JJ presne tak.
V piatok sme sa cez fyziku s Martinkou bavili o všetkom možnom. Zrazu sme nejak prišli na to, že môj aj Maťkin kamarát, s ktorím si píšeme cez net ide na 3 dni preč. Newedeli sme ešte vtedy, že ide o toho istého človeka. Obydve sme sa s ním zoznámili cez pokec - a hneď sme si začali písať cez icq. Ako sme sa o "našich kamarátoch" rozprávali, začali sme si uvedomovať, že sú až moc podobní - rovnako sa volajú, sú rovnako vekovo starí, chodia na tú istú školu a robia tie isté veci. Až zrazu BUM !!! Prišli sme na to, že sa rozprávame o tom istom chalanovi. Tak sme sa na tom začali smiať, až nám skoro tiekli slzy. Bolo to také vtipné, v Trnave je neskutočne veľa ľudí a práve my dve si píšeme s jedným a tým istým chalanom. Samozrejme o tom ešte nevie, ale zistí to, buď keď si prečíta tento článok, alebo keď mu to jemne alebo brutálne naznačíme či povieme. Rada by som ho pri tom videla ako sa zatvári keď to zistí, teda ak o tom ešte nevie, čo asi ťažko. A práve toto je ten prípaad, keď náhody existujú a dokazujú, že svet je naozaj malý.
14.01.2008 21:51:04, Sandrusska
no tak to sa smejeme viaceri.. presnejsie aspon 3 urcite;):D, si mal vidiet ako sme sa smiali na fyzike a nikto okrem nas nechapal..:D a smejeme sa este aj teraz:D