Sandrusska

Dneska v škole vládla síce nuda, no my sme si vždy našli niečo na čom sa zasmiať. Prvé dve hodiny prefrčali ani neviem ako. Stavebné materiály som absolútne odignorovala a písala toto tu. Pôvodne som netušila o čom bude tento článoček, no rozhodla som sa, že bude o ľuďoch. O tých sa dá vždy povedať veľa. Každý v našej triede je iný. Ja ukecaná, veľa podstatných vecí mám v koši na odpadky a paradoxne nepodstatné veci riešim jedna radosť a som vždy mierne mimo. Maťka - moja najlepšia kamoška a súčasne aj spolusediaca. Ukecaná, kt. pretrpí všetko čo ma napadne a ako som zistila pozná ma asi najlepšie zo všetkých. Vie čo chcem a potrebujem, aj keď jej to nepoviem. Janka a Gabika čo sedia za nami si už zvykli na naše nápady a nálady. Vždy sa k nám pridajú ak niekam ideme a už sú skoro tak pekne šialené ako my.Sú super. Barborka Kollárová - asi najtrpezlivejší človek z triedy a pritom sa dokáže vžiť do čohokoľvek, čo jej niekto hovorí - najčastejšie ja, Janka, Gabika, Maťka alebo jej suseda Nikola. Síce sme každá úplne iná, prispôsobujeme sa navzájom (asi väčšina mne..., ale to nie je podstatné) Najlepšie na tom všetkom je, že pri nás je málokedy nuda a aj keď je, tak si máme vždy čo povedať. Niekoho môžem poznať aj celý život a máme si len máločo povedať. Ľudia sú totiž ako vločky, každý je iný, no jedinečný a pritom originálny. Všetky sú to moje veľmi dobré kamošky, perfektné čaje, ktoré sa ma nikdy nezbavia a dúfam, že ani ja ich. Priatelia sú ako ako hviezdy na nebi, sú tam aj keď ich nevidieť!!!

Lafkuju