Sandrusska

Včera bol naozaj zaujimavý deň. Jedným spôsobom strašný a druhým neuveriteľne vtipný.

Strašný preto, bo mi bolo stáááášne zle.... nechtiac som v noci vyzvracala celú predchádzajúcu večeru a potom som mala celý deň úplne prevrátený žalúdok. Ble. No nič prežila som. Potom si maminka zmyslela, že si zo mňa urobí zase pokusného králika. A tak mi nakickala na celú tvár nejkú bielu hmotu a tvrdila mi, že je to pleťová maska. Smrdelo to divne a aj ja som sa tým pádom divne cítila. Tak sa deň pomaly začínal zlepšovať.  Na učenie som sa úplne vykašlala... ale newadí... šak čo budeš. Raz za čas to neuškodí, že??? Neskôr som sa vybrala s Eliškou do Tesca na gumenných medvedíkov.

Kúpili sme si dva pakle... jeden ja a jeden Elis. Keď už sme ich boli prežrané tak sme ich hodili do jedného sáčku (aj ten bol napoly roztrhnutý)  a nechali sme to tak... Prišli sme pre Miška (ktorému to trvalo dve hodiny, bo nepočul, že som ho prezváňala, to je kocka )  a dali sme mu zbytok gummy bears bo nám z nich už bolo zle. Prešli sme toľko toho, až nás z toho boleli nôžky. Každú chvilku sme išli ako pyramída, len aby sme neboli ako podla osla. Nás jednoducho nepochopíte. Čo už no. Neustále som počúvala nejaké narážky na moju výšku...ale už som si zvykla.. aspoň som nebola najmladšia, ale šak aj takí musia byť. A predsa najmenší toho najviac dosiahnu a dobrého vždy málo narastie. Rozoberali sme snad všetko, od príveskov na kľúčoch cez fotky, základnú školu, spoločných kamarátoch, knihy a časopisy v Kauflande, hračky v Dráčiku, velkosti dievčenských a chlapčenských nôh až sme nakoniec skončili pri cyklistoch a korčuliarskych psoch. Proste bolo fajnovo. Tak som sa už dlho nenasmiala.Chvíľku sme debatovali jedna dvojica, potom druhá, tretia a nakoniec sme si našli aj spoločnú tému pre všetkých.   V takejto zostave sme ešte spolu vonku neboli, aspoň nie celý čas a ak hej tak ja si na to osobne nepamätám. Najskôr som sa cítila divne, ale nakoniec bolo lepšie než som čakala... Mohli by sme to niekedy zopakovať.