Sandrusska

Ja so sestrou, babkou a mamou sme zase pozerali sestrine DVD-čka so stužkovou a k tomu aj fotky z nej. Komentovali sme to, čo mohli a mali urobiť inak, na čo zabudli, čo sa im pri tom stalo, kde sa pomýlili, čo bolo na tom pekné a čo zase nie. Smiala som sa na tom, keď ségra zadrela, že na jednej fotke má tučné nohy.. asi sa čudujete, čo je na tom vtipné, ale neviete jednu zásadnú skutočnosť - ona je neoveriteľne chudá. Tí čo ju poznajú vedia o čom hovorím. Ale to nebolo jediné, na čom som sa smiala.Predstavila som si našu triedu ako budúcu 4.C.  Vybuchla som smiechom pri tej myšlienke. Totiž ja si ich poriadne neviem ani predstaviť ako druhákov poniektorých...No bolo by super a fakt by to prekvapilo, keby sme do druhého ročníku prešli aspoň polovica. Ale či je to reálne, to je otázne. Na stužkovej ako všetci iste viete sa má tancovať valčík s profesorkami a profesormi. No a keďže nás učí len jeden učiteľ a ostatné sú učiteľky, chlapci budú mať dosť práce ak nejaká stužková bude. Teraz ich máme len 11 a newiem newiem, koľko ich prejde do 4 ročníka ak sa tam vlastne niekto nájde... Nedokážem si to úplne predstaviť, ako by to vypadalo, ale určite nie tak dobre ako sestrina stužková. Tá bola prekrásna, pri príhovore rodičom sa skoro všetci rozplakali... ... chlapci boli taký zlatí, keď si rátali kroky pri valčíku a snažili sa vypadať pri tom prirodzene. Aj keď stratili kľúčik od miestnosti, kde mali všetky rekvizity tvárili sa bezstarostne a na tom DVD to vôbec nebolo videť. Tomu sa hovorí profesionalita.  Obdivujem ich za to čo dokázali a ako aj keď na to mali len veľmi málo času to nacvičili a predviedli. Síce tam urobili nespočetne veľa chýb ale nakoniec to vypadalo tak ako keby to tak aj malo byť. A to je umenie.