Každý človek je na niečom zavislý. Možno sa to nezdá, ale ja to pravda.
Sedím doma, čítam si kamarátov profil a všade vidím slovo fucik. Marcel nehovorí takmer o ničom inom ako o futbale... hrá futbal, pozerá futbal, chodí na futbal, rozpráva o futbale. Niekomu sa to zdá divné, ale my, čo už Marcela poznáme, sme si už zvykli.
To je len jeden z množstva príkladov, ako dokázať, že každý má niečo, na čom je závislý. Či viac či menej ale je. Ja som závislá na písmenkách, ľuďoch, priateľoch, hudbe, čokoláde. Moja obľúbená sladkosť bola vždy 3bit-ka. Teda až kým som nezačala nosiť rovnátka a neboleli ma zuby. Ale najviac na svete som závislá na plyšákoch. Nie nesmejte sa. Fakt. Tie ich tváričky, malé či velké telíčko, ktoré človeka poteší keď je mu najhoršie. Keď ho každý opustí a potrebuje niečo objať. Keď človek nevie čo kúpiť tomu druhému. Plyšáci sú proste naj, je to klasika.
U nás doma je to skôr o zvyku. Moja súgra je závislá a svojích nechtoch. Každú chvilku je cítiť v našom byte smrad z laku na nechty a vôňu z odlakovača. Moja mama stále lúšti tajničky, nezaobíde sa bez čaju či mäkkého županu. Momentálne si zobrala na mušku ten môj a keď ho zničí, kúpi si nový. Môj tato si neodpustí každé ráno horúcu šálku silnej kávy. Hotové smrťáky. Jedného by porantalo.
Ale jedno má veľmi veľa ľudí spoločného - hudbu. Bez nej sa jednoducho nedá žiť. Ráno sa zobúdzam na spev vtákov, večer mi v ušiach znejú posledné tóny z mp3 až kým nezaspím. A tak si myslím, že by sme sa nemali hanbiť za to, že je pre nás niečo cennejšie, aj keď sú to úplne nepodstatné veci. Milujeme ich a to je najdôležitejšie.
Každá závislosť je iná, ale to predsa neznamená, že jedna je lepšia než tá druhá.....