Na začiatok treba povedať, že moji spolužiaci sú šialení, ale len v tom dobrom zmysle slova. Teda myslím. Ak by išlo o zdravie, tak by nič neriskovali, ale šikana tak to je ich. My ostatní sme si na nich zvykli a nebereme ich vážne, ale labilnejšie povahy to nemusia zniesť.
Moja spolužiačka Barbora, ktorú všetci voláme Brambora je kapánek divná. Divne chodí, pozerá na nás, vypytuje sa na viacero vecí viackrát, ale pozor - nieje postihnutá! Vraj. Nemám to z overených zdrojov, ale no nemôžem sa prevyšovať nad ľudí, že som niečo viac. Alebo hej??? To je diskutabilné! No a ona je trošku psychicky labilná, bo naši chlapci si z nej robia stále srandu a stalo sa nie len raz, že kvôli nim plakala. A keď ju pri tom ešte aj vidia, zhorší sa to. Dnes to Matúško troška prehnal. Na telocviku jej podpálil nohavice a v triede jej školskú tašku zavesil na stenu. Ja viem, nieje to vtipné, ale keby ste to videli..., škoda, že som to neodfotila... No a ona utekala za našou triednou učiteľkou a riaditeľom, ktorý nám rozprával dlhý viac ako 20 minútový príhovor o tom, ako sa to bude riešiť, že takúto šikanu si v svojej škole nepraje a chce aby sa páchateľ priznal. Čo sa nestalo, aké prekvapujúce, že? A to všetci hovoria, že nie sme dobrý kolektív, šak ho nikto neprezradil čo znamená, že stojíme jeden pri druhom, teda až na Bramboru. Tá nejako až moc vytřča. Všetkým sa nám chcelo strááášne smiať, keby u nám v triede riaditeľ Johny bol aspoň o niečo dlhšie, tak by nastali v jeho prítomnosti výbuchy smiechu. Ale udržali sme sa na uzde. Vďaka bohu. Zhodli sme sa na tom, že tieto príhovori, hovorí každý roka pozná ich už naspamäť.
Myslím, že keď človek chce, tak si zvykne na všetko, dokonca aj na šibenicu. Ľudia sú nútení stále, všade sa prispôsobovať, aj keď to niekedy nieje práve najlepšie a najľahšie. Ale ako povedal sám Johny, na časy strávené na strednej škole budeme spomínať ešte dlho, majú to byť naše najlepšie roky, ktoré prežijeme. A tak by sme mali vychádzať spolu čo najlepšie, aj keď je to veľmi ťažké. Verím, že to spolu nejak prežijeme.
27.01.2008 17:38:02, Sandrusska
SoňA: no to som rada:) aspon som neni sama:D