Sandrusska

Smrkáááám, kašleeeem.... hapčí...

V poslednej dobe počujem a čítam len jedno. Som chorá, chorí, ona je chorá, on je chorí... sme marodi...

Všetci akoby dostali naraz nejakú nákazlivú chorobu. Dúfam, že k nám nefičí zase vtáčia chrípka. Myslím, že nie, aj keď 100%-tne som si tým istá niesom. Ja som maród, Gabika je doma, Martinka sa akuát vyzdravela, Baruška pôjde doktorke. Ale chrípkové prázky nám ešte nedali. Zmrdi. Koľko ľudí musím ešte nakaziť??? Snáď nie veľa. Som doma od stredy minulého týždňa, jediný kto ma chodí pozerať je babka. Asi sa cíti voči mne odolná. Ségra je večne v inej miestnosti - nechce byť nakazená. A ja som až do piatku doma. Myslím, že tu asi raz skolabujem. Prežívam, len vďaka sms-kám, telefonátom a icq. Bohužial už nemám kredit, snáď sa tatinko raz spamätá a dobyjem mi kartu, lebo inak netuším čo so mnou bude. Som spoločensky deprimovaná. Úprimne keby sa v škole neučilo a neboli tam niektorí ľudia, tak by som tam chodila aj rada. Ale myslím, že to viacerí...

Dnešok sa nesie v prúde myšlienok, úvah a čítania. Veru tak. Poobede som si vytiahla tretiu časť Putovných džínsov a začala ju čítať.  Síce som ju po asi dvoch kapitolách odložila, ale aj tak. Pripomenulo mi to film, ktorý k nemu natočili. Štyri najlepšie kamošky sa prvýkrát na leto rozchádzajú a jedine čo ich drží pokope aj keď sú na míle ďaleko, sú džínsy, ktoré na počudovanie sedia každej z nich. Vysokej Bee, plnoštíhlej Carme, nízke Tibby aj chudej Lene. Film je zatiaľ len jedne, ale už sa natáča aj zvyšok. Na ktorý sa veeeľmi tešííím. :) Knihy sú štyri. Je blbé, že ich len tka málo... ale aspoň niečo.