Dnes som sa rozhodla zaspomínať na moju nebohú prababičku. Po dlhej dobe, zaslúži si to.
Zomrela ešte keď som bola omnoho mladšia, takže si ju veľmi nepamätám. Bohužial. Keď som bola malá bola som jej na pohrebe. Vtedy som to až tak nechápala, si myslím. Nikdy som sa nad tým, prečo zomrela nezamýšľala. Až dnes. Prišlo mi to normálne, že zabúda a mýli si ľudí. Často nevedela, kto som, museli sme jej to často pripomínať, no vždy ma pohladkala po ruke a ja som vedela, že jej aspoň trošku na mňe záleží. Aj keď možno nevedela presne , kto som, že som jej vtedy ešte najmlašia pravnučka. Myslela som, že keď už jej nebolo, bolo to preto, že už si svoje odžila, že bola proste veľmi stará. Umrela najlepším spôsobom, vtedy som si to myslela - zaspala a už sa neprebrala. Aspoň to bolo bezbolestné. Dnes som to celé pochopila. Kráčala som po námestí Bratislavy a zastavila ma mladá dvojica, či nepodporím peniazmi liečbu ľudí, ktorí trpia sklerózou multiplex. Samozrejme som to podporila. Dostal som krásnu kvetinku a letáčik, čo je to za chorobu. Zistila som, že je to najčastejšie ochorenie centrálneho nervového systému. Sclerosis multiplex je ochorenie liečiteľné aj keď v dnešnej dobe nepoznáme liek, ktorý by ju úplne vyliečil. Vieme však liečiť atak - zhoršenie a vieme zmierniť jednotlivé príznaky. Dnes už vieme čiastočne ovplyvniť priebeh ochorenia a oddialiť nástup progresie a invalidizácie. Čím lepšie spoznáme toto záludné ochorenie akým Sclerosis multiplex nesporne je, tým viac môžeme porozumieť a pomôcť osobám postihnutým touto diagnózou, aby zostali čo najdlhšie nezávislými, produktívnymi a kvalita ich života bola lepšia. Po 10 rokoch trvania ochorenia je zamestnaných len 20 - 30% pacientov.
Moja prababka ňou trpela. Napadá ma, že keby sme poznali liek moja prababka by možno ešte žila. A ak nie, čo je viac pravdepodobné, tak by žila aspoň dlhšie. Ako povedala moja sestra nieje to dedičné, ale máme to v rodine. Dúfam, že už tým niekto viac v našej rodine trpieť nebude.Dlho som vravela, že som sklerotik. Teraz mi to príde stršne smiešne a strašné. Viem čo obnáša táto choroba. Človek si nikdy neuvedomuje veci, ak sa ich to osobne netýka.
12.05.2008 19:40:54, emily.way(dark-vampires.blog.cz)
je to smutný..ale takovej je život.jedna moje prababička umřela ještě dřív,než sem se narodila..druhá prababička zepřela,když jí bylo 96 taky ve spánku..tak je to lepší,Souhlasím s Barushkou at odpočívá v pokoji..