Sandrusska

Čím začať.No je pravda, že mám dosť kamošov, či už zo základnej školy, strednej školy, z tábora, z netu a ešte aj mimo toho všetkého napr. z birmovky.Možno sa zdá, že ich je veľa, ale pravda je taká, že si človek musí ujasniť, kto sú skutoční priatelia a kto len kamoši.Ani polovica z tých čo som vymenovala nie sú priatelia.Bez niektorých by som nedokázala ani žiť, ale poniektorých mám viete kde... Napr. bez mojej Martinky by som nedokázala fungovať, ani bez Sabi, volakedy bez Elišky a niekedy ani bez Nikušky. NO nikdy som si neuvedomila, že by som sa tak veľmi dokázala naviazať na  kamošov z netu, ktorých som nikdy nevidela.Nechápem to ani teraz, keď o tom rozmýšľam.Znamenajú pre mňa strašne veľa. Poniektrých vidím každý deň a neznamenajú pre mňa ani z polovice tak veľa ako tí, čo som ich nevidela. Z toho vyplíva, že aj keď mám veľa kamarátov, tak sa necítim byť nimi obklopená. Cítim sa tarkmer neustále sama. Nedokážem vyjadriť, aký je to pocit, keď sú okolo mňa ľudia, ale pritom aj niesú...