Sandrusska

Keď som bola malá, pozerávala som tento nádherný šport pravideľne. Nechápem to. Ale asi to bolo aj tým, že som bola každú voľnú chvíľku na ľade.

Po čase som od toho upustila a aj krasokorčuľovanie ma už nejako nelákalo. Minulé majstrovstvá sveta v Zágrebe boli neskutočne nezáživné. A jediné čo som v TV chcela pozerať zo zimných športov bol hokej. No, dneska sa niečo prelomilo, v TV nič nedávali, moja MP3 hrala stále to isté a kniha ma nebavila. Myšlienkami som bola neustále inde. Prepínala som programy a nechala som to na Eurošporte. Bolo krasokorčuľovanie párov vo voľných tancoch. Začiatok ma nebavil. Bol nudný a nejako ma to tak ako minulé majstrovstvá nebralo. No ako prichádzali ďalšie, lepšie dvojice bolo to chytľavejšie. Po čase som pochopila, čo ma na tom kedysi bavilo. Na ľadovú plochu nastúpili zástupcovia Azerbajčanov - ona američanka, on rus. Mali tempo a akoby spolu splívali. Po nich nastúpili britskí súrodenci. Vypadalo to, akoby boli z inej planéty. Rodení azerbajčania boli fantastickí. Takto tancovali aj v Zágrebe. No američania ich úplne preválcovali. Štartovali zo 6. miesta a na majstrovstvách boli len 2krát. Boli asi najmladší. Vypadali, akoby sa vznášali. Po nich nasledovalo 5 najlepších párov. Rusi (boli síce skvelí, ale akoby hudba bola rýchlejšia), francúzi (boli vrcholom večera a obhájili si svoj náskok na 1. mieste a aj svoj osobný rekord), kanaďania, taliani (zažali životný úspech), ďalší francúzi (ich vystúpenie bolo ako koncert) a američania. Všetky vystúpenia boli niečím výnimočné. Každé z iného súdku. Všetko to boli iné príbehy, plné emócii. Vo dvojiciach, v kt. neboli súrodenci bola vášeň. Veľa krajín malo svoje zastúpenie a niektoré aj viac než len jedno. Jediné, čo bolo smutné, že my - Slováci sme tam nikoho nemali. Čo už snáď příšte.

Inak 1. miesto obsadili Francúzi, 2. miesto Kanaďania a 3. miesto patrí Rusom.