Sandrusska

U nás doma sa to všetko zase začína. Zháňanie darčekov, jedla, vtipné smsky-ktoré budeme posielať známim a priateľom. Všetci sa snažia, aby to všetko stihli a nič nezháňali na poslednú chvilku, aj keď sa to zväčša nepodarí. Všetci sa ponáhľajú a ani nepozerajú na to, že keď nasneží, je to prekrásne a toľko nádhery človek nevidí každý deň. Ľudia sa nezastavia a nechodia len tak do ozdobených obchodov aby tam najblizším kúpili, to čo by ich najviac potešilo.. jednoducho prídu do obchodu a vezmú to, čo ako prvé uvidia. Alebo u nás doma sa to robí tak, že sa ma každoročne všetci doma pýtajú čo by som chcela. Oni mi to potom síce kúpia alebo aspoň niečo z toho, lenže to už potom nieje prekvapenie.Nikoho ale nenapadne, že by som Vianoce chcela stráviť v kruhu priateľov a celej rodiny. Priatelia sú súčaťou mojej veľkej rodiny. Či už sú to kamošky z birmovaneckého stretka, kamošky a kamoši z tábora, spolužiaci zo základky alebo cvoci zo strednej. Všetkých ich mám veľmi rada, len každého iným spôsobom. Ale to nieje všetko, existuje množstvo ľudí, ktorých som v živote nevidela a aj tak ich svojím spôsobom milujem. Ľudkovie z EB, z ktoréhokoľvek českého alebo slovenského chatu a v neposlednom rade aj ľudí s ktorými si píšem na icq. A aj tí čo si na ňa už vôbec nepamätajú. To by bol pre mňa najkrajší darček. Byť aspoň s niektorou skupinkou, lebo so všetkými by to určite nebolo možné, hlavne stretnúť ľudi z EB. (Mari, Elízku, Elisabeth, Selara, Jamese, Matta, Tetrííínku, Alkiee, Evííík a všetci ostatní... je ich veľa.) Znamenajú pre mňa veľa a ja viem, že to bude len veľmi dlho trvať kým ich stretnem, teda aspoň niektorých. Všetci čo ma poznáte, viete dobre že vám mám veľmi rada aj keď to tak občas nevyzerá, ale nikdy o vás nechcem prísť. Ste pre mňa celý svet, pre ktorý žijem.