spánok, ktorý som stratila vstávaním do školy. No bohužial nedalo sa to... zobudilo ma ešte pred deviatou hodinou strašné vŕrrrtanie. 
Myslela som,. že niekoho asi zavraždím.... no neskôr som zistila, že to vŕrrtali susedia, bo im zapájali internet. Njn boli takí nadšení, že som im musela odpustiť. 
S rodičmi som pozerala stužkovú. Hovoríte si, už ZASE???? 
Ja odpovedám, áno, ale inú. Sestra priniesla DVD od spolužiačky z druhej triedy a zistila som, že tam chodí chalan, s ktorým som bola kedysi v tábore a ktorého brat chodí so mnou do školy a presne do tej iste triedy chodí aj mojej milovanej spolužiačky Moničky sestra Jana. 
Náhoda, jasne ja viem. Ale aspoň vidíte, že svet je naozaj malý. Tata tá stužková tak chytila, že keď mamina odišla zo roboty, tak vytiahol staré fotky a pozerali sme si ich. Začal svojou stužkovou a na každej mi ukazoval, kde stojí a čo je to zač, to na čo sme sa práve pozerali. 
Pokračovali fotky z vojny, kde boli pripísané aj vtipné hlášky a tato to všetko super odkomentoval. Ďalej nasledovali photos zo školy. 
Tí, ktorí poznajú môjho tata, tak by ho z fotie z mladosti určite nespoznali. Bol to na svoj vek vysoký, chudý športový boss. Sem-tam na photos afro, inokedy s flaškou v ruke. Zitila som, že mama mu povyhadzovala všetky fotky bývalých frajeriek. Tak mu treba. Ale nielen on sa zmenil, všetci na fotkách sa zmenili, na fotkách všetci vychrtlí, a teraz na prekvapenie zaoblení. Ale tak, čo už no.. zachutilo im pivečka a viac jesť. A menej pohybu. 
Ostatné fotky sa týkali rôznych svatieb, samozrejme aj jeho vlastnej. Pomaly som zistila, že nepoznám 3/4 našej rodiny a asi polovica už vymrela.... 
je to smutné, ale pravda. Ľahšie sa prizná to, že má niekto pravdu, než to že sa mýlil. 
