Sandrusska

Sedím za pc, pozerm na svoju opálenú tvár v zrkadle a pýtam sa samej seba:"Zmenila som sa tak ja, alebo tí druhý???"

Odpoveď na túto moju otázku nepoznám. Aspoň nie takú akú by som chcela. Ja viem, že sa všetci meníme a niektorí až brutálne... ale prečo??? Prečo aspoň niekto nemôže zostať taký aký bol??? Nemyslím výzorovo, ale povahovo. Ľudia sa hrajú na niečo čo niesú a potom sa čudujú, že si o nich ľuďia myslia, že sú trapný. Ľuďia sa menia vplyvom iných ľudí, zväčša nových.... menia sa podľa okolností a podľa prostredia v ktorom žijú. Ale to neznamená, že ja keď budem žiť 50 rokov na Hlinách 12 tak budem stále rovnaká, ako keď som sa narodila. Ľudia sa menia spolu s časom. Niektorí k lepším a niektorí bohužial k horším. To je ten horší prípad. Človek si myslí, že je cool, keď z ničoho nič začne chlastať, fajčiť a obliekať sa jak neviem kto, čo.... Zväčša to človek postrehne, že sa ten druhý zmenil, keď ho vidí po dlhšom čase. Ale niektorí, tí šikovnejší, si to všimnú aj inak. Aj keď toho človeka vídava častejšie. Sú to také maličkosti, keď nezavolá, nenapíše, neodzdraví pričom ťa videl.... nenájde si na teba jednoducho čas. Keď sú pre neho dôležitejšie iné priority... nie také aké boli predtým. No, človek zistí, že sa zmenil on, práve vtedy, ak príde na miesto, ktoré zostalo nezmenené. Uvidí, že nie všetko je iné, nie všetko potrebude zmenu. Hovorí sa, že život je zmena, ale nie vždy je to lepšie.

Život je taký akým si ho ľudia robia, môže byť veselý, plný prekvapení, nudný, no aj smutný a zložitý. No určite býva často krutý, ale aj zato si môžu sami ľuďia. Život je ako horská dráha, raz si hore a raz dole... nikdy niesi stále na rovnakej úrovni.