Sandrusska

Dnešok bol zaujimavý. Vonku mrzne a nieje príjemné ani psa ísť vyvenčiť. No ja som išla so Sabou do mesta. Kúpili sme len jeden kus látky pre Sabu - do školy na nohavice a jeden kebab pre mňa, bo som bola hladná a mala som na ňho chuť. Keď som sa doma roztopila, zrazu mi z ničoho nič zazvonil mobil.Prekvapene som na neho pozerala, keď som zistila, že mi volá Števo - kamarát z tábora. A tak som znovu išla s ním a s Edom von mrznúť. Njn musíte si povedať, že mi musí preskakovať. Ale nie. Chalanov som nevidela od leta a bola som rada, že som ich po tak dlhom čase videla. Zdvihlo mi to náladu, bo sme každú chviľku srandovali a ja som sa dozvedela strašnú skutočnosť a to, že sú obydvala zaťažení na bezdákoch. Hej hej.Bola som ešte radšej , keď som videla môjho suseda Andrejka. Prečo??? Asi si poviete, šak keď je to môj sused, musíme sa stretávať každý deň. Ale nieje to tak. Musím vás vyviesť z omylu. Stretávame sa len veľmi málo a u nás vo vchode len zriedkakedy. A tak keď som doma roztopila aj druhýkrát tak som začala rozmýšlať o tábore, lete a základnej škole. Ako mi to všetko chýba. Ale to už je iný článok.