Prešiel zase rok a začína sa jedna z mojich obľúbených častí roka. 
Včera sa skončila jedna etapa - futbalová. Bohužial sme prehrali a s ľútosťou musím povedať, že som to hovorila. Tušila som to. A tiež si myslím aj to, že ani v hockeji tento rok rok nič nezískame. Žiadny kov do zbierky. Dnes sa totiž začína úplne nová etapka - hockejová. Teším sa na ňu vždy celý rok. Ale už sa dlho nestalo, že by ma v niečom naši hokejisti prekvapili. Minulý rok sme skončili 6. A tento rok neviem, neviem či na tom budeme lepšie. Tak či onak MS v hockeji sú mojou srdcovkou. Pamätám si ako aj veľa ďalších ako sme vyhrali zlato. To bol najlepší rok. Všetci oslavovali. Bolo prvý a posledný krát - zatiaľ. Spomínam na časy, keď som s teraz už bývalými spolužiakmi sedela na schodoch pred mojím vchodom a pokaždé, keď sme dali gól moja mam vyšla na balkóna a kričal aký je stav. 
Teraz to síce prežívame, ale nie až tak ako minulé roky. Vtedy som cítila aspoň malú nádej, že vyhráme nejakú medajlu. No teraz ani nie. Budem šťastná, ak vyhráme nad Českou republikou. Tí sú naši najväčší súperi. Slovensku by som držala vždy. Pokiaľ hráme proti Česku, držím SVK. No ak hrá CZ proti niekomu inému stojím za CZ. 
Inak by to ani nešlo. Sme hockejivý národ a tak to má byť. 
