Sandrusska

 Základ jedla sú výdatné raňajky. Myslím si, že si to myslí veľa ľudí, tada ak hovoríme o raňajkách cez weekend. Ale keď človek stane o pol jednej asi začne meniť názor. Prečo sa to tak stalo a čo znamená ten nadpis??? To vám hneď vysvetlím. Takže:

 Celé sa to začalo ešte pred týždňom. Celý týždeň som mala strašnú chuť ísť si zatancovať. Ale nevedela som sa rozhodnúť, či mám ísť najbližšiu sobotu do relaxu, alebo na ďalší týždeň na Beatkrík - hip hop párty. Teda, keby bolo na mne išla by som aj tam, aj tam. No, rodičia mi dali ultimátum, že sa mám rozhodnúť. Ja ako veľmi nerozhodný typ človeka som to mala ťažké. Veľmi sa mi chcelo tancovať, ale ten Beatkrík bude prvý krát tento rok. Ten je vždy najlepší. Pýtala som si rady od kamarátov, no každý mi povedal nieči iné. Jeden relax, ďalší Beatkrík a ďalší, že si mám nájsť niečo iné. Nakoniec som nechcela vymýšľať a rozhodla som sa pre Relax. Veľmi som sa na neho tešila. Potrebovala som si zlepšiť náladu, vytancovať sa, odreagovať sa od bežných starostí.... bolo toho veľa. Ale nič nebolo ako som chcela. Alkohol mi absolútne nechutil, a nebolo to len tým, že baby si kúpili marhulu. Pila som aj z Fernetu, ale ani to do mňa nejako nechcela ísť. Ako tak išiel čas ďalej, baby boli v nálade a ja stále nič. Baby sa ožrali a bavili sa a ja nič. Asi jediný, kto sa vnímal tak ako ja bola Monika. Tá sa so mnou bavila stále. Vždy keď sa dalo. Keď sme zbadali fotografa, chcela som si zlepšiť večer aspoň fotkami. Ale odfotila som sa dvakrát s babami a odišla som. Nechcelo sa mi tam tlačit a nechať sa páliť cigaretou do ruky od nejakého inteligenta. Myslela som, že už sa mi všetci stratili, keď som našla, teda ona našla mňa, moju dobrú spolužiačku Gabiku. Najskôr som ju ani nespoznala, kto to na mňa kričí, ale potom sme sa vyobímali a spolu sme sa odfotili. Možno je škoda, že som neostala s ňou, ale pripojila som sa k babám, s ktorými som prišla. Ale asi to tak malo byť. A tanec, na ktorý som sa tak tešila??? Tancovala som asi za celý večer 5 min. Aj to je asi prehnané. Trochu som ľutovala, že som netancovala aj s tými čo som tam stretla a oni tancovali, ale namiesto toho som bola s babami, ale ja by som ich tam nemohla nechať. Prišla som tam s nimi a dali mi piť, Monika sa so mnou bavila a ja dobre viem, keď nemám náladu a nikto sa so mnou nebaví. Vždy je lepšie keď je ticho vo dvojici, než keď je človek osamote. Hlavne medzi toľkými ľuďmi. Tancovala som len, s Luckou, kamoškou z tábora, ktorá by sa asi dogrcala, keby som s ňou neišla. Ale aj tak som bola myšlienkami stále niekde mimo, len nie na parkete. Myslela som na to, aký nepodarený ten večer je. Moja najlepšia kamoška bola taká opitá, ža by si ani nevšila, keby som sama od seba odišla domov. Nestretla som tých ľudí, ktorých by som po dlhom čase stretnúť chcela. Alkohol na mňa vôbec nepôsobil, ako inokedy. Ale predovšetkým som sa hnevala na seba, že som si nedokázala užiť jeden z mála večerov keď som tak veľmi chcela. Bolo mi do plaču, ale neplakal som. Nerada plačem na verejnosti keď ma každý vidí a myslí si o tom svoje. Každý sa zrazu stará a ja neviem čo. Inak som každému ukradnutá. Ako povedala v ten večer Monča, keby som mala plakať pokaždé keď sa mi chce, nemala by som už čo vyplakať. Nakoniec som to o pol 2 zabalila a išla domov v sprievode Maťa, Monika, Lenka a jej chalan Roman. Myslím, že tak sa volá. Díííííkes ľudia, za spoločnosť, bez vás by som to tam zabalila ešte skôr. Po ceste domov, keď sa už ostatní vrátili do Relaxu ja som sa na fest rozplakala. Nemala som to v úmysle, ale už som to nevydržala. Vo výťahu som sa upravila, aby som neprišla domov rozmazaná a zamkla som sa v kúpeľni. Voda ma osviežila a už mi nebolo ani tak smutno a zle od žalútku. Boli asi 3 hodiny ráno keď som sa rozhodla zapadnúť do postele.

 Keby Maťa nebola tým čím je, a teda maja najlepšia kamoška, ktorú mám moc rada tak by som sa už na nú ešte v ten večer vykašlala. Ale keďže tou najlepšiu kamoškou, ktorá pre mňa urobila strašne veľa dobrého je, tak som to nejako prežila a nechala tak. Veď bez nej by som asi ani do Relaxu nechodila a nemala by som komu povedať čo ma štve, trápi a tak ďalej. Ale aj tak som sa rozhodla pre jednu radikálnu vec. Na nejakú dobu sa odmlčím a oddýchnem si od Relaxu a takéhoto druhu zábavy. Aspoň do konca školského roku ma tam nikto neuvidím. Niektorí ľudia budú len radi. Ale hlavne to nebudú žiadne stresy, aby som prišla načas domov.

 Takže to znamená môj naspis. A dôvod prečo som vstala akurát na obed. Toť vše idem si zháňať môj rozvrh do školy na zajtra.... stále mi chýba jedna hodina... paaaaaa Prajem Vám, aby ste prežili krajší weekend než ja. Papa