Sandrusska

Sedím v studenej sále plnej klimatizácie, v pohodlnom sedadle a pozerám sa na film Sex v meste, ktorý mi ale vôbec ako film nepripadá. Príde mi to, akoby som pozerala na niečí život. Život ktorý plynul už dávno pred tým než sa rozsvietilo plátno a bude plynúť dávno potom ako skončia titulky. Z jednej strany počujem ako si niekto hovorí, že mu je zima a z druhej sa niekto smeje na tom, čo som povedala. Vtedy mi to došlo. Sedela som v kine vedľa najlepších báb zo školy, smejeme sa na filme, ktorí nás baví, hádžeme do toho super kometáre a užívame si posledný poriadny školský deň.Ten film mi prišiel trochu podobný tomu nášmu. Až na to, ze nemáme 50 rokov, nie sme 4 a nie sme najlepšie kamošky. V podstate máme 16, sme piati a ... ja s Maťkou, Gabika s Jankou sme najlepšie kamošky teda aspoň dúfam a Barborku lúbime všetky. Ale užívame si život podobne ako tie ženské na plátne. No, len na nás nesleduje milión divákov po celom svete. 

Vychádzam zo sály a neuveriteľne mi škŕka v bruchu... som strašne moc hladná. Vtom vidím nejaké decko ako sa napcháva hotdogom a ja mám obrovkú chuť mu ho zobrať a zjesť. No to by asi nebolo moc pekné odomňa. Urdžala som sa na uzde a pokračovala v ceste domov na autobuse. Mala som strašnú chuť pospať si... ale prespať zastávku by nebolo bohviečo...

Prvé čo doma urobím je, že si uvarím menší obedík. Ohh konečne... bola som strašne hladná, šak okrem toho som mala ráno ani nie jeden kúsok z vianočky som nič nejedla. Takže som si to celkom aj zaslúžila...:)

Dostanem odkaz od Sabušky, že ideme zase do Maxu - inak tam kde som bola v kine... tažke idem šup šup do sprchy... spraviť zo seba človeka:D A zase to začína všetko odznova...