Vždy keď príde mama alebo ségra a spravia mi scénu, že som si zase nič neupratala, tak im poviem, že to je môj osobný poriadok a ja viem presne kde čo mám. Lenže občas príde doba, keď už ani je netuším kde čo mám. A tak začína moje jarné upratoavanie, ktoré sa zväčša nekoná na jar. Ja to riešim práve teraz. Vyhádzala som si šuflíky a vyhodila som si asi polovicu nepotrebuných vecí, čo som tam našla. Dala som si prestávku, aby som si napísala tento článoček. Čudujete sa, že spomínam len šuflíky??? By ste sa čudovali čo všetko sa tam schováva. A koľko prachu tam je.
Tak ako som si našla neporiadok v mojej izbe, mám neporiadok aj v citoch. Asi aj na to sú prázdniny. Aby sme si od seba navzájom odpočinuli a našli cesty, ktoré nás budú spájať. Už ani poriadne neviem, koho mám volať kamarát, koho nie a koho mám ešte stále rada. Pomaly sa ukazuje, akí sú niektorí ľudia, keď si to človek nevšimne na začiatku a nevzdá to, nikdy nieje neskoro na to prísť. Keď je na to pripravený.
Čaká nás tisíc krásnych dní, plných zážitkov, krásy, hádok a uzmierení, lásky, priateľstva, všetkého čo nám život ponúka a my to chceme alebo musíme prijať. Tak prečo neísť do toho???
