Sandrusska

Deň bol sám o sebe fine.

Ráno som si prispala o 20 min. dlhšie. Tato ma odviezol do školy na aftíčkm. To sa už dlho nestalo :D hehe. Mali sme branné. Išli sme do Kamenáča, kde sme sa zdržali cca 2 hodinky. No, za tie 2 hodinky sa toho udialo dosť. Barborku sme kŕmili jedlom, ktorého sme mali dosť a ona malinké naše žiadne; treskla som si obydve kolienka o tyčku, ktorá držala stôl ž to tak zadunelo; stretla som Marečka - môjho super bývalého spolužiaka a učiteľka z my school ma začula nadávať, keď som prišla o kolienečko. Tragické, ja viem. :D Všetci sme si povinne vypočuli 20 min prednášku profesora Bolečka na tému Ochrana životného prostredia a seba. Veľmi poučné...:D Nechajme tak. Kaď sme sa prevliekli späť cca ku škole, dostali sme rozchod. Všetci išli na rovnaký smer, okrem profesorov - rafinované. Domov som išla pešo. Tescobus mi zdrhol pred nosom a tak som dokrivkala domov ledva-ledva. Na birmovanecké som nedokázala docupitať. Ledva som ležala a tatinko mi pomohol natreť nohy alpou, lebo ma stráááášne boleli. Spomenula som si, že mi takto pomáhal, keď som bola veľmi chorá alebo len keď som bola malinká.( Myslím ako mladšia, nie malinká vzrastom, bo nízka som stále..:P) Zase mi rozprával jednu zo jeho historiek zo školy. Tentokrát išlo o to, že ako malý so spolužiakmi pili na lyžovačke zo základky alpu. Ako alkohol. :D Vieme si to predstaviť. :D Mám rada jeho skutočné príbehy. Je zvláštne, že sa vždy rozrozpráva až keď sme sami dvaja. Pred mamou ani ségrou spomienky nikdy nespomína, len keď k nám raz za uherský rok príde návšteva. :D Ale aj to je niečo.