Sandrusska

Poznáte ten pocit, že nikam nepatríte???? Keď si myslíte, že ste všade navyše a všetkým len leziate na nervy a prekážate???JJ teraz sa tak cítim ja. Som obklopená ľuďmi, ale vôbec sa tak necítim. Cítim sa, akoby som sa im všetkým vtierala. Dobrý, som Vtierka Domáca a už sa ma nezbavíte. Tento rok som začala chodiť na strednú,. myslela som si, že staré rany sa zahoja, no ukazuje sa, že sú ešte horsie než predtým, stále sa viac a viac otvárajú. Tá predstava, že sa všetko vráti tam, kde to prestalo predtým než sa všetko pokazilo sa rozpustila ako cukor v čaji. Fakt sa mi zdá, že som tam navyše, že som nemala ísť tam, kde všetci tí čo sú tam. Tento rok som skončila z táborom a chabo som verila, že naše priateľstvá pretrvajú aj potom. Ako som sa len strašne mýlila. Všetci na seba zabudli mihnutím ruky. Čo oči nevidia, srdce nebolí a pomaly sa zabúda. Na to zlé, ale aj na to dobré. Až teraz si pomaly uvedomujem aj iné skutočnosti. Načo sa cpať tam, kam človek nepatrí a kde nemôže prežiť. Na túto stránku som sa zaregistrovala, len kvôli mojej milovanej Jandulinke:) Lenže načo? Jedina, aby videla moje foto. To som jej predsa mohla aj poslať. A načo písať po česky, keď môžem aj slovensky? Keď som prišla na EB, myslela som, že som urobila správne, aspoň som spoznala veľa new ľudí. Lenže za akú cenu??? Robila som to, čo najviac neznášam. Vtierala som sa ľuďom. Snažila som sa písať po česky, lebo by mi mnohí nerozumeli, ale načo? Veď oni majú svoje priateľstvá, pevne popretínané a to preto, že sa môže kedykoľvek stretnúť. Čo ja nemôžem. Nikdy ich neuvidím, normálne zoči voči sa s nimi neporozprávam a nikdy nebudem taká ako oni. Je to smutné, ale je to tak. Načo pestovať priateľstvo, keď aj tak dopredu vieš, že to neskončí tak ako by si chcela.

Myslieť mi fakt neprospeje, ale vďaka tomu prídem na veci, na ktoré by som inak nikdy neprišla.