Sandrusska

Milujem prvý sneh, keď po celom roku vidím padať vločky a všetko je posiate bielym paperím. Vtedy chcem, aby stále snežilo až do jari. Je to všetko také krásne a nevinné ako práve narodené dieťa,  prvý novomanželský bozk, prvý pohľad na svet človeka, ktorý nikdy nevidel. Vločky sú veľké ako darčeky darované z lásky. Všetko je biele - stromy, cesty, autá, domy...Vtedy by som dokázala odpustiť čokoľvek, lebo sneh dokáže vykúzliť prekrásny úsmev nielen na tvárach detí, ale aj dospelých, zatrpknutých či nazlostených ľudí a zmeniť aspoň niektorých ľudí pohľad na svet. Vtedy ľudia uveria, že existujú skutočné Vianoce. Keď padne noc a hviezdy spolu s mesiacom zasvietia na sneh, je to okúzlujúce. Prechádzať sa pritom na zasnežených uliciach mesta, kde je všetko prichystané na blížiace sa sviatky. Všade je kľud pohoda a pokoj. A to isté sa deje aj počas sviatkov a po sviatkoch. Mesiac je malý zázrak, ktorý vychadza každú noc aj v zlých časoch, aby nám pripomínal , že každý deň je krásny. A preto by sme ho mali stráviť najlepšie ako to ide.