Je jeden z klasických júlových nedeľných večerov a ja sedím s teplomerom pod pazuchu a popíjam čaj z vianočnej šálky. Rozmýšlam prečo sa nedá vrátiť čas a vymazať veci, čo sa udiali tak, ako sa to robí v seráloch či filmoch.
Stalo sa to, za čo by som sa nerada priznávala. Chcela by som to zmeniť, ale minulosť sa nedá vymazať. Ale ako sa hovorí všetko zlé, je na niečo dobré.
Bola som v relaxe s Martinkou, Sabou, Aďou, Táňou a Nikolkou. Lenku a Moniku so sestrou sme stretli až vnútri. S Martinkou sme mali ísť s flaškou napoly... ale tak ako vždy nikdy to nevíde na rovnako... tentoraz som to prehnala ja.... :( Baby sa o mna stále starali, aby som nebola sama a hýbala sa, za čo som im neskutočne vďačná. No, najčajstejšie som bola na parkete a tancovala... keďže som tak trošku nevnímala a vnímala akurát hudbu a nerozumela jedinému DJ-ovmu slovu a ľudí mala trošku rozmazaných bola som ľahká obeť a tak som každú chviľku tancovala s niekým iným... a niekedy nie len tancovala. Keby nebolo Martinky tak by som asi skončila s niektorým vzady v skateparku a ľutovala to celý život. Asi si viete domyslieť na čo narážam. Áno, že by som sa s niektorým vyspala. Ale vďaka bohu tam bola Martinka, ktorá na mňa dávala pozor. Bolo mi stále zle a je mi aj zle doteraz keď toto píšem. Hanbím sa za to, že som toľko vypila a nedokázala som sa ovládať. Alkohol robí s človekom divy. To som už zistila. Keď si predstavím, čo všetko sa mohlo stať, keby tam so mnou neboli baby, tak je mi z toho ešte viac zle.
Týmto chcem všetkým babám poďakovať!!! Martinke, Sabe a Aďe. Bez nich by som bola stratená. Nerada na to spomínam... lebo mi to nieje príjemné... a tak je toto poslednýkrát čo som to rozoberala. Už viac nebudem.
