Sandrusska

Veci, ktorých sa bojíš za to stoja!

Zistila som, že veľa vecí čo chcem a túžim po nich sa stanú až keď je neskoro a mám iný pohľad na vec. Zväčša realistickejší. V jednej chvíli je to pre mňa dôležité, ale po nejakom čase, keď na tým porozýšľam, rozloží sa mi to v hlave a stane sa pomimo veľa iných vecí, prídem na to, že to, čo som chcela predtým sú úplne nepodstatné veci. Nestáva sa to vždy, ale často. Pretože aj keď viem, že niektoré veci sú blbosti, nerealistické či absolútne absurdné túžim po nich dlho. A čím dlhšie, tým viac. Zákon schválnosti. Za veľa bojujem, ale veľa vecí nechám odplávať niekam do neznáma a práve tie sú dôležitejšie, ale to zistím zväčša neskoro. Niekedy sa vzdávam jednoducho príliš rýchlo. Raz mi jedna učiteľka povedala, že pred všetkým utekám. Hanbím za to, ale asi mala pravdu. Keď sa niekde vyskytne nejaký problém tak sa stiahnem, ale upozorňujem, že nie vždy. To sú tie moje chvíľkové skraty. Tie má myslím každý. Či nie?